Fenomén futbalu v Libérii: Očakávania pred zápasom s Pobrežím Slonoviny
Libéria, krajina sužovaná nedávnou históriou občianskych vojen a extrémne zhubnou chorobou ebola, prekvapuje svojou priateľskosťou a obrovskou vášňou pre futbal. Futbal tu nie je len hra, ale všetkým. Pred dôležitým zápasom so susedným Pobrežím Slonoviny sú libérijské vlajky, podobné tej americkej, viditeľné všade - vlajú na množstve áut, sú navlečené na spätných zrkadlách a nad obchodmi. Táto všadeprítomnosť symbolizuje národnú jednotu a očakávanie. Večer pred zápasom zapaľujú ľudia ohne, začína sa bubnovať, obrovské netopiere lietajú okolo a vzduch stojí. Mladík v obchode ovenčenom vlajkami s generátorom a kazeťákom tancuje vo dverách s rukami nad hlavou. V takejto atmosfére sa nikto nechce stať Messim; každý jeden mladík chce byť George Weahom.
Libéria: Krajina protikladov a výziev
Libéria je značne drsná krajina, kde čokoľvek postavené akoby nezapadalo do okolitej tropickej prírody, pôsobiac ako "vyrážka na tvári tropickej prírody". Napriek tomu sú ľudia neuveriteľne priateľskí. Krajinu však poznačila ťažká história. Charles Taylor, absolvent Bentley College v USA, si dnes odpykáva 50-ročný trest za zločiny proti ľudskosti, odsúdený ICC. Pritom získal vo voľbách jednoznačnú väčšinu s heslom: „Zabil mi mamku, zabil mi tatka, ale aj tak ho budem voliť.“
Politická scéna a boj o moc
Prezidentka Ellen Johnson Sirleaf, absolventka Harvardu, nositeľka Nobelovej ceny za mier (2011) a ceny Indiry Gandhiovej (2013), patrí podľa časopisu Forbes medzi 100 najmocnejších žien sveta. Zatiaľ čo pre západného pozorovateľa sa to zdá ako sen, v Libérii sa jej vnímanie líši. Mnoho Liberijčanov tvrdí, že veci nefungujú, korupcia patrí medzi najvyššie na svete a vládne nepotizmus, pričom sa do vysokej politiky dostali aj traja synovia prezidentky. Libérijská ekonomika je na dne a vláda je opäť v rukách úzkej elity. Toto prostredie vytvára priestor pre "jednoduché floskuly a polopravdy", ktoré zneužívajú politici, narážajúc na nepochopenie západných praktík pôvodnými domorodcami. Heslá a plagáty strany National Patriotic Party (NPP) s nápisom „Ľudia nadovšetko“ sú vidieť na stenách.
Zaujímavá je výhra Georgea Weaha vo voľbách koncom decembra 2014, ktorý sa konečne dostal do senátu v grófstve Montserrado. Tento najmenší, no najľudnatejší kraj, zahŕňa zástupcov všetkých 16 hlavných kmeňov. George Weah jednoznačne porazil Roberta Sirleafa, syna vtedajšej prezidentky. Ešte šokujúcejšie je, že spolu s Georgeom Weahom vyhrala aj pani Jewel Howard-Taylor, bývalá manželka Charlesa Taylora, zodpovedného za vyvraždenie desatiny národa a výchovu nadrogovaných detských vojenských vrahov. Západné médiá o tom zväčša mlčia, buď z nevedomosti, alebo z opatrnosti voči vŕtaniu do americkej neokolónie. Táto situácia poukazuje na komplexnosť a živelnosť africkej politiky, kde "to, čo platí v tejto sekunde, neplatí v ďalšej".
Historické korene Libérie a vplyv korupcie
Libéria bola založená oslobodenými otrokmi, ktorí sa vrátili z USA a Karibských ostrovov. Títo privandrovalci vytlačili pôvodných domorodcov a v roku 1816 údajne kúpili pôdu, hoci pri obchode s Robertom Stocktonom (American Colonisation Society) bol domorodému náčelníkovi držaný pri hlave pištoľ. Ustanovili ústavu podľa vzoru USA s heslom „Priviedla nás sem láska k slobode“ a začali budovať „africký zázrak“. Do roku 1980 bol každým prezidentom Afroameričan, teda potomok navrátilcov. Bohužiaľ, peniaze, ktoré sem roky prúdili z USA a OSN, nevybudovali nič okrem korupcie a nerovnosti.
