Kalendárne a výročné zvyky predstavujú odborné označenie úkonov vykonávaných tradíciou stanoveným spôsobom v konkrétnych termínoch v priebehu roka, predovšetkým v obdobiach letného a zimného slnovratu. Hoci ich podobu i význam od stredoveku výrazne ovplyvnilo kresťanstvo a mnohé z nich stabilizovalo pevným datovaním k cirkevnému kalendáru, pôvodne boli tesne spojené s roľníckou prácou a viazané na jej jednotlivé etapy.
Pri vykonávaní týchto zvykov sa symbolicky i magickými praktikami vyjadrovaná hojnosť, plodnosť, ochrana či čistota mali priniesť podobný účinok v reálnom živote. Mali zabezpečiť zdravie, prosperitu, ochranu pred zlými silami, na základe pozorovaní predpovedať počasie v nasledujúcom roku a odhaliť budúcnosť pomocou veštenia. Počas viacdňových výročných sviatkov sa pripravovali a konzumovali regionálnou tradíciou ustálené druhy obradových jedál, súčasťou jednotlivých obyčajov bol i obradový folklór (piesne, vinše, koledy, tanec, hry) a obchôdzky, ktorými sa mal zabezpečiť želaný úspech.
Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a veľa zahraničných turistov s obľubou navštevuje slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia so zdravím.
Adventné obdobie a jeho tradície
Na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, sa na Slovensku pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent, a v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška. Počas Adventu ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, a ozdobujú si svoje príbytky vianočnými dekoráciami.
Adventný veniec a kalendár
Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Jeho kruh predstavuje kolobeh života a štyri sviečky, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu, približujúc nás k Prvému sviatku vianočnému. Kedysi mali vence fialovú farbu, s výnimkou tretej sviece, ktorá bola ružovej farby a vychádzala z farby rúcha kňaza, predstavujúc radosť. Adventný veniec umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách, je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.
U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra, kedy si otvoria prvé okienko a nájdu v ňom nejakú tú dobrôtku alebo malú hračku.
Sviatok svätého Mikuláša
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. Na Slovensku je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.
Sviatok svätej Lucie a stridžie dni
13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam a trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť.
Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.
Vianočná výzdoba a imelo
Celý rok takmer nevidíme cezmínu a imelo, no s príchodom zimy sa ich vetvičky začínajú objavovať na listnatých aj ihličnatých stromoch. V období Vianoc sa zelené kríčky s plodmi menia na vianočnú tradíciu a súčasť takmer každej domácnosti. Svoje príbytky cezmínou a imelom zdobili už Kelti a Slovania a verili, že ozdobený dom priláka dobrého ducha ako útočisko pred mrazmi.
Štedrý deň - 24. december
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj „vilija“ alebo „vigilija“, odvodený od latinského „vigília“, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia.
Pôst a očakávanie
Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Hoci dnešný pôst má už len trochu inú podobu a jeho nedodržanie neprinesie nič zlé, pre mnohých zostáva dôležitou súčasťou prípravy na sviatky.
Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.
Vianočný stromček
Vianočný stromček nepatrí k dlhovekému slovenskému vianočnému zvyku; zdobíme ho až približne od 19. storočia. Prvýkrát ho ako prekvapenie pre svojich hostí pripravil riaditeľ Stavovského divadla Johann Carl Liebich v roku 1812. Tradícia zdobenia stromčekov sa údajne zrodila v Nemecku, kde nápad pochádza zo starogermánskych zvykov, keď si ľudia pri slnovrate nosili domov stromčeky alebo čečinu, aby uctili boha Odina.
Každá rodina má svoje preferencie v druhu stromčeka, ale aj v štýle zdobenia. Niekto uprednostňuje trblietky, sklenené gule, iný slamienkové ozdoby. Vianočný stromček zvyknú ozdobovať aj priamo na Štedrý deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu, no v niektorých rodinách sa stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov.
