Rímska zmluva, alebo presnejšie Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), bola podpísaná 25. marca 1957 v Ríme, Taliansko. Spolu so zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) vstúpili obe do platnosti 1. januára 1958. Tieto zmluvy sa všeobecne považujú za „rodný list“ Európskej únie.
Podpísalo ich šesť zakladajúcich krajín: Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko.
Historický kontext a predchádzajúce kroky
Myšlienka konkrétnej integrácie v Európe bola prvýkrát sformulovaná v Deklarácii Roberta Schumana. Tá položila základy na vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), ktoré bolo založené zmluvou podpísanou 18. apríla 1951 v Paríži s účinnosťou od 23. júla 1952. Cieľom tejto zmluvy bolo vytvoriť medzi signatárskymi štátmi spoločný trh uhlia a ocele a dať produkciu surovín pod spoločnú kontrolu.
Rokovania a podpis Rímskych zmlúv
Podpísanie Rímskych zmlúv a príloh k nim predstavovalo záverečný akt Medzinárodnej konferencie o spoločnom trhu a Euratome. Túto konferenciu zvolali 29. mája 1956 do Benátok ministri zahraničných vecí Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nemeckej spolkovej republiky (NSR) a Talianska. Rokovania pokračovali v Bruseli a vyvrcholili v Ríme 25. marca 1957 podpisom dvoch zmlúv, ktoré nesú názov podľa metropoly, v ktorej boli podpísané.
Ciele a ustanovenia Zmluvy o EHS
Zmluvou o zriadení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) bol vytvorený spoločný trh založený na voľnom pohybe tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Šesť zakladajúcich krajín sa zaviazalo spoločne pracovať na politickej integrácii Európy a spoločnom hospodárskom raste prostredníctvom obchodu.
Zakladajúce krajiny si dali za cieľ dosiahnuť hospodársky a sociálny pokrok prostredníctvom opatrení na odstránenie obchodných a ostatných prekážok medzi sebou. Cieľom bolo tiež zlepšiť životné a pracovné podmienky, zaistiť vyvážený obchod a spravodlivú hospodársku súťaž a znížiť rozdiely medzi rôznymi regiónmi. Spoločná obchodná politika mala zaručiť postupné rušenie obmedzení v medzinárodnom obchode.
Spoločné politiky
Rímska zmluva okrem obchodných politík zaviedla aj ďalšie spoločné politiky. Medzi členskými krajinami sa na začiatku zriadili spoločné politiky vrátane:
- spoločnej poľnohospodárskej politiky (články 38 až 47),
- spoločnej obchodnej politiky (články 110 až 116),
- dopravnej politiky (články 74 až 84).
Zmluva taktiež umožnila vytvorenie ďalších spoločných politík do budúcna. Tieto politiky boli doplnené o vytvorenie Európskeho sociálneho fondu s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a životnú úroveň a Európskej investičnej banky s cieľom uľahčiť hospodársky rozvoj. Ekonomická a politická integrácia sa tak rozšírila na ďalšie oblasti hospodárskeho a politického života.
Signatárske štáty deklarovali odhodlanie položiť základy užšieho zjednocovania národov Európy, zabezpečiť ich hospodársky a sociálny pokrok spoločným postupom pri odstraňovaní prekážok, ktoré rozdeľovali Európu. Potvrdili základný cieľ svojho úsilia - neustále zlepšovať životné a pracovné podmienky svojich národov a usilovali sa o zabezpečenie mieru a slobody na európskom kontinente.
Inštitucionálny rámec
Rímska zmluva tiež zriadila inštitúcie a základné mechanizmy rozhodovania. Medzi hlavné orgány EHS patrili:
- Rada ministrov,
- Komisia,
- Parlamentné zhromaždenie (súčasný Európsky parlament),
- Súdny dvor.
Oslavy 60. výročia Rímskych zmlúv
V marci sa v hlavnom meste Talianska uskutočnili oslavy 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv. Predstavitelia členských štátov Európskej únie sa stretli na slávnostnom summite, aby si pripomenuli dokumenty, ktoré položili základy dnešnej 28-člennej únie. V ten deň sa šesť zakladajúcich členov dohodlo, že zmenšia bariéry vo vzájomnom obchode a budú podporovať slobodný pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu.
Pochody a verejná mienka
Tisíce podporovateľov Európskej únie pochodovali v Ríme pri príležitosti výročia. Podľa polície sa na pochodoch zúčastnilo okolo 8000 ľudí. Zorganizované boli dva hlavné pochody: jeden usporiadalo Európske federalistické hnutie a ďalšie zhromaždenie sa konalo pod záštitou paneurópskeho hnutia Nostra Europa (Naša Európa), ktoré združuje odborové zväzy, skupiny na ochranu ľudských práv prisťahovalcov a farmárov.
Pri tejto príležitosti sa novinári pýtali občanov na ich vnímanie EÚ. Príslušníci starších generácií boli plní emócií. „V prvej polovici 20. storočia bolo toľko utrpenia,“ povedal 66-ročný Gerardo Michele z Cunea. „Mladým ľuďom už netreba pripomínať výhody Európy - predovšetkým je to mier,“ dodal. Podobne sa vyjadrila 25-ročná študentka Laura Brisacariová z Ríma: „Európa pre mňa urobila veľa - môžem cestovať, môžem pracovať a študovať tam, kde chcem.“ 33-ročná Elisa z Verony uviedla: „Toto výročie musí byť oporným bodom. Aj gestá dokážu vyslať posolstvo. Chceme Európu.“
Na druhej strane sa objavili aj kritické hlasy. „Práve teraz prevláda sebectvo jednotlivých štátov,“ povedal 76-ročný penzista Giovanni Garello z Cunea. „Európska vlajka je akousi maskou, za ktorou je len málo obsahu - dúfam, že v nasledujúcom desaťročí budeme naozaj zjednotení,“ dodal. 23-ročný študent Alberto Infante z Ríma vyjadril názor: „Potrebujeme Spojené štáty európske. Jednotlivé štáty nemajú samy o sebe taký vplyv.“
Polícia v Ríme zároveň informovala, že skonfiškovala nože, plynové masky, prilby, podomácky vyrobené ochranné štíty a kovové tyče, ktoré boli ukryté na trase pochodu zameraného proti EÚ. Policajti zastavili 1500 jednotlivcov, u ktorých preverovali totožnosť, pričom zatiaľ neboli vykonané žiadne zatknutia.
Transformácia EHS na Európsku úniu
V priebehu polstoročia prešli Rímske zmluvy niekoľkými úpravami. Tá najpodstatnejšia prišla v roku 1992, keď sa zmluva o Európskom hospodárskom spoločenstve premenovala na zmluvu o Európskom spoločenstve, čím vznikla Európska únia, ako ju poznáme dnes. Z organizácie prevažne hospodárskeho charakteru pri svojom vzniku sa EÚ pretvorila na projekt, ktorý zaručuje vysokú úroveň sociálnej ochrany pre svojich občanov. Táto zmluva znamenala začiatok novej etapy v procese európskej integrácie a zriadila inštitúcie a rozhodovacie procesy, ktoré mali umožniť zosúladenie národných záujmov so spoločným cieľom.