Sväté tajomstvo krstu predstavuje v kresťanskom živote bránu k prijatiu ďalších sviatostí. Je základom celého života a ním sa krstenec stáva účastným nielen na Kristovom živote, ale aj na živote spoločenstva Cirkvi (porov. KKC 1213). Človek sa v krste stáva dedičom Božích prisľúbení, je očistený od dedičného hriechu a v ponorení do vody sa stáva novým človekom - novým stvorením.
Krst je tou najdôležitejšou sviatosťou, ktorá nás včleňuje do Kristovej cirkvi. Ako prebieha príprava naň u dospelého človeka? Ako vnímali sviatosť krstu ľudia pokrstení v dospelosti?
Čo je sviatosť krstu?
Slovo krst pochádza z gréckeho slova baptizein a znamená doslova ponoriť. Kedysi sa krst udeľoval väčšinou dospelým tak, že vošli do akéhosi „malého bazéna“ plného vody a tam boli trikrát ponorení. V našich krajoch je slovo krstiť odvodené od staroslovanského kristiť, kristiť sa, čo znamená pripodobniť sa Kristovi.
Krst je základná sviatosť, brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí. Pretože krst je zmluvou s Bohom, človek musí povedať svoje slobodné „áno“.
Sám Pán Ježiš dal apoštolom príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19). A apoštoli tak naozaj konali. Rozšírili sa do celého sveta a plnili Ježišov príkaz. Neskôr (okolo roku 100) v diele Didaché čítame takéto svedectvo: „Vo veci krstu postupujte takto: Krstite v tečúcej vode v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého. Ak nemáš ani jednu, ani druhú, lej trikrát na hlavu vodu v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. V nej Pán Boh očisťuje našu dušu od dedičného hriechu a posväcuje ju. Zaodieva nás do posväcujúcej milosti. Stávame sa Božími deťmi, kresťanmi katolíkmi, členmi Cirkvi a dedičmi Božieho kráľovstva. Pokrstený dostáva právo používať sviatosti na posväcovanie svojej duše, plne sa zúčastňovať na živote Cirkvi, pestovať v sebe život milosti a duchovného rastu a tak zabezpečiť spásu pre svoju dušu.
Telesným narodením dostávame prirodzený život. Pokrstením sa duchovne rodíme pre nadprirodzený život. Vyplýva to zo slov Pána Ježiša, ktoré povedal Nikodémovi: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5)
Svätý krst je pre nás „základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“ (KKC 1213).
Ako sa udeľuje krst?
Klasická forma krstu prebieha tak, že ten, kto prijíma krst, sa tri razy ponorí do krstnej vody. Väčšinou sa však tomu, kto prijíma krst, tri razy leje voda na hlavu, pričom ten, kto udeľuje krst, hovorí: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
Voda symbolizuje očistenie a nový život. Túto skutočnosť vyjadroval už Jánov krst pokánia. Krst, ktorý sa udeľuje v „mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ vodou, je viac ako znakom obrátenia a pokánia. Je to nový život v Kristovi. A preto ešte nasleduje pomazanie olejom, oblečenie bieleho rúcha a zapálenie krstnej sviece.
Čo je potrebné k samotnému obradu krstu?
Pri krste sú potrebné dve veci:
- Požehnaná voda - je to čistá, prirodzená voda (žiadny čaj, malinovka ani mlieko).
- Liatie vody na hlavu človeka a vyslovovanie krstnej formuly: „(meno človeka), ja ťa krstím v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“
Vysluhovateľ krstu
- V riadnom prípade (keď nehrozí nebezpečenstvo smrti) môže krstiť len biskup, kňaz alebo diakon.
- V mimoriadnom prípade (keď zomiera človek, ktorý ešte nebol pokrstený alebo keď sa stane dopravná nehoda) môže krstiť každý človek.
Prijímateľ krstu
Prijať krst môže každý človek, ktorý ešte nebol pokrstený a túži po ňom. Krst môžeme prijať iba jedenkrát v živote.
Podoby krstu
Poznáme tri podoby krstu:
- Krst vody - je krst udelený sviatostne, v kostole s použitím požehnanej vody.
- Krst krvi - je krst, ktorým mnohí mučeníci položili svoj život za vieru v Ježiša.
- Krst túžby - je krst človeka, ktorý nestihol byť pokrstený, ale veľmi po krste túžil (človek, ktorý počas prípravy na krst zahynie).
