V rámci Slovenských národných slávností sa tradične stretávajú aj matičiari. Na tohtoročnom XXV. Slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia MSS sa zúčastnili predstavitelia z dvadsiatich miestnych odborov, ktorí si vypočuli príhovor predsedu MSS Branislava Kulíka. Po ňom nasledovalo udelenie uznaní Matice slovenskej v Srbsku a udelenie Plakety Dr. Janka Bulíka najúspešnejšiemu slovenskému športovcovi za rok 2020. Vstupný program Slovenských národných slávností 2021 prebiehal v sieni Slovenského vojvodinského divadla. Slávnosti slávnostne otvoril Igor Mirović, predseda vojvodinskej vlády.
Význam a tradícia Slovákov v Srbsku
Igor Mirović zdôraznil, že ide o najdôležitejší národný, kultúrny a duchovný prejav Slovákov v Srbsku. „Význam Slovákov v etnickej, kultúrnej a konfesionálnej rozmanitosti Vojvodiny a Srbska, na ktorú sme všetci hrdí, je výnimočný a tradícia, zvyky, svojská kultúra, známe maliarstvo, krásne kroje a príslovečná usilovnosť a pracovitosť Slovákov sú jedny z najkrajších príznačností našej rozmanitosti - na čo sme mimoriadne hrdí," povedal Mirović a pripomenul, že od roku 2018 Zhromaždenie AP Vojvodiny na návrh pokrajinskej vlády vyhlásilo deň slovenských národných slávností za Deň slovenskej národnostnej menšiny, ktorý sa pravidelne oslavuje. K tomuto sviatku srdečne zablahoželal.
Ocenenia Pro Cultura Slovaca 2021
Cenu Pro Cultura Slovaca v roku 2021 získali: Doc. Dr. Dagmar Mária Anoca z Rumunska, Mgr. Mária Katarína Hrkľová zo Slovenska a Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika zo Srbska. O udelení cien rozhodla porota v zložení: Hajnalka Krajčovičová (vedúca Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe), Katarína Szabová Tóthová (predsedníčka Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku), Mgr. Bianca Unc (generálna tajomníčka Demokratického zväzu Slovákov a Čechov z Rumunska - DZSČR), Vladimír Francisty (riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov - ÚKVS), PhDr. Branislav Kulík (evanjelický farár, predseda Správnej rady ÚKVS) a doc. PhDr. Boris Michalík, PhD. (vysokoškolský pedagóg, kulturológ a odborník na oblasť kultúry dolnozemských Slovákov). Predseda poroty Mgr. Pavel Hlásnik, podpredseda DZSČR, v slávnostnej sieni petrovského gymnázia prečítal zdôvodnenie rozhodnutia poroty.
Jubilejná výstava Čaro štetca
Pravidelná spoločná výstava členov Združenia petrovských výtvarných umelcov Čaro štetca sa tohto roku uskutočňuje desiatykrát. Na tejto jubilejnej výstave, ktorú včera otvorili, sa s jedným alebo dvomi obrazmi predstavuje až 30 maliarov. Výtvarníkov a hostí na vernisáži privítala predsedníčka združenia Mária Struhárová, tiež aj Savo Spremo, vlastnú báseň List láske prečítala Alexandra Muchová a o vystavených prácach sa zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík. "Ak na prvej výstave dominovala krajinomaľba a znázornená ľudská figúra bola zriedkavá, tu sa, zrejme, udial posun, lebo ľudské figúry a portréty na výstavách Čaro štetca už nie sú zriedkavé, hoci krajinomaľba aj naďalej zachovala popredné miesto, keď ide o výber zvolených motívov," uviedol Vladimír Valentík. Vernisáž piesňami ozvláštnila mužská spevácka skupina KUS Petrovskej družiny pod vedením Ondreja Maglovského a výstavu otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová.
Vyznamenania Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny
Na slávnostnej schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) boli vyznamenané jubilujúce festivaly, spolky a vzdelávacie inštitúcie. Plakety NRSNM udelili dvom 50-ročným festivalom: Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč zo Selenče a Folklórnemu festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Ocenenie získalo aj Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte Novosadskej univerzity. Zlatú plaketu získalo 100-ročné Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu a Cenu Národnostnej rady udelili 250-ročnej základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch. Ceny odovzdala predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a oceneným zablahoželala aj konzulka Slovenskej republiky v Srbsku Barbora Galovičová. V programe vystúpili akordeonista Vladimír Halaj, speváčka Iveta Kováčová za sprievodu svojho otca Samuela Kováča a najlepšia tohtoročná recitátorka v Srbsku Jana Rumanová zo Starej Pazovy.
