PhDr. Tibor Hrozáň je klinický psychológ a psychoterapeut s dlhoročnou praxou, z toho dvadsať rokov pracoval v privátnej ambulancii.
Zameranie a prístup v psychoterapii
Jeho hlavným zameraním je psychoterapia. Teoreticky sa orientuje na psychoanalýzu, rodinnú terapiu, prácu s obrazovými a predmetnými symbolmi, ako aj na ďalšie psychoterapeutické smery, ktoré akceptujú zodpovednosť jednotlivca za svoj osud, zmysluplnosť vzťahu a života, pocit vlastnej hodnoty a právo na autonómiu.
V psychoterapii uvítava tých, ktorí sa chcú len porozprávať o svojich problémoch, ale aj tých, ktorí už konkrétne problémy riešia - so sebou samým, v partnerskom vzťahu, či s deťmi. Taktiež prijíma klientov, ktorí boli hospitalizovaní na psychiatrických klinikách alebo oddeleniach so závažnými diagnózami a popri užívaní liekov hľadajú zmysluplnú dlhodobú psychoterapiu.
PhDr. Hrozáň zdôrazňuje, že uvítava všetkých, ktorí majú záujem sa stretnúť, no predovšetkým tých, ktorí chcú so svojimi problémami aj aktívne niečo robiť.
Oblasti problémov riešených v ambulancii
V ambulantnej praxi rieši široké spektrum problémov, ktoré prináša život, vrátane:
- Úzkostí
- Depresií
- Porúch správania
- Vzťahových a partnerských problémov
- Porúch telesného zdravia
- Porúch sexuálneho života
- Osobných neistôt
- Problémov so sebapresadzovaním
- a iných.
Profesijná dráha a vzdelanie
Tibor Hrozáň (narodený v roku 1955) študoval psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas svojej kariéry pôsobil na viacerých miestach, vrátane psychiatrických liečební v Kroměříži a Pezinku, ako aj na Dorastovej poliklinike v Bratislave.
Absolvoval osemročný výcvik zameraný na psychoanalyticky orientovanú psychoterapiu. Je členom Komory psychológov a Komory psychoterapeutov. V súčasnosti pôsobí ako psychológ na Územnej poliklinike Ružinov.
Motivácia k voľbe povolania psychológa/psychoterapeuta
Na otázku, čo človeka privedie k dráhe psychológa či psychoterapeuta, odpovedá Tibor Hrozáň nepriamo. Jeho teoretické vzdelanie po absolvovaní vysokej školy sa vyvíjalo viacerými smermi. Venoval sa štúdiu hypnózy, teórii vzťahov a komunikácie v rodinách, fungovaniu spoločenstiev a neskôr ho zaujala náuka o symboloch. Okrem toho absolvoval niekoľkoročný kurz psychoanalyticky orientovanej psychoterapie.
Viaceré z týchto teórií predpokladajú, že v pozadí vnímaných a prežívaných javov treba hľadať iné, často neuvedomované determinácie. Inak povedané, podstatné sú nielen samotné veci, ale aj ich pozadie, viditeľný i neviditeľný kontext. PhDr. Hrozáň uvádza, že každé rozhodnutie či čin má svoje korene, a takto pristupuje k uvažovaniu o svojich klientoch, kolegoch, ako aj o sebe a svojom pôsobení.
Na otázku, či sa na dráhe psychológa ocitol vďaka vplyvom z detstva, odpovedá jednoznačne pozitívne. Dopĺňa, že vnútorná orientácia pri rozhodovaní o profesii nemusí byť len negatívnym dôsledkom minulosti a snahou vyriešiť vlastné problémy. Vplyvy minulosti môžu byť aj pozitívne, napríklad rodinná tradícia, snaha v niečom pokračovať alebo túžba byť lepší ako predchádzajúce generácie.