Incident na hraniciach Pobrežia Slonoviny a Libérie
Prechod hranicou s Libériou bol náročný. Novozvolený prezident Pobrežia Slonoviny Alassane Ouattara uzavrel hranice s Libériou až do odvolania kvôli ebole. Napriek potvrdeniu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), že ebola v Libérii týždeň predtým skončila, a napriek nulovým prípadom eboly v Pobreží Slonoviny, colníci odmietali pustiť cudzincov. Domorodcov púšťali po malom úplatku, no belochov sa báli. Toto bol "rasizmus" podľa slov cestovateľa. Po štyroch dňoch rokovaní a stretnutí s naštvanými vojakmi v plnej zbroji, obklopenými náčelníkom a celou dedinou, bol cestovateľovi nakoniec odporučený let do Libérie namiesto pozemného prechodu. To poukazuje na absurditu a nelogickosť, ktorá sa môže stať "iba v Afrike".
Temné vody: Najsmrteľnejšia migračná trasa Afriky - dokument BBC Africa Eye
Vplyv medzinárodných organizácií a boj s ebolou
Krajinu extrémne postihla ebola, s najvyšším počtom mŕtvych na svete vzhľadom k počtu obyvateľov. Po celej krajine sú posiate nálepky o boji proti ebole a každú chvíľu zastavujú kontroly, kde sa musia umývať ruky a merať teplota. Tieto ebolové kontroly sú zároveň policajnými checkpointami. Všadeprítomné sú aj biele obrovské landcruisery jednotiek Spojených národov (UNMIL), ktorých prítomnosť však zvyšuje ceny v Libérii do astronomických rozmerov. Hotelová izba, ktorá by na Slovensku stála tridsať eur, tu stojí tristo dolárov, pričom služby sú extrémne nízkej kvality.
Diamantový biznis a lokálne konflikty
V Libérii vládnu biznisu s diamantami už vyše sto rokov Libanonci, ak nerátate spoločnosť De Beers. Libanonci sa vedia dostať k tým najväčším diamantom, zatiaľ čo ostatným prenechávajú prach. Libérijčania tvrdia, že tie skutočne najkrajšie modré diamanty sveta pochádzajú práve od nich. Libanonský šéf reštaurácie spomína, že ako turisti sú tu jediní, pretože ebola dostala turizmus na nulu. Libanonci sú šííti, a vo Freetowne a Monróvii vlastnia väčšinu dobrých reštaurácií a hotelov, hoci ich domáca čierna mafia neznáša.
Tradičné právo a západný systém
Libériu tvorí extrémne mladý národ (medián je 18,3 roka), ktorému chýbajú skúsenosti a je ľahko ovládaný politikou. Paralelne tu existuje tradičný kmeňový systém a západný právny systém. Napríklad v grófstve Bong, odkiaľ riadil svoje hnutie Charles Taylor, žije kmeň Kpelle, známy ako tvrdo pracujúci a hanbliví poľnohospodári. Prehrešky si riešia tradične pod košatým stromom, pričom kmeňová rada starších rozhoduje o finančnom treste, odpracovaní prečinu alebo najťažšom treste - vyobcovaní z kmeňa. Títo ľudia nerozumejú väzeniu. Západný systém je naopak zdrojom korupcie a nespokojnosti. Podmienky vo väzeniach sú otrasné: malé cely s teplotou nad 60 stupňov, žiadny záchod, žiadna voda, špina a smrad.
Ostatné spoločenské udalosti a oslavy
Fašiangy: Symbol veselosti a tradícií na Slovensku
Obdobie fašiangov je nielen časom zábavy, ale aj tradícií, ktoré sa dodnes zachovávajú aj na Slovensku. Tradičný karneval v školskom prostredí býva obohatený o hlbší význam fašiangov, ktorý je mnohým deťom neznámy, hoci poznajú fašiangové pesničky.
Oddych a zábava v mestskom prostredí: Bratislavské party-pláže
V Bratislave má breh Dunaja mnoho tvárí. Ponúka možnosti od pláží na kúpanie až po party-pláže, kde si možno pripiť na šťastné ukončenie cyklotúry v reštaurácii na vrchole mostných pilierov Nového mosta. Tieto miesta sú modernou formou spoločenského stretnutia a oslavy voľného času.