V slovenskom zahraničnopolitickom spravodajstve je Stredný východ jednou z najvďačnejších tém, popri udalostiach v stredovýchodnej Európe.
Aktuálna bezpečnostná situácia a výzvy na dialóg
Z Iránu a celého Blízkeho východu naďalej prichádzajú hlboko znepokojujúce správy.
Pápež Lev XIV. počas nedeľných modlitieb vyzval na ukončenie násilia a obnovenie snáh o vytvorenie priestoru na dialóg, pričom označil správy z regiónu za znepokojujúce. Hlava katolíckej cirkvi uviedla, že pretrvávajúci konflikt podnecuje strach a nenávisť a vyvoláva obavy, že by sa mohol ďalej rozšíriť aj do iných krajín, vrátane „drahého Libanonu“.
Lev XIV. poznamenal: „Vznesme k Pánovi pokornú modlitbu, aby utíchol rev bômb, aby zbrane stíchli a aby sa otvoril priestor pre dialóg, v ktorom bude možné počuť hlasy národov.“
Vojnu na Blízkom východe vyvolal izraelsko-americký útok na Irán minulý týždeň v sobotu. Konflikt tak trvá už deväť dní a útoky pravidelne hlásia aj ďalšie krajiny Perzského zálivu. Rozhovory medzi Iránom a USA sa sotva začali a už skončili, pričom Irán tvrdí, že zvíťazil.
Terminologické dilemy a definície regiónu
Pojem Stredný východ (angl. „Middle East“) sa vyskytuje v kľúčových strategických dokumentoch OSN, NATO aj EÚ. Pritom už tradične dochádza k politickým a geografickým sporom o vymedzenie Stredného východu alebo tzv. širšieho Stredného východu.
Bernard Lewis a civilizačný prístup
Bernard Lewis, dnes už nebohý klasik disciplíny, ktorá sa na amerických univerzitách ujala pod názvom „Middle East studies“, tvrdil, že ak chceme pochopiť úlohu Stredného východu vo svetovej politike, musíme sa na tento makroregión pozerať nie ako na krajiny alebo dokonca štáty, ale ako na civilizáciu. Podľa neho je súčasný zvyk označovať túto oblasť ako „Stredný“ alebo „Blízky“ východ nešťastný.
Niet sa čomu čudovať, že z masmédií a výrokov slovenských odborníkov či politikov počujeme tak „Stredný“, ako aj „Blízky východ“, takmer nikdy „širší Stredný východ“. V termínoch Stredný, resp. Blízky východ neexistuje konsenzus ani v svetových jazykoch.
Rôzne chápanie pojmov
Výraz „širší Stredný východ“, do ktorého sa zaraďuje všetko od Mauretánie a Ligy arabských štátov cez Turecko až po Pakistan, je americkou akademickou špecialitou. Severoatlantická aliancia má dva oficiálne jazyky, OSN päť, EÚ hneď dvadsaťštyri. EÚ túto oblasť považuje za „región prvoradého bezpečnostného záujmu“. Keďže angličtina v dokumentoch všetkých týchto inštitúcií dominuje, svet preberá označenie Stredný východ, ale vo vyjadrovaní expertov aj politikov bežne počujete oba výrazy, to platí aj pre Ameriku. Nemčina si s tým starosť nerobí, používa oba výrazy, ale vynašla aj univerzálne riešenie: hybridné spojenie „Blízky a Stredný východ a Severná Afrika“.
Trumpova VOJNOVÁ PANIKÁ po POSLEDNÝCH POŽIADAVKÁCH Iránu — analýza profesora Jianga Xueqina
Pojem Blízky východ sa zväčša považuje za historicizmus, keďže ide o geograficky prekrývajúcu sa oblasť pred rozpadom koloniálnej sústavy a pred vznikom dnešných samostatných štátov, ktoré vznikli z koloniálneho dedičstva. „Stredný východ“ zase nadnáša otázku, čoho je stredom. V Indii, najľudnatejšej krajine sveta, sa Stredný východ uvádza ako „Západná India“. „Blízky východ“ má z európskeho hľadiska väčšiu logiku, bola to pre Európu najbližšia časť Orientu. Dnes v podstate ide skutočne o civilizačný okruh, v ktorom dominujú arabské jazyky a moslimské náboženstvo. Autorom tejto analýzy je bezpečnostný expert.