Utečenci: šokujúca pravda | Dokumentárny film
Vzťah psychológov k vlastným problémom
PhDr. Hrozáň reaguje na tvrdenie, že niektorí psychiatri a psychológovia si túto profesiu vyberajú, aby riešili vlastné problémy. Považuje za prirodzené, že každý človek má problémy, a psychológ nie je výnimkou. Ide skôr o to, aké veľké je toto bremeno a či si ho svojím životom zmenšuje alebo zväčšuje.
V našej profesii je citlivosť žiaduca, pretože mnohí klienti zápasia s problémami práve kvôli svojej zvýšenej citlivosti, labilite alebo komplikovanosti v myslení a rozhodovaní v porovnaní s okolím. Títo klienti často zápasia s množstvom zábran tam, kde bežný človek koná bez ťažkostí.
Problémy klientov súvisia predovšetkým so sférou emocionality. Aby psychológ mohol s klientom účinne spolupracovať, musí sa vedieť vcítiť do jeho citového sveta, vstúpiť doň a hľadať korene traumy a následne aj východiská.
Interpretácia umeleckých diel z pohľadu klinického psychológa
Z pohľadu psychoanalytika takmer každý počin vychádza z hlbšej motivácie, ktorá môže byť vedomá alebo determinovaná nevedomými potrebami. Nie všetci psychológovia pracujú s kategóriou nevedomia či duchovnej sféry.
Klinický psychológ, ktorý sa vyzná v hlbinnej psychológii a symbolike, môže v umeleckom diele hľadať hlbšie významy. Musí však vedieť, čo hľadať, kde, akým spôsobom a ako to interpretovať. Niektoré symboly sú univerzálne čitateľné, pretože sú nám všetkým spoločné, ako poukázal Carl Gustav Jung na kolektívne vedomie prejavujúce sa rečou symbolov.
Bez štúdia reči symbolov alebo bez zaoberania sa nevedomými prejavmi bude interpretácia diela obmedzená rámcom vzdelania interpreta. V pozadí niektorých umeleckých výtvorov možno identifikovať chorobu alebo duševný diskomfort, pričom takéto diela môžu byť sugestívne.
Umelecké dielo a jeho vplyv na diváka
Umelecké dielo môže byť autopsychoterapiou pre umelca a zároveň má vplyv na konzumenta. Posolstvo diela vytvoreného človekom v duševnom diskomforte má význam aj pre „zdravých“ jedincov.
Človek trpiaci duševnou poruchou nie je „iný“, ale jeho emočné stavy ho môžu natoľko zaplaviť, že dochádza k patologickému narušeniu osobnosti, myslenia, vnímania, prežívania a schopnosti konať či rozhodovať sa. Pre „zdravých“ sú to často len krátkodobé stavy.
Diagnostikovaniu duševných porúch by sa malo pristupovať s obozretnosťou, pretože diagnózy vytvárajú bariéry. Bolesť, utrpenie, láska, zúfalstvo a ich riešenie sú často obsahom umeleckých diel, ktoré predstavujú univerzálne posolstvo. Aj tvorba duševne narušeného jedinca môže obsahovať univerzálne pravdy.
Pokrok v liečbe duševných chorôb na Slovensku
Liečba duševných chorôb prebieha v dvoch rovinách: biologickej (farmakoterapia, elektrošoky, svetloliečba a iné) a psychologickej. V súčasnosti sa využíva aj poznatkov z genetiky, neurológie a endokrinológie.
V psychologickej rovine existuje mnoho nových teórií a terapeutických prístupov. Novinkou je otváranie priestoru pre duchovný prístup pri hľadaní súvislostí. Pacienti sa často a efektívne podieľajú na liečbe druhých prostredníctvom skupinových terapií, komunitných systémov a podporných skupín.
Preferované formy terapie a názor na ezoteriku
PhDr. Hrozáň uprednostňuje, ak sa farmakoterapia a psychoterapia vzájomne dopĺňajú s cieľom vyliečiť pacienta. Upozorňuje na rivalitu medzi psychológiou a psychiatriou, kde niektorí preceňujú význam jednej na úkor druhej.