Účinky krstu
- Pokrstenému sa odpúšťajú všetky hriechy.
- Udeľuje sa mu posvätná milosť.
- Slávnostne sa stáva Božím dieťaťom a môže volať Pána Boha Otec.
- Stáva sa členom spoločenstva Cirkvi.
- Navždy je označený ako ten, ktorý patrí Pánu Bohu, a toto mu už nik nemôže vziať, lebo krst sa nedá zrušiť.
Príprava na krst dospelého
Dospelý záujemca osobne požiada o krst na farskom úrade. Po predložení Žiadosti o krst bude zaradený do katechumenátu. Aj keď pre dospelého už platí plná zodpovednosť za svoje skutky a celý svoj život, Božia milosť patrí každému. Preto príprava dospelého na krst vyžaduje určitý čas. Počas prípravy je potrebné a vhodné prejsť si všetky základné znalosti a osvojiť si vedomosti a kresťanskú vieru, ktoré boli zameškané v detstve a v mladosti.
Apoštol Pavel v liste Efezským 4,7 píše: „Ale každému jednému z nás daná bola milosť podľa miery daru Kristovho.“ Aj dnes veríme, že si Pán Ježiš Kristus povoláva k sebe ľudí podľa svojej vôle svojím slovom a pôsobením Ducha Svätého. Cieľom krstnej prípravy dospelého je pripraviť ho aj na konfirmáciu a napokon na plnú zodpovednosť za život v cirkevnom zbore.
Dospelí sa na krst pripravujú zvyčajne 1 rok, v niektorých prípadoch až 2 roky. Tento čas prípravy sa nazýva katechumenát. Počas tohto obdobia katechumeni absolvujú stretnutia na fare, kde sa preberajú jednotlivé pravdy kresťanskej viery. V rámci prípravy prijatia sviatosti krstu je aj príprava k svätej spovedi, svätému prijímaniu a birmovaniu. Všetky tieto sviatosti prijme dospelý po dvojročnej príprave spolu vo Veľkonočnej vigílii, alebo v jeden deň inokedy vo veľkonočnom období.
Ako farár sa často stretávam s argumentom: „Veď viete, za socializmu sa nedalo chodiť do kostola, ani deti sme krstiť nesmeli.” Či už šlo o spoločenské alebo akékoľvek iné dôvody, prečo vás rodičia nedali pokrstiť, hneď v úvode vás povzbudzujem a teším sa, že ste sa odhodlali k takémuto rozhodnutiu. Je pre nás vzácne, že ste si vybrali náš cirkevný zbor a verím, že Kostol Ducha Svätého v Nitre sa stane vaším „duchovným domovom”.
Príprava na krst dospelých (od 14 rokov) začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu). Zároveň sa vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza na fare.
Katechizmus, prvá trieda: Štyri piliere viery
Kto môže byť pokrstený a čo sa vyžaduje od čakateľa na krst?
Krst môže prijať každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený. Jediným predpokladom krstu je viera, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať. Človek, ktorý chce prijať kresťanskú vieru, vstupuje totiž na cestu učenia sa (katechumenát), na ktorej sa pripravuje prijať Boží dar v krste. Osobným obrátením a krstom sa stáva novým človekom, živým údom Kristovho tela - Cirkvi.
Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. ,,Mal by mať vieru, s ktorou prichádza, a mal by to byť ľudsky zrelý človek. Katechumenát je aj o rozlišovaní, aj o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť,“ dopĺňa prof. Miloš Lichner a pokračuje: „Sv. Augustín v jednej z homílií tiež hovorí, že rozdiel medzi katechumenmi a pokrstenými nie je vo viere, lebo aj katechumen už „nejako“ verí, ale v tom, čo prináša sviatosť krstu - Božiu milosť prostredníctvom odpustenia dedičného hriechu a v dospelosti aj aktuálnych hriechov.“
Prof. Miloš Lichner odporúča, že po prijatí sviatosti krstu by malo nasledovať duchovné aj ľudské sprevádzanie v prostredí spoločenstva.
Dospelý človek môže byť pokrstený jedine na základe osobného rozhodnutia. Pre krst dospelého sa vyžaduje, aby prejavil vôľu prijať krst, aby bol dostačujúco poučený o pravdách viery a kresťanských povinnostiach a aby sa katechumenátom osvedčil v kresťanskom živote.