Štedrovečerný stôl a rituály
Jedlá, ktoré sa podávajú na Štedrý večer, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať niekoľko kľúčových prvkov:
- Oblátky s medom a cesnakom: Práve lámaním posvätených oblátok klasicky začínalo slávnostné hodovanie. Oblátky sa opekali v mosadzných kliešťach na ohni, na ktorých boli zobrazené sviatočné motívy. Od 15. storočia piekol oblátky miestny učiteľ alebo kostolník. Dnes sa bežne kupujú, podávajú sa s medom a cesnakom - med má zabezpečiť dobrotu, hojnosť a príjemnosť po celý rok, zatiaľ čo cesnak, symbol zdravia a prírodný liek, má zabezpečovať pevné zdravie celej rodiny.
- Medový krížik na čele: Ešte pred štedrou večerou si mnohé rodiny robia z medu krížik na čelo, čo symbolizuje požehnanie, pokoru a dobrotu.
- Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda (jadrovník v tvare hviezdy), znamená to, že členovia rodiny budú zdraví a šťastní. Ak je jadrovník v tvare kríža, rodinu podľa tradície čaká choroba alebo dokonca smrť.
- Orechy: Počas štedrej večere nemôžu na stole chýbať ani orechy, ktoré sa po nej nahádžu do každého kúta v príbytku, aby bola v dome rovnaká hojnosť ako v štedrý deň, aj počas celého roka.
- Šupina z kapra: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra (alebo kôpku peňazí). Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze. Mnoho ľudí si šupinu následne dáva do peňaženky.
- Jeden tanier navyše: Tento zvyk dodržiava mnoho ľudí. Podľa starej zvyklosti by sa mal jeden tanier prestrieť aj pre náhodného hosťa, čo je symbol milosrdenstva a spolupatričnosti. Niektorí ľudia si tento zvyk spájajú skôr so zosnulými členmi rodiny, pre ktorých je prestreté. Odporúča sa neodmietnuť žiadnu náhodnú návštevu či pocestného.
- Reťaz okolo nôh stola: Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola, spojená zámkou. Symbolizovala súdržnosť rodiny, členovia tak chceli, nech je rodinné puto pevné ako tá reťaz.
- Svieca na stole: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Na Kysuciach je vianočným zvykom sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Pravidlá pri stole: Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večer odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby „vinník“ do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo buď na stole, alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Tiež sa odporúča mať nepárny počet osôb pri štedrovečernom stole, inak to vraj prinesie smolu.
- Modlitba: Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba. Aspoň raz v roku by sme sa podľa tradície mali spoločne pomodliť a poďakovať za jedlo a zdravie, ktoré máme. Po večeri sa rodina opäť krátko pomodlí a hlava rodiny, alebo jej najstarší člen sa poďakuje za jedlo a pitie, ktoré im bolo dopriate.
Štedrovečerné jedlá
Vianočné pokrmy sa líšia históriou, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme:
- Polievky: Najčastejšie kapustnicu, ktorá sa pripravuje na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). Niekde bolo zvykom namiesto klasickej kapustnice podávať aj šošovicovú či hrachovú polievku, pretože tieto strukoviny symbolizovali blahobyt. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba.
- Hlavné jedlá: Najčastejšie vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, alebo iná vyprážaná ryba (napr. pstruh). V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. „slávnostný trojboj“ - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
- Sladké jedlá a pečivo: Nechýba vianočka aj vianočné pečivo. V minulosti sa pieklo z vianočkového kysnutého cesta, dnes na vianočných stoloch kraľujú vanilkové rožteky, linecké pečivo, medovníčky alebo orechové pracny. Záviny plnené makom, mletými orechmi alebo tvarohom sú tiež veľmi obľúbené.
- Opekance: Tiež známe ako pupáky alebo bobaľky.
- Ovocie a strukoviny: Na stole nesmeli chýbať strukoviny a ovocie.
Rozbaľovanie darčekov a koledy
Po večeri sa spievajú koledy a rozbaľujú sa vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Za koledu sa všeobecne považuje akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je stredovek a raný novovek, kedy vzniklo množstvo vianočných piesní. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí.
