Fašiangy sú obdobím hojnosti, radosti a premeny, ktoré tradične spájajú koniec zimy s očakávaním jari. Tento čas, premenlivý v kalendári, sa začína od sviatku Troch kráľov (6. január) a trvá až do Popolcovej stredy, ktorá označuje začiatok štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou. Názov „Fašiangy“ súvisí s nemeckým slovom Fasching a v slovenskej tradícii predstavuje vyvrcholenie prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.
V minulosti, keď nebola práca na poliach a statkoch tak súrna, mali ľudia dostatok času na zábavy a veselie. Fašiangy boli obdobím, kedy sa organizovali priadky, zakáľačky, svadby, a samozrejme, fašiangové obchôdzky a muziky po dedine. Toto prechodné obdobie je charakteristické dočasným rušením zavedených poriadkov a noriem, imitovaním a parodovaním bežných vzťahov v každodennom živote, čo všetko prispievalo k bujarej veselosti.
Historický Pôvod a Význam Masiek
Masky, ako plastické zobrazenie tváre alebo hlavy ľudskej, zvieracej, mytologickej či démonickej bytosti, majú hlboké korene siahajúce až do mladšieho paleolitu a neolitu. Doklady o ich používaní sú spojené s lovom, náboženskými obradmi a neskôr aj s pohrebmi. Od staroveku sú doložené divadelné a komediálne masky. Na Slovensku sa masky využívali nielen počas fašiangov, ale aj v období okolo zimného slnovratu ako ochrana pred pôsobením zlých síl, či v novoročí so zámerom privodiť prosperitu, poistiť úrodu a plodnosť hospodárskych zvierat aj ľudí.
Hlavným významom masiek bolo predovšetkým ochránenie pred rôznymi zlými silami, duchmi a démonmi. Ľudia verili, že masky im zabezpečia úrodný rok na poliach a záhradách a dožičia plodnosť. Stará viera hovorila, že čím strašidelnejšia maska je, tým lepšie odoženie zlé sily. Okrem magickej funkcie mali masky aj psychohygienickú funkciu - umožňovali vybočiť z každodenného stereotypu a aspoň na čas sa vžiť do inej role.
Druhy a Symbolika Fašiangových Masiek
Fašiangové masky boli rôznorodé a často sa líšili v závislosti od regiónu. Môžu byť zvieracie, ľudské alebo mať zvieracie i ľudské črty. Ak je maska doplnená kostýmom zahaľujúcim postavu, označuje sa ako maškara.
Zvieracie a zoomorfné masky
- Turoň: Patrí k najznámejším a najšpecifickejším fašiangovým maskám. Jeho názov je odvodený od vyhynutého zvieraťa tura, ktorý je v tradičnej kultúre symbolom sily a plodnosti. Maska zobrazuje volskú hlavu na tyči s otvárateľnou papuľou (chriapou) a so zvoncami na rohoch. Muž, ktorý niesol hlavu turoňa, bol prikrytý vrecovinou alebo obrátenou kožušinou. S turoňom chodila skupina fašiangovníkov - strelec, hájny, poľovník, mäsiar, žobrák s košom na dary, kominár, žena ľahkých mravov, stará žena s nemanželským dieťaťom (figurína dieťaťa). Turoň sa v každom dvore pováľal po hnojisku, kde ho obradne zabili a mäsiar ho naporcioval. Hnoj týmto magickým úkonom nadobudol vegetatívnu silu.
- Medveď, koza, kôň: Tradičnými maskami boli medveď, koza či kôň, ktoré mali znázorňovať mužskú silu plodnosti. Medveď je symbolom sily, kôň zosobňuje život a energiu a koza predstavuje plodnosť. Tieto masky však predvádzali aj smrť či ožitie zvieraťa, čo malo poukázať na obnovu a prebúdzanie prírody k životu po dlhej zime.
Ľudské a parodujúce masky
K najstarším maskám patrilo aj prezliekanie sa mužov za ženy a naopak, čo slúžilo na parodovanie alebo zdôraznenie erotických momentov. Rozšírené boli komediálne postavy dedov, báb, žien s chlapom v koši na chrbte, prespanky s deťmi, ľahké alebo hrubé ženy či svadobný pár. Masky svadobného páru, tehotných žien či slobodných žien s figurínou dieťaťa využívali erotickú symboliku. Obľúbené boli aj masky zobrazujúce rôzne zamestnania a typy ľudí, napríklad kominár, cigánka či striga. Chlap v koši je vymyslená maska, ktorá paroduje ľudské vlastnosti.
Slamené masky a masky z kožušín
Na Slovensku boli v minulosti najrozšírenejšie slamené masky a masky z obrátenej kožušiny. Takéto postavy sa nazývali napríklad medveď, dedo a slameník.