V prípade záujmu o krst dospelého, prihláste sa osobne na fare počas stránkových hodín, kde vám poskytneme všetky potrebné informácie.
Fázy katechumenátu
Katechumenát je obdobie zoznámenia sa s kresťanským náboženstvom a so zásadami kresťanského života. Cez toto obdobie sa koná evanjelizácia. V nej sa vytrvalo a s dôverou ohlasuje živý Boh, a ten ktorého on poslal na spásu všetkých, Ježiš Kristus, aby nekresťania za pomoci Ducha Svätého si otvorili srdcia a obrátili sa k Pánovi. S Božou pomocou každý je pobádaný k prijatiu viery, zanechaniu hriechu a prikláňa sa k Božej láske. Dozrieva v rozhodnutí žiadať o krst. Primeraným spôsobom sa im vysvetľuje evanjelium. Cirkev počas zhromaždenia alebo miestneho spoločenstva vľúdnym spôsobom prijíma týchto „sympatizujúcich“ ľubovoľne bez obradov. V ovzduší priateľstva a dialógu prejavia svoj úmysel, ešte nie vieru. Predsedajúci ich milo pozdraví a prijme. Sú podporovaní primeranými modlitbami. Žiadateľ krstu dospeje v tom čase k vyznaniu viery v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa.
- Prijatie medzi katechumenov: Významnou udalosťou je prijatie medzi katechumenov, lebo vtedy kandidáti prvý raz verejne prejavujú svoju vôľu pred Cirkvou, ich túžba sa tak stáva verejnou. Vyžaduje sa, aby kandidáti mali určité základy duchovného života a poznali prvotnú vierouku, začiatočné obrátenie a vôľu zmeniť život a vojsť do spoločenstva s Bohom v Kristovi. Za pomoci duchovných pastierov, ručiteľov, príbuzných a katechétov sa posúdi súcosť, čiže vonkajšie znaky týchto dispozícií. Po slávnosti sa zapíšu do knihy katechumenov. Od tejto chvíle katechumeni už patria do Kristovej rodiny. Katechumenát je dlhšie obdobie, kde prijímajú hlbšie zasvätenie do vierouky a mravouky. Cirkev ich podporuje vhodnou liturgiou slova.
- Zaradenie katechumenov medzi čakateľov na krst (obdobie očisťovania): Spravidla sa koná v pôste. Je to hlbšia príprava ducha i srdca. Cirkev koná „vyvolenie“, čiže výber súcich na prijatie sviatostí. Je to aj „zápis mena“, lebo vybraní Cirkvou sa zapíšu do knihy vyvolených. Žiada sa znalosť kresťanskej náuky, zmysel pre vieru a lásku, aj posudok o ich súcosti. Pri obrade sa má vyjadriť ich rozhodnutie aj rozhodnutie biskupa alebo jeho delegáta. Od toho dňa sa katechumeni volajú „vyvolení“. Cieľ: odhaliť slabé, posilniť zdravé, oslobodiť od hriechu, primknúť sa ku Kristovi, „Ceste, Pravde a Životu“. Sem patria bohoslužby s tromi žehnaniami - skrutíniami. Kedysi tu bola aj skúška. (So skrutíniami súvisia evanjeliá 3., 4. a 5. pôstnej nedele.)
Priebeh obradu v tomto období: Po homílii sa vyvolení (spolu s krstnými rodičmi) postavia pred celebranta. Celebrant sa najprv obráti na veriacich a vyzve ich, aby sa v tichosti modlili za vyvolených a vyprosovali pre nich ducha pokánia, vedomie hriešnosti a pravú slobodu Božích detí. Potom sa obráti na katechumenov a vyzve ich, aby sa v tichosti modlili. Povzbudí ich, aby aj navonok vyjadrili ducha pokánia úklonom. Nakoniec uzavrie svoje slová takto alebo podobne: Boží vyvolení, skloňte sa a modlite sa. Vyvolení sa sklonia. Všetci sa za istý čas modlia v tichosti. Počas modlitby za vyvolených krstní rodičia držia pravú ruku na pleci každého vyvoleného.
