Svadba je jedným z najvýznamnejších momentov v živote každého páru. Niekedy je však cesta k nej plná nečakaných zvratov a prekážok, ktoré preveria silu lásky. Príbeh Lucky a Miška, ktorí sa s nami podelili o svoje zážitky, je toho jasným dôkazom. Ich rozprávka začala s nádychom smútku a sklamania na hraniciach, aby vyvrcholila v radostný svadobný deň.
Začiatok spoločnej cesty Lucky a Miška
Lucka a Miško pochádzajú z rovnakej dedinky na strednom Slovensku. Lucka už tri roky študuje a pracuje v Bratislave, kam za ňou prišiel aj Miško. Zaujímavosťou je, že obaja pracujú v rovnakej oblasti. Vo voľnom čase sa obaja radi venujú športu, či už aktívne - korčuľovanie, behanie, turistika, alebo pasívne - hokej, futbal, NFL, lyžovanie, tenis. Okrem toho radi cestujú a trávia čas s rodinou a priateľmi.
Nečakané prekážky na ceste k zásnubám
Keďže boli v čase zásnub spolu viac ako šesť rokov, každý z okolia čakal, kedy to príde. Sem-tam padlo nejaké slovo o svadbe, nikdy však nič konkrétne. Vedeli, že svadbu raz určite chcú, no nikam sa neponáhľali. Keďže v danom roku neboli na dovolenke, chceli ísť aspoň na poznávací zájazd a vybrali si Rím. Nanešťastie, po nejakom čase skrachovala cestovná kancelária, v ktorej mali zájazd rezervovaný. Rýchlo hľadali inú alternatívu, a tak sa im podarilo, dá sa povedať, na poslednú chvíľu vybaviť cestu do Paríža.
Aby to predsa len nebolo také jednoduché, po polnoci ich na hraniciach Francúzska zastavili vojaci s informáciou, že sa v Paríži stal teroristický útok. Po hodinovom čakaní sa otočili a so slzami v očiach čakali na cestu späť. Na druhý deň, 15. novembra 2015, sa vrátili do Bratislavy. Bol to škaredý, upršaný deň a Lucka bola smutná a veľmi sklamaná z toho, ako dopadol ich "výlet".
Prekvapivé „áno“ pod Michalskou bránou
Miško sa však nevzdával a od rána bol veľmi pozorný. Išli do kostola, potom na prechádzku po Starom meste, zašli na super obed, kde si dali vínko. Nakoniec zhodnotili, že môžu byť vďační Bohu za to, že vtedy už neboli v Paríži. Cestou späť sa zastavili pod Michalskou bránou, kde Miško vybral krabičku a kľakol si. Lucka bola taká prekvapená, že ihneď povedala: „Nie, nie, nie!“ Nakoniec sa jej Miško s vážnou tvárou spýtal, či teda áno alebo nie, a odpoveď bola samozrejme áno. Takto začali plánovať svoju rozprávku.
Plánovanie svadby a najväčšie výzvy
Prvým krokom pri plánovaní svadby bol pre Luciu a Miška výber fotografa. Vďaka stránke mojasvadba.sk mala Lucka veľmi dobrý prehľad o fotografoch a ich práci. Vybrali si asi päť fotografov a každého kontaktovali. Vyhral Ľuboš Ďurica, ktorý ich zaujal svojou tvorbou aj celkovým prístupom. Neskôr konštatovali, že lepšie si ani vybrať nemohli. Za najnáročnejší označili výber svadobných šiat a vizážistu. Každý salón ponúka množstvo modelov a je veľmi ťažké vybrať si šaty niekoľko mesiacov dopredu bez toho, aby neskôr vznikli maličké pochybnosti, či „sú to tie pravé“. Hľadaniu vizážistu venovala Lucka asi dva mesiace, na jej prekvapenie boli mnohí vybookovaní. Určite chcela profesionála, ktorý príde k nim domov a urobí z nej princeznú, a tak sa aj stalo - Boris Bordács je podľa jej slov skutočný kúzelník. Keďže je Lucka vraj až priveľká detailistka, chcela mať všetko naplánované na 100 %, preto nič nenechali na náhodu a všetko naplánovali.