Polnočná omša a betlehemy
Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“. Ide o starý vianočný zvyk, ktorý sa koná v predvečer sviatku narodenia Krista. Jasličky, alebo betlehemy, patria k Vianociam v slovenských krajinách už celé stáročia. Pôvodne zdobili kostoly, no postupom času sa rozšírili aj do domácností veriacich a neveriacich. Dokonca aj šľachta našla záľubu v betlehemoch a nechávala si ich vyrábať, aby si nimi ozdobila svoje paláce.
Vianočné veštenie a povery
Počas vianočných sviatkov sa ľudia uchyľovali aj k rôznym formám veštenia a dodržiavali množstvo povier, ktoré mali predpovedať budúcnosť alebo chrániť pred zlom.
- Liatie olova: Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Prvé záznamy o tejto vianočnej tradícii pochádzajú zo začiatku 18. storočia z rakúskych a nemeckých krajín. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalí tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
- Púšťanie orechových lodičiek: Púšťanie lodičiek vo forme orechových škrupín patrí zrejme k najobľúbenejším tradíciám pre deti. Do orechovej škrupiny sa vloží sviečka (napríklad skrátená tortová sviečka) a „lodička“ sa spustí do lavóra. Povera hovorí, že ak sa žiadna lodička nepotopí, v budúcom roku nikoho blízkeho nestratíte.
- Hádzanie črievičkou: Hoci je hádzanie črievičkou prezentované ako zvyk pre nezadané dievčatá, údajne sa tak vyháňali čerti a zlé magické sily, a dom sa tak na Nový rok od týchto negatívnych síl očistil. Nevydaté dievčatá sa postavia chrbtom k dverám s črievičkou v ruke a topánku hodia za chrbát. Topánka smerujúca špičkou z dverí znamená odchod z domova a svadbu. Špička smerujúca niekam inam dievčaťu predpovedá, že zostane ešte jeden rok doma.
Vianočné sviatky - 25. a 26. december
25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov. V minulosti sa k týmto dňom viazali aj rôzne povery. Napríklad, na 26. decembra, na druhý sviatok vianočný, nesmela gazdiná zavesiť opraná bielizeň, pretože sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie. Magická moc sa pripisovala aj vianočnému pečivu. Dostatok napečeného pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku.
Regionálne odlišnosti vianočných zvykov
Hoci základné vianočné zvyky sú podobné naprieč celým Slovenskom, existujú aj regionálne špecifiká, ktoré dotvárajú bohatú mozaiku tradícií.
Východné Slovensko a pravoslávne Vianoce
Na východnom Slovensku dodržiavajú pred Vianocami pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na Štedrý deň je až do večere prísny pôst.
Pred štedrou večerou sa spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti.
V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska, najmä u Rusínov, sa Vianoce oslavujú až 6. januára, podľa juliánskeho kalendára. Štedrá večera, nazývaná Svjatyj večur, má pôstny charakter (nemala by tam byť ani ryba). Pred večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov, pričom dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá ako pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po večeri sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu. Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná, veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Stredné Slovensko
Na strednom Slovensku je už tradičnou polievkou kapustnica, tak ako inde, na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). Ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) sa podáva vyprážaná s klasickým zemiakovým majonézovým šalátom. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. „slávnostný trojboj“ - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Kysuce
Na Kysuciach je zaujímavým vianočným zvykom sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
Sviatky Vianoc - tradície na Slovensku
Vianočné trhy a atmosféra
Vianoce boli pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj čas pokoja. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier. Tieto príbehy mali strašidelný nádych, ktorý úzko súvisel s obdobím slnovratu, keď sa verilo, že temné sily navštevujú pozemský svet. Aj dnes sa v období pred Vianocami do popredia dostávajú tzv. mestské legendy a fake news z obchodných reťazcov i rušných ulíc. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku, zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru prostredníctvom vianočných vinšov a prianí.
V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu určite zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov, napr. drevené betlehemy a ozdoby.