- Slameník alebo kurina baba: Je jednou z najstarších masiek, niekedy nazývaná aj Slama. Symbolizuje obilie a hojnosť. Slameník mohol byť celý obtočený slamou, alebo ako Kurina baba mal len slamenú sukňu. Na hlave mali korunku z prekrížených povriesiel alebo kláskov obilia a zvonček.
- Dedo: Namiesto kukly máva aj kožušinovú náličnicu, alebo je začiernená a dotvorená konopnými fúzami.
Výroba Masiek a Sprievodné Rekvizity
Na zmenu vzhľadu ľudia v minulosti nevyužívali len masky, ale často si tvár nalíčili sadzami, múkou a prírodnými farbami. Používali sa aj rôzne kukly zahaľujúce celú hlavu alebo náličnice z kože či papiera, ktoré prekrývali tvár. Na tvár si ľudia lepili aj fúzy alebo briadky. Masky boli zhotovené z matérie magického významu, ako je slama, kožušina alebo papier.
Farby mali v tradičnej kultúre symbolickú funkciu:
- Červená vyjadrovala mladosť a veselosť.
- Biela zosobňovala smrť a démonickosť.
Fašiangové rekvizity
K maskám neodmysliteľne patrili aj typické rekvizity. Fašiangové rekvizity slúžili na upútanie pozornosti bubnovaním, zvonením na zvoncoch, hrkaním hrkálkami, práskaním bičov, ale chlapci a chlapi ich využívali najmä na zbieranie výslužky. Šable a ražne boli najlepšie nástroje na napichovanie slaninky, klobás a iných fašiangových pochúťok. Pri tanci nechýbali zas zvonce či rôzne hrkálky.
Fašiangové Oslavy a Zvyky
Fašiangové obdobie bolo časom zábav a stretnutí. Už po vianočnom stíšení nastalo obdobie zábav, pričom koncom tohto obdobia patrili kľúčové miesto fašiangové pochôdzky a masky, ktoré sú spojené so staroslovanskými agrárnymi obradmi predjaria.
Fašiangové pochôdzky
Na dedinách muži s maskami robili pochôdzky po domoch. Správanie sa maskovaných postáv úzko súviselo so zámerom, ktorý chceli dosiahnuť. Obradové masky mlčali, mali démonický vzhľad alebo boli z materiálu, ktorý mal magický význam (napríklad slama či kožušina), alebo niesli predmet magického charakteru (napríklad bábka dieťaťa). Maskované postavy vykonávali magické úkony, lebo ľudia verili, že tak zabezpečia dobrú úrodu či podporia plodnosť hospodárskych zvierat i ľudí. Napríklad skákali, váľali sa, ukazovali erotické gestá.
Cieľom obchôdzok fašiangovníkov bolo zabezpečenie prosperity, plodnosti hospodárskych zvierat i ľudí. Sprievody chlapcov, ktorí obchádzali domy, vytancovali gazdiné i dievky, mali zadovážiť, aby im narástli vysoké konope a aby mali dobrú úrodu ľanu, konope či zemiakov. Za odmenu dostávali fašiangovníci slaninku na ražeň, klobásu, vajíčka a pohostili ich šiškami a fánkami.
Zábavy a hostiny
Počas fašiangového obdobia sa hrali rôzne hry, robili sa žarty a tancovali sa tanečné hry či improvizované tance maškár. V minulosti ženy, v rozpore s niekdajším tradičným životným štýlom, usporadúvali roztopašné ženské zábavy, na ktorých nechýbal dostatok alkoholu, tance a divé vyskakovanie alebo sánkovanie. Tieto aktivity neboli nič iné ako pokusy o mágiu a symbolické aktivity na zabezpečenie úrody a plodnosti. Po obchôdzkach si fašiangovníci organizovali hostiny, pričom posledná bola v predvečer Popolcovej stredy.
V mestách mali fašiangy špecifickú podobu zábavy a sprievodov remeselníckych cechov. Usporadúvali súťažné hry, obradne prijímali učňov medzi tovarišov a volili nových cechmajstrov. V súčasnosti majú fašiangy v mestách inú podobu, akoby sa roztrhlo vrece s plesmi či karnevalmi.
Mastný štvrtok a Fašiangový víkend
V Mastný štvrtok sa tradične vypekali šišky alebo kreple. Naň nadväzoval fašiangový víkend, kedy veselie pokračovalo.
Pochovávanie basy
Posledné tri dni fašiangov boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok, poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Vtedy sa uskutočňoval obrad pochovávania basy. Pri symbolickom pohrebe muži prestrojení za farára, organistu či kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa smiechu a zábavy. Pochovávanie basy znamenalo ukončenie veselého obdobia a začiatok štyridsaťdňového pôstu.