Kniha Odkaz ukrytý medzi lupeňmi/Reč kvetov
Kvetmi, ale aj ich farbou možno vyjadriť cit, tá bohatá symbolika hovorí diskrétne, ale často hlasnejšie ako samy slová. Lupienky môžu povedať viac ako 1 000 slov, ale treba pochopiť, čo hovoria, aké odkazy nesú, či hovoria to isté žltý a biely narcis. Ktorý kvet vás pozýva na stretnutie, ktorým sa budí nádeja ktorým sa vyjadruje vďačnosť. Kniha Odkaz ukrytý medzi lupeňmi/Reč kvetov v Srbsku odhaľuje symboliku 101 kvetov, a ten ich ukrytý odkaz je vyjadrený v najkrajších výrokoch a veršoch srbskej literatúry. Prianie vydavateľa 4SE s. r. o. z Belehradu bolo, aby jazykom symbolov kvetov predstavil bohatstvo a duch srbskej kultúry, ale aj iných kultúr, a preto sa kniha prekladá aj do iných jazykov. Okrem iného bola preložená do ruského a francúzskeho jazyka a v týchto dňoch vyšla aj v srbsko-slovenskej verzii. Ide o luxusnú knihu pre prieberčivého čitateľa, a najmä čitateľku, ktorá si v nej bude často listovať a zisťovať, aký odkaz nesú jednotlivé kvety. Pritom si prečíta aj ten-ktorý citát. Všetky texty v knihe sú paralelne uvádzané v srbčine a slovenčine a tak aj názvy kvetov.
História Petrovskej družiny
Petrovská družina bola založená pred dvadsať rokmi, roku 2001. No dejiny tohto spolku ako inštitúcie s významným poslaním v našich osadách siahajú do roku 1891. Petrovčania sa vtedy začali organizovane stretávať s cieľom založiť si spevokol. No oficiálne povolenie na založenie Petrovského spevokolu bolo vydané až v roku 1901, keď úrady schválili stanovy spolku. Dovtedy však nesedeli jeho členovia so zloženými rukami, ale sa aktívne podieľali na tvorbe programov. Zo začiatku spievali iba muži, prevažne cirkevné piesne. Neskôr začali usporadúvať aj divadelné predstavenia a postupne sa ich činnosť rozrastala. Počas jestvovania svoje pomenovanie síce menili, ale ochota nikdy nechýbala. Tak sa podarilo zachovať spolok úctyhodných 130 rokov. Ani vlani, v období koronavírusu, Kultúrno umelecký spolok Petrovská družina neprestal so svojou činnosťou a folkloristi vystúpili na folklórnej šou Zem spieva. Najnovšie sme boli svedkami, že sa aj mužská spevácka skupina má čím pochváliť. Po viacročnej prestávke sa znova zhromaždili a pod vedením Ondreja Maglovského v nedeľu 8. augusta vystúpili.
Jeruzalem: Ako Vzniklo Najposvätnejšie Miesto na Svete Podľa Biblie – Dokumentárny Film
Dolnozemské slovenské košele
Tie naše rozpoznateľné slovenské dolnozemské košele s vyšívaným predkom nepochádzajú priamo z ľudovej tradície a ani z Dolnej zeme. Vznikli koncom 19. storočia na Slovensku v Martine. Vo vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchii národne uvedomelí muži chceli nimi zjavne prejaviť svoju národnú identitu, dať najavo, že prislúchajú k slovenskému národu. Neboli však prevažne modré, aké sa v súčasnosti najviac vyšívajú, ale rôznofarebné. Vyšívaný predok na mužskej košeli sa zachováva dodnes ako symbol slovenskej etnicity a naši muži, ktorí sa po 300 rokoch vracajú na Slovensko, alebo odchádzajú do sveta, zase si nosia túto našu košeľu ako symbol, že sú Slováci z Vojvodiny. Vďaka pretrvávaniu vyšívaných košieľ, ako i samotnej výrobe košeľových predkov, kandidujú tieto košele na Zoznam prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska. Zo štyridsať krásnych vyšívaných košieľ, alebo vyšívaných „predkov", si možno obzrieť v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci.
Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci
Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci je najväčšou knižnicou vo Vojvodine a Srbsku s väčšinovým fondom kníh v slovenskom jazyku. Pravdepodobne je aj najväčšou knižnicou mimo územia Slovenska s knižným fondom prevažne v slovenčine. Je najstaršou knižnicou založenou medzi vojvodinskými Slovákmi a jednou z najstarších na území Srbska. Zaujímavosťou je, že je táto knižnica dokonca staršia aj od novosadskej knižnice. V tejto súčasnej podobe Knižnica Štefana Homolu pôsobí od roku 1996, jej história je však 176-ročná a siaha až do roku 1845. V tom roku v auguste, vďaka Štefanovi Homolovi (1820-1881), vznikla v Petrovci Nedeľná škola a s ňou, ako jej súčasť, aj prvá knižnica s počiatočným fondom 150 kníh.
Dožinkové slávnosti vo Vojlovici
Vo Vojlovici prebiehali Dožinkové slávnosti venované poďakovaniu za úrodu obilia, ktorými si Vojlovičania, aj takýmto spôsobom, zachovávajú tradíciu predkov. Organizátormi podujatia sú SKOS Detvan, maďarský KUS Árona Tamásiho a Miestne spoločenstvo Vojlovica. Hlavnou atrakciou bol krojovaný sprievod, v ktorom pochodovali, jazdili na koňoch a viezli sa na kočoch ulicami Vojlovice účastníci v ľudových krojoch. V defilé krojovaných účastníkov sa zúčastnili predstavitelia slovenského, maďarského a srbského spolku.
Dvojjazyčná kniha Novi duhovni most/Nový duchovný most
V Letnej čitárni Mestskej knižnice U červeného raka v Bratislave na sklonku júla predstavili dvojjazyčnú knihu Novi duhovni most/Nový duchovný most Nový Sad - Bratislava, 20 +20 zostavovateľov Zdenky Valentovej Belićovej a Miroslava Demáka. Ide o antológiu súčasnej lyriky, do ktorej je zaradená tvorba dvadsať členov Spolku novosadských spisovateľov (Društva novosadskih književnika) a rovnaký počet členov Klubu nezávislých spisovateľov zo Slovenska. Na prezentácii boli básne čítané po slovensky a srbsky a na nej sa zúčastnili: Judita Kaššovicová, Denisa Fulmeková, Elena Hidvéghyová - Yung, Dana Podracká, Juraj Kuniak, Erik Ondrejička, Ján Zambor, ako aj organizátori Miroslav Demák a Zdenka Valentová Belićová. Hudobným hosťom bol Miloš Železňák. Knihu vydal Spolok novosadských spisovateľov. Redaktorom vydania je Zoran Đerić.
Alexander Dubček a Matica slovenská
Pri príležitosti Roka Alexandra Dubčeka 2021 a 158. výročia vzniku Matice slovenskej 4. augusta 2021 odhalila národná ustanovizeň bustu Alexandra Dubčeka v Aleji dejateľov pred svojou sídelnou budovou v Martine. Slávnostné podujatie poctil svojou záštitou politik syn Pavol Dubček: „Otec hovoril, že politiku nerobí pre seba, ale pre ľudí. A takto by mala rozmýšľať väčšina politikov a bolo by na Zemi dobre. Ďakujem za úctu k práci môjho otca. Celý jeho život bol obetavosť, ako on hovoril, pre dôstojný život človeka. To bol jeho cieľ, a nie príslušnosť k nejakej politickej strane.
História Slovenských národných slávností
Aké boli v poradí tretie Slávnosti, ktoré sa konali v roku 1921, dozvedáme sa z knihy Slovenské národné slávnosti 2 autora DrSc. Jána Babiaka, ktorú pred desiatimi rokmi vydala Matica slovenská v Srbsku. V knihe autor uvádza: „Po dvoch rokoch organizácie, Slávnosti už zapustili korene, bo veď my, ktorí sme ešte len nedávno považovali Martinské slávnosti za náš najväčší sviatok, teraz už po tretíkrát v dobe slobody hodláme sa zísť, aby povzbudení ku svojej práci, rozlietli sme sa na národa roli dedičnej a počali pracovať v záujme nášho národa a našej vlasti (Správny výbor: NAŠE SLÁVNOSTI. Národná jednota, Petrovec 1921. roč. 2. č. 35, s. 2).“ Do príprav Slávností však svoje prsty znovu zamiešal osud, vlastne boli znovu odročené na september. Ibaže doba posúvania bola kratšia - jeden týždeň. Vyššia sila bola na príčine - smrť Petra I., čelnej osoby Kráľovstva SChS. Aj smútok, čo mal trvať šesť týždňov, keď zábavy za tento čas sú zakázané, nič prospešného pre Slávnosti nesľuboval, ale prednáška a hudba sa nezakazuje.