Zdôrazňuje, že somatické ťažkosti môžu mať psychické pozadie, a naopak, úzkosť môže viesť k fyzickým problémom. Hoci lekár predpíše lieky, nezmení to spôsob života, pociťovanie, vnímanie sveta a psychické vyrovnávanie sa s problémami, ktoré spôsobujú úzkosť.
V súvislosti s boomom ezoteriky a rôznych „terapeutických“ metód, ktoré čerpajú inšpiráciu napríklad zo šamanizmu, PhDr. Hrozáň uvádza, že šamanizmus považuje za jeden z celostných prístupov, podobne ako iné duchovné koncepcie. Tieto prístupy vypĺňajú umelo vytvorené oddelenie duše od tela. Upozorňuje však, že tieto koncepcie často aplikujú ľudia s povrchnými znalosťami, a vedecký výskum má stále problém čerpať z týchto zdrojov.
Nové duševné poruchy a psychoterapia
Nové duševné poruchy, ako napríklad rôzne druhy závislostí (drogové, hráčske), vznikajú podľa PhDr. Hrozáňa v dôsledku čoraz ťažších životných podmienok, a to nielen materiálne, ale najmä duchovne a existenčne.
Drogy považuje za formu úniku od zložitosti sveta a sebarealizácie. Hráčsku vášeň vidí ako odpoveď na bezmocnosť a neefektivitu pri riešení každodenných problémov. Varovným signálom sú aj samovraždy, ktoré svedčia o pocite bezvýchodiskovosti, zbytočnosti a osamelosti.
Efektivita boja proti týmto javom spočíva v primeranej terapii, ktorá by mala zahŕňať nielen farmakoterapiu, psychoterapiu či komunitnú terapiu, ale aj podiel spoločnosti na poskytovaní šancí pre zmysluplný život. Práca psychológov a psychiatrov bude málo účinná v spoločnosti, ktorá nedokáže zabezpečiť podmienky na plnohodnotný život.
Závislosť na hrách sa nedá liečiť len farmakami či psychoterapiou. Ako najefektívnejšia sa ukazuje komunitná forma terapie, najmä u drogovo závislých, kde sa uplatňuje prísny režim, práca, uvedomovanie si zmyslu, čestnosti, ceny vlastnej bytosti a objavovanie hodnôt.
Hranice duševného ochorenia a vplyv médií
Hranice duševného ochorenia sú pohyblivé a definovanie zdravia je komplexné. Médiá často prezentujú povrchné, plytké a nereálne ideály krásy, zdravia a dokonalosti, ktoré vedú bežného človeka do stratená.
Mediálni „hrdinovia“ a „hrdinky“ sa stávajú náhradami za duchovné svety, o ktoré sme prišli. Na jednej strane sú to náhrady, na druhej strane vzory akčnosti. V situáciách bez práce, perspektívy a ideálov frustrovaný človek hľadá riešenie v stotožňovaní sa s niekým silným, či už sú to akční hrdinovia médií, alebo vodcovia extrémistických skupín.
Vplyv zmeny politického systému na duševné zdravie
Podľa osobných skúseností PhDr. Hrozáňa z psychiatrických liečební sa počet duševných ochorení v posledných rokoch výrazne nezvýšil. Percento ľudí, ktorí potrebujú terapiu, je približne rovnaké ako pred rokom 1989.
Je však zaznamenaný vysoký výskyt depresií, pocitov bezmocnosti a viac detí vyrastá v nepriaznivých rodinných pomeroch. Počet ťažkých duševných ochorení je približne rovnaký vo všetkých krajinách, rozdiel je v kvalite terapeutickej starostlivosti.
Súčasná civilizácia, zameraná na rýchlu výmenu informácií, sa dá prirovnať k maniodepresívnemu stavu, kde zatiaľ vidíme len manickú fázu - fázu zrýchlenia, zhonu a roztrieštenosti.