Fašiangové Piesne
Neoddeliteľnou súčasťou fašiangových osláv boli aj piesne, ktoré sprevádzali obchôdzky a zábavy. Jednou z najobľúbenejších je pieseň "Fašiangy, Turíce":
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Pod šable, pod šable, aj pod obušky,
tuto nám nedali, len plané hrušky.
Tuto nám nedali, hentam nám dajú,
zabili komára, slaninu majú.
Ďalšia verzia pesničky "Fašiangy, Turíce" podľa Evy Kerepeckej z kraja okolo Partizánskeho:
Fašiangy, Turíce, Veľká noc bude,
kto nemá kožuška zima mu bude.
Ja nemám kožucha, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
A tam hore na komore,
sedí kocúr na slanine.
Choďte si ho odohnať
a mne kúsok odrezať.
Až sa máte porezať,
pôjdem si sám odrezať.
Kus, kus, ako hus.
Z Kokavy nad Rimavicou (Malohont) pochádza verzia "Fašange, Hromnice":
Fašange, Hromnice, Veľká noc iďe,
kto ňemá kožuška zima mu buďe.
Ja ňemám, ja ňemám, ľen sä ta träsien,
dajťe mi slaňinku, ňech sä vypasien.
A tan hore na komore,
seďí kocúr na slaňine.
Chojťe že ho odohnať
a mne kúšťik odrezať.
Kus, kus, ako hus.
Ere, bere, ako dvere.
Om, om, ako dom!
Pri pochovávaní basy sa spievala napríklad pieseň "Už je toho fašánečku namále", pochádzajúca z obce Záblatie na Považí:
Už je toho fašánečku namále,
komuže tí staré dievky predáme?
Predáme ich do Trenčína židovi,
dá nám za ne tristo zlatích šajnovích.
Predáme ich my židovi na millo,
dá nám za ne štiri groše na pivo.
Pochôdzky doprevádzali aj iné spevy, ako napríklad:
"Za Borovou bieli dom,
za Borovou šmik, šmaj, škoprdaj,
šmiriridi zabrdaj bieli dom.
Švárnô ďiovśa bíva v ňom,
švárnô ďiovśa, šmik, šmaj, škoprdaj,
šmiriridi zabrdaj bieli dom. ..."
"Zakukala kukuľienka, na śereśňi,
že kto ňemá mladej ženi nak sa zbesňí
a ja ňemám, ňezbesňím sa
príďe jeseň i fašangi ožeňím sa."
Tradičné Fašiangové Jedlá
Fašiangové obdobie bolo časom hojnosti a bohatých hostín. Tradičným jedlom tohto obdobia sú fánky, šišky, slaninka s klobáskou a huspenina. Počas zakálačiek, ktoré sa organizovali aj v tomto období, sa zúčastňovala celá rodina a využívali sa všetky časti bravčového mäsa. Budúcim nevestám sa odporúčalo, aby sa naučili šetriť so slaninou, aby ju čo najdlhšie mali v komore.
Pirohy z Klenovca (Pirohová streda)
V Klenovci sa Popolcová streda nazýva aj "Pirohová streda", pretože sa vtedy varili chutné pirohy. Okrem pražených na sladko, sa varia z rezancového cesta plnené s bryndzou, poliate slaninkou, alebo tiež varené na sladko plnené makom či lekvárom. Nasleduje recept na pražené pirohy s makom alebo lekvárom:
- Najprv si zamiesime cesto, na ktoré potrebujeme tri vajcia a hladkú múku. Múky toľko, aby bolo cesto akurát - ani mäkké, ani tvrdé.
- Takto vypracované cesto natenko rozvaľkáme.
- Potom si zomelieme mak a rozrobíme ho s mliekom a mletým cukrom, aby bol mäkký a sladký.
- Z takto pripraveného maku kladieme kôpky na polovicu cesta a druhou polovicou zakryjeme.
- Cesto okolo makovej plnky pritlačíme a radielkom (kolieskom so zúbkami) vykrajujeme pirohy.
- Vykrojené pirohy potom vyprážame v horúcom oleji.
Fašiangy v Súčasnosti
Aj keď sa fašiangové zvyky už neoslavujú tak intenzívne ako kedysi, stále existujú oblasti na Slovensku, kde sa tieto tradície uchovávajú. V posledných rokoch do popredia vstupujú plesy na tému fašiangy a karnevaly, ktoré sa stávajú čoraz populárnejšími a vyhľadávanejšími, najmä v mestách. V mnohých obciach však stále ožívajú tradičné fašiangové pochôdzky s maskami, prinášajúc radosť a oživenie starých zvykov do moderného sveta.