Najbližšia príprava na Bielu sobotu: Deň modlitby a vnútorného sústredenia a podľa schopností aj dňom pôstu. Najvhodnejšie je udeliť tieto sviatosti pri sv. omši vo Veľkonočnej vigílii. Sv. prijímanie sa dáva pod obidvoma spôsobmi. Krstom a birmovaním sa vyvolení pridružujú k Božiemu ľudu, Duch Svätý ich uvádza do prisľúbenej plnosti. Slávenie krstu obsahuje vrchol v obmytí vodou a vzývaním najsvätejšej Trojice. Svätením voda nadobúda náboženský význam. Viera, ktorú prijímajú, je nielen vierou Cirkvi, ale aj ich osobnou vierou. Aby ju neprijímali len pasívne, zriekajú sa zlého ducha, vyznávajú vieru a úprimne sa oddávajú Bohu; očakáva sa, že to bude viera aktívna. Potom nasleduje obmytie vodou a vzývanie najsvätejšej Trojice a tak vyvolení sú pripočítaní k adoptívnym deťom. Na zvýraznenie spojenia vyvoleného s Kristom možno vybrať obrad poliatia alebo ponorenia do vody. Pomazanie krizmou po krste značí kráľovské kňazstvo pokrstených a ich včlenenie do spoločenstva Božieho ľudu. Biele rúcho je symbolom ich novej hodnosti. Zapálená svieca zasa objasňuje ich povolanie, že majú kráčať, ako sa patrí na synov svetla. Podľa prastarého zvyku, zachovaného v rímskej liturgii, dospelých sa nemá krstiť bez toho, že by hneď po krste neprijali aj birmovanie. Týmto spojením sa naznačuje jednota veľkonočného tajomstva. Nasleduje slávenie Eucharistie, na ktorej sa prvý raz zúčastňujú plným právom.
Potrebné dokumenty a veci
Ku krstu svätému je potrebné predložiť rodný list, vyplnené tlačivo ku krstu svätému dospelého a evidenčný list. Namiesto krstných rodičov zohrávajú dôležitú úlohu svedkovia, ktorí by mali byť akýmisi priateľmi vo viere. Vyberte si ľudí, ktorí vás budú sprevádzať vo viere, povzbudzovať, keď treba napomínať, a aktívne s vami chodiť do kostola na bohoslužby.
Z materiálnych vecí je potrebná sviečka a dospelí si dávajú robiť nie krstnú košieľku, ale krstnú štólu/šerpu. Na tú bielu štólu/šerpu sa vopred namaľuje/vyšije dátum, meno, prípadne nejaký citát, obrázok. (Možu aj babatkovskú košieľku, ale tak tá je babatkovská...). Ja tam mám na saténe namaľovanú alfu, omegu, holubicu s vodou a citát "V Kristovi som nové stvorenie".
Ak mas konkrétne otázky, rada odpoviem. Ešte dodám, nebolo mi treba občiansky či rodný list, pár info čo potrebujú sa len spýtali a dali mi skontrolovať. Knazovi, zboru ani nikomu som nič nedávala. Na druhom konci je napísané zlatým V Kristovi som nové Stvorenie (citát). Iste sa hodí tak ľudsky niečo dať, ale ani to nepreháňaj.
Stolu mi vyrobili v Komunite Blahoslavenstiev. Aj na sashe majú v ponuke veľmi pekné.
Krstní rodičia a svedkovia krstu
Namiesto krstných rodičov zohrávajú dôležitú úlohu svedkovia, ktorí by mali byť akýmisi priateľmi vo viere. Vyberte si ľudí, ktorí vás budú sprevádzať vo viere, povzbudzovať, keď treba napomínať, a aktívne s vami chodiť do kostola na bohoslužby.
Podmienky na krstného rodiča
Krstný rodič má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať (t.j. krstný rodič môže byť jeden alebo dvaja). Ak je slobodný, nemôže žiť vo voľnom partnerskom zväzku, napr. ako „druh a družka“. Ak je rozvedený a nežije v ďalšom zväzku, musí mať od svojho biskupa povolenie pristupovať k sviatostiam. Nemôže byť rodičom krstenca. Nekatolík môže byť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.
Úloha krstných rodičov spočíva v tom, že sa zaručujú byť príkladom pre krstenca v oblasti kresťanskej viery a dodržiavania Božích prikázaní - vedú teda životný štýl, ktorý je primeraný kresťanskému presvedčeniu.
Podmienky na krstného a birmovného rodiča (porov. CIC, kán.):
- Krstný rodič môže byť jeden alebo dvaja.
- Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (KKP kán.).
K samotnému krstu ti treba krstného rodiča (nech má birmovku a je zosobášený v kostole, ak už zosobášený). Krstná mama bude zároveň birmovná mama.
Priebeh krstu dospelého
Nasledne u dospelých je naraz krst, hneď na to birmovanie a hneď na to prijímanie (v tomto poradí). Dospelý človek môže byť pokrstený jedine na základe osobného rozhodnutia.
Krst v našom cirkevnom zbore tiež znamená, že pokrstený sa stáva aj členom zboru, kde má právo zúčastňovať sa na zborovom živote a aktívne sa zapájať do formovania života zboru. Člen zboru má tiež povinnosti, ktoré mu vyplývajú z členstva, ale najmä povinnosti, ktoré mu vyplývajú z toho, že sa stáva súčasťou „kresťanskej rodiny“.
O krst dospelého môžete požiadať na farskom úrade. V spoločnom rozhovore si vzájomne dohodneme postup štúdia a termín krstu. Krst dospelého väčšinou prebieha v spoločenstve, čiže v nedeľu počas Služieb Božích v rámci spoločenstva členov cirkevného zboru.
Skúsenosti pokrstených dospelých
Sviatosť krstu prijímajú naše deti najčastejšie v perinke. No ako samotná cesta viery a skúsenosť s Bohom je pre každého človeka výnimočná, iná, to isté môže platiť i s časom prijatia sviatostí. Krst je tou najdôležitejšou, ktorá nás včleňuje do Kristovej cirkvi. Ako prebieha príprava naň u dospelého človeka? Ako vnímali sviatosť krstu ľudia pokrstení v dospelosti?
Pamätáte si na svoj krst? Zrejme väčšina z nás by odpovedala „nie, žiaľ, nepamätám si to“. Je to zároveň legitímna odpoveď, nakoľko naozaj platí, že naše deti prijímajú sviatosť krstu do pár mesiacov života po narodení. Čo pre kresťana katolíka vlastne sviatosť krstu znamená? Odpovedá prof. Miloš Lichner, katolícky teológ, kňaz: „Všetky sviatosti sú viditeľné úkony, ktoré ustanovil Kristus, aby nám nimi udeľoval neviditeľnú Božiu milosť. Krst je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je prvá zo siedmich sviatostí a v určitom slova zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti. Hlavným rozdielom nie je určite len to, že dospelý človek si svoj krst pamätá. „Najdôležitejším rozdielom je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov. Preto i deti na prvom sv. prijímaní opakujú vyznanie viery, ktoré za nich vyznali kedysi rodičia a krstní rodičia,“ vysvetľuje prof. Miloš Lichner.
Prirodzene smerujeme i k otázke, v akom veku je najvhodnejšie prijať sviatosť krstu. Prof. Lichner uvádza, že okrem bežnej praxe krstenia malých detí máme v súčasnosti i deti, ktoré vyrastali v kresťanskom prostredí, ale neboli pokrstené, a teda v dospelosti prichádza ku konverzii a chcú prijať sviatosť krstu.
Osobná skúsenosť - muž, 16 rokov
Sviatosť krstu som prijal, keď som mal šestnásť rokov. Mne a staršej sestre ponúkla mama chodenie na krstnú náuku. Súhlasil som rád. Trojmesačné obdobie pred krstom bolo krátke, ale intenzívne. Okrem náboženských vedomostí som mohol preniknúť do živého spoločenstva Cirkvi. Hoci moji rodičia a starí rodičia boli pokrstení katolíci, počas totality nepraktizovali svoju vieru z ideologických dôvodov. Avšak vždy som bol vedený k hodnotám pravdy, slušnosti a spravodlivosti. Rodičia mi dali základ dobra, na ktorý mohla nadviazať nadprirodzená milosť. Krstná milosť očistila moje charakterové vlastnosti a vliala mi nové sebavedomie. Kostol mi ďalej otvoril nové voľnočasové možnosti. Vstúpením do partie mladých kresťanov som mohol dozrievať. Toto obdobie kresťanského a osobnostného dozrievania sa zavŕšilo birmovkou vo veku 19 rokov, kedy som prijal birmovné meno František. Stotožňujem sa s aktuálnou cirkevnou praxou krstiť malé deti. Máme na to aj biblické príklady. Krst ako prvá sviatosť je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Kristovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok.