Premeny týždenníka Hlas ľudu
Nie je žiadnym tajomstvom, že náš jediný informačno-politický týždenník Hlas ľudu za minulých pár rokov prešiel podstatnými zmenami. Menili sa riaditelia, redaktori, dokonca aj niektorí novinári. A menil sa jeho obsah, najmä ten informatívno-politický segment časopisu. Veríme, že sú čitatelia, ktorí tieto zmeny uvítali ako dlho očakávané a pozitívne, ale ťažko je nevšimnúť si, že sú aj tí, ktorí majú iný názor. Porovnanie je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako človek spoznáva svet okolo seba. Dajme sa teda do porovnávania, porovnajme si Hlas ľudu pred zmenami so Hlasom ľudu po zmenách. Pozrieme si na dve júlové čísla Hlasu ľudu, teda na dve čísla vydané počas tzv. Uhorkovej sezóny, čísla, ktoré obsahujú najmenej kontroverzné témy.
PDVK, Deň Kulpína a Svadba voľakedy a dnes
Druhý deň osláv PDVK, Deň Kulpína a Svadba voľakedy a dnes bol tiež veselý a pekne navštívený. V poľovníckom dome bolo rušno celú noc a od včasného rána. V nedeľu predpoludním tam prebiehala súťaž v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša. V tomto roku sa prihlásil rekordný počet - v 41 kotlíkoch sa varili rôzne poľovnícke guláše a v ďalšom veľkom kotle sa chystal srnčí paprikáš pre hostí. Hostí z družobnej obce Riečka zo Slovenska, vedených starostom Ing. Mariánom Spišiakom, neodradila ani teplota 40°C od varenia bryndzových halušiek. Boli výborné a zdarma núkané všetkým záujemcom. Jozef Mak, vokálny sólista z Banskej Bystrice a známa tvár z TV Varecha, sa tiež neúnavne činil a svojim hlasovým potenciálom oduševňoval prítomných všade kam prišiel.
Tohtoročné kulpínske oslavy: PDVK, Deň Kulpína a Svadbu voľakedy a dnes možno zhodnotiť ako veľmi vydarené. Organizátorom treba „klobúk sňať", že napriek početným organizačným problémom a ťažkostiam, na ktoré narážali, predsa dokázali dvojdňový program usporiadať na veľmi slušnej úrovni. Obec a obecné inštitúcie im tentoraz neschválili finančnú podporu, takže sa dlhšie uvažovalo, či podujatie organizovať. Peniaze si napokon zabezpečili predovšetkým od štedrých sponzorov a z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ďalší kameň úrazu bola lokalita. Doterajšie podujatia prebiehali totiž v kaštieli v strede dediny. Keďže Múzeum Vojvodiny, ktoré prevzalo starostlivosť nad týmto historickým objektom a ktorá zrejme nie je vyhovujúca, nepovolilo Kulpínčanom oslavy konať v areáli kaštieľa pre jeho dezolátny stav. Hovorí sa, že keď je vôľa, nájde sa spôsob a keď tá nie je, nájde sa dôvod.
Kulpínske oslavy a 30. výročie obnovenej matičnej činnosti
Po vlaňajšej prestávke, Kulpínčania v tomto roku pokračujú so svojimi oslavami, v rámci ktorých prebieha Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes. Tohtoročné podujatie sa začalo dnes a pokračovalo aj zajtra. PDvK - toto vstupné podujatie najväčšej kultúrnej manifestácie Slovákov - Slovenských národných slávností (SNS) - je najvýznamnejšou aktivitou MOMS Kulpín, ktorý si v tomto roku pripomína tridsaťročnicu obnovenej matičnej činnosti. Matica slovenská v Juhoslávii (MSJ) bola síce obnovená v roku 1990, ale väčšina miestnych matičných odborov bola založená v nasledujúcom roku. A pred pätnástimi rokmi (roku 2006) v Spolku kulpínskych žien sa zrodila iniciatíva organizovať podujatie, na ktorom sa budú predstavovať svadobné obyčaje. Prvé podujatie prebiehalo pod názvom „Kulpínska svadba - voľakedy a dnes" a svojim zaujímavým obsahom vzbudilo veľký záujem verejnosti.
Literárny večierok venovaný Danielovi Pixiadesovi
Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka v Slovenskom národnom dome v Kysáči usporiadal literárny večierok venovaný Danielovi Pixiadesovi, Kysáčanovi žijúcom takmer polstoročie v Kanade, no stále s vrúcnym vzťahom k rodnému kraju. Program moderovala Katarína Pucovská, ktorá bola aj autorkou večierka. V mene organizátora prítomných pozdravila.
tags: #milan #petrovsky #narodeniny #2001