Predstavy o svadbe a dodržiavanie tradícií
Svadbu si predstavovali ako najkrajší deň, ktorým sa začne nová kapitola ich života. Deň, keď pred Bohom spoja svoje životy v jeden. Preto sa snažili, aby všetci, ktorí budú s nimi oslavovať tento deň, boli spokojní. Svadba mala byť tradičná slovenská. Mala to byť veľká párty pre všetky vekové kategórie, preto hľadali DJ-a, ktorý dokáže zaujať všetkých, bude moderátorom aj zabávačom. Ďalšou prioritou bolo dobré jedlo. Všetci hostia pochádzajú z ich okolia, kde nie sú extra možnosti výberu priestoru, no nakoniec boli všetci spokojní.
Pochádzajú z Považia, a v tejto oblasti sa dodržiavajú tradície, ktoré v iných oblastiach už nie. Napríklad pri odchode nevesty z domu ich zastavil dobrovoľný hasičský zbor ich obce a Miško si musel Lucku vykúpiť a ukázať, že vie aj drevo píliť. Ďalej mali klasické odpytovanie od rodičov, rozbíjanie tanierov, prenesenie nevesty ku stolu, jedenie polievky z jedného taniera a tradičné polnočné čepčenie.
Výber svadobných šiat
Na svadobné šaty mala Lucka už dopredu stanovené tri požiadavky - mali byť s čipkou, so srdiečkovým výstrihom a hlavne biele. Nechcela príliš široké šaty, aby jej v nich nebolo teplo a dalo sa v nich tancovať. Skúšanie šiat jej však znepríjemnil úraz, po ktorom skončila so zlomenou nohou sedem mesiacov pred svadbou. Šaty sa teda skúšali so sadrou na nohe, pričom si aj tak s družičkami užili veľa zábavy. Vyhrali šaty, ktoré spĺňali jej požiadavky, avšak boli trochu odlišné od jej predstáv, a to tým, že boli užšieho strihu, no cítila sa v nich výnimočne a pri nich nastal ten povestný "wow efekt".
Ohlasy hostí a nezabudnuteľné momenty
Ešte aj dnes, takmer päť mesiacov od svadby, mnohí hostia hovoria o svadbe, ako bolo skvele a ako sa zabávali. Takisto si pýtajú kontakty na svadobné zákusky, o ktorých hovorili, že lepšie nejedli. Spomínajú na DJ-a, ktorý urobil skvelú karaoke show, ako aj rôzne tanečné hry a choreografie. Pýtajú si informácie o fotografovi, kameramanovi a, samozrejme, veľmi ich potešili chvály ich sladkého kútika, ktorý si pripravili sami.
Pre Luciu a Miška to bol najkrajší deň, ktorým sa začalo niečo nové, niečo krásne. Majú pocit, že každým dňom ich láska rastie a je silnejšia. Bol to skvelý deň, hoci nie všetko vyšlo ako chceli, ale dôležité je to, že svoju lásku oslávili s ľuďmi, ktorí ich majú radi. Najviac im v pamäti utkveli okamihy ako ich "first look", keď Miško čakal a Lucka sa potichúčky k nemu blížila, srdce jej išlo vyskočiť z hrude, a tie emócie, keď si prvýkrát pozreli do očí. Alebo keď ju tatino viedol k oltáru, všetci pozerali na nich a ona hľadela do očí svojho takmer manžela. Bolo v nich toľko lásky… A nakoniec ich prvý manželský tanec, keď si šepkali, že sa budú ľúbiť, aj keď už nebudú mladí a krásni. Lucke prajeme krásny manželský život a ďakujeme, že sa s nami podelila o svoj svadobný príbeh!
tags: #smutna #svadba #na #hraniciach