Osobná skúsenosť - žena, 29 rokov
Sviatosť krstu som prijala vo veku 29 rokov, na Bielu sobotu. V Boha som určitým spôsobom verila vždy, rodičia nás k viere viedli. Na škole som navštevovala náboženskú náuku z vlastného presvedčenia. Vnútorne som sama cítila, že sa chcem dať pokrstiť. Nad týmto krokom som rozmýšľala niekoľko rokov. Manžel, vtedy ešte priateľ, mi bol vždy v tejto otázke oporou. Chodili sme spolu do kostola a vždy keď som mala nejaké otázky ohľadom viery, sv. Priznám sa, že v úvode som mala pochybnosti. Po rozhodnutí dať sa pokrstiť som absolvovala prípravu. Viedol ju dekan, p. Mgr. Stanislav Pavúk. Predtým, ako sme išli na prvé stretnutie, som bola nervózna. Priznám sa, tento p. dekan s veľkým srdcom a úžasným prístupom a správaním, zmenil úplne môj skeptický pohľad na Cirkev. Zrazu som sa na naše stretnutia začala tešiť, bolo to pre mňa neskutočne prínosné. Naučila som sa veľa nových vecí. Bude to znieť možno zvláštne, no mám pocit, že po krste mi tak vnútorne odľahlo. Akoby som sa zbavila nejakého bremena. Sviatosť krstu mi priniesla väčší pokoj a viac si uvedomujem, že chcem byť dobrým a milujúcim človekom.
Osobná skúsenosť - muž, 24 rokov
V tom čase som už mal 24 rokov. Vyrastal som v evanjelickej Cirkvi a.v. Boha som začal viac spoznávať asi vo veku štrnásť rokov. Ovplyvnil ma v tom čase i jeden z najťažších momentov života, a tak som Boha začal viac hľadať. O nejaký čas som narazil na Godzone projekt. Veľmi ma oslovili a túžil som sa s nimi spojiť. Po pár rokoch som sa stal súčasťou ich spoločenstva SP. Našiel som tu veľa úžasných kamarátov katolíkov, ktorí zdieľali so mnou svoj život viery. Hľadal som v sebe Boha a pýtal sa: „Je aj vo mne?“ Veril som, že je všadeprítomný, bez ohľadu na Cirkev. Aj napriek tomu som začal pociťovať, že v tej rímskokatolíckej ide o viac. Že tá moc a Tajomstvo sv. Eucharistie je proste niečo veľké. To ma tam ťahalo, pozývalo vstúpiť, vstúpiť do Eucharistie. Nebyť len pozorovateľom z vonkajšej strany. Najmä spoločenstvo SP. Boli otvorení pre všetkých, nielen pre ľudí z rímskokatolíckej cirkvi. Zároveň priatelia, ktorí mi ukazovali tajomstvá a sviatosti katolíkov. Sviatosť krstu som prijal pár mesiacov pred vypuknutím pandémie. Zatiaľ je to krátka doba na rozlíšenie. Mám však stále bázeň pred týmto veľkým Tajomstvom. Je pre mňa veľká milosť, že môžem prijímať sviatosti. Dáva mi to väčšiu radosť ako predtým. A vďaka sv. spovedi a sv.
Online príprava na krst?
Pre tých, ktorí sú pracovne dlhodobo v zahraničí a na Slovensko chodia len raz za mesiac, vyvstáva otázka, či existuje možnosť prípravy na krst cez internet alebo online. Hoci štandardná príprava vyžaduje pravidelné osobné stretnutia a účasť na omšiach, dĺžka a frekvencia prípravy je podľa skúseností často na dohode s kňazom. Niektorí kňazi sú flexibilnejší a vedia nájsť riešenie aj pre individuálne situácie.
Možno by sa dala nájsť nejaká „Slovenská katolícka misia“ v krajine pobytu, kde by bolo možné absolvovať prípravu. Sú tiež skúsenosti, kedy príprava prebiehala formou neformálnych rozhovorov s kaplanom a literatúry. Ako bolo spomenuté, niekde to trvalo tri mesiace, inde celý rok. Všetko je o dohode. Dĺžka, frekvencia, termín. Niekde sa viac držia tabuliek, niekto je flexibilnejší.
Podľa oslovených sa farári vždy nájdu, ktorí sú vďační za ďalšiu ovečku a nájdu cestu k riešeniu.