Sťažnosti a kontroverzie týkajúce sa Tibora Hrozáňa
Úrady evidujú oficiálnu sťažnosť na praktiky psychológa Tibora Hrozáňa. Dve ženy uviedli, že po sedení u neho sa cítili v takom zlom stave, že na sťažovanie nemali silu.
Jeho syn Michal Hrozáň, ktorý je tiež terapeut, sa od otcových praktík dištancuje a odsudzuje ich. Opisuje ich ako „prazvláštny vulgárny štýl“, ktorý je jemu osobne nepríjemný až odporný.
Prípad Zuzany
Zuzanine depresie sa počas pandémie zhoršili. Opisuje sedenie s Hrozáňom ako nepríjemné, vulgárne a ponižujúce, s použitím hrubých vulgarizmov a tykaním napriek upozorneniam.
Hrozáňov záver bol, že si odžíva utrpenie detí holokaustu a má pátrať v rodinnej histórii, hoci Zuzana nemá židovské korene. Po sedení sa zosypala, triasla sa, nedokázala hovoriť a plakala, jej stav sa zhoršil až do myšlienok na samovraždu.
Hrozáň na otázku o silnejších samovražedných myšlienkach klientov pripustil, že „zo stoviek klientov sa také mohlo vyskytnúť“. Odhaduje, že mesačne vystrieda viac ako sto klientov, a uvádza, že ľudia hľadajú terapeuta, ktorý im vyhovuje.
Prípad Martina Krča
Dramaturg a študent Martin Krč vyhľadal Hrozáňa v náročnom období, keď potreboval odbornú pomoc. Dočkal sa cynizmu, hulvátstva a znevažovania svojich problémov, čo viedlo k strate času a peňazí.
Počas terapie ho psychológ nazýval bláznom, bol vulgárny a počas rozprávania o problémoch jedol desiatu. Martin podal sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale nepochodil, pretože úrad prešetruje len „správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti“, nie neetické správanie.
Komora psychológov ani zriaďovateľ ambulancie (župa) zatiaľ na Hrozáňa neevidujú žiadne sťažnosti. Slovenská komora psychológov uviedla, že takéto správanie (vulgárnosť, nazývanie klienta bláznom, jedenie počas terapie, znevažovanie života) by nemalo byť súčasťou praxe terapeuta.
Reakcia Tibora Hrozáňa na obvinenia
Tibor Hrozáň je psychológom 40 rokov a má veľa klientov vďaka zmluvám so zdravotnými poisťovňami, ktoré umožňujú lacnejšie terapie. Tvrdí, že vulgarizmy v praxi väčšinou nepoužíva, ale klienti ho vyhľadávajú pre priamosť, s ktorou oslovuje problémy, ktoré je potrebné konfrontovať pre ich zmenu.
Pripúšťa, že konfrontácia s ťažkými témami nebýva príjemná a pripomína, že vedľa klienta je krabica s vreckovkami. Svoj terapeutický štýl opisuje ako hľadanie čohokoľvek, čo človeka vyburcuje k prevzatiu zodpovednosti za svoj život.
K konkrétnym skúsenostiam bývalých klientov sa nechcel vyjadriť, pretože nevie, koho citujú a či sa to naozaj stalo.
Prípad Andrey
Dvadsiatnička Andrea opisuje stretnutie s Hrozáňom ako ponižujúce. Po rozchode s partnerkou prestala jesť, spať, rozprávať a začala užívať psychiatrické lieky.
Keď sa mu snažila oponovať, Hrozáň jej uviedol, že má dlhoročné skúsenosti a vie to posúdiť lepšie. Jej monológom ju priviedol k silnému plaču, ale nezastavil sa. Po terapii bola v zlom stave, otec bol nahnevaný aAndrea mala chuť zomrieť.
Hrozáň uviedol, že do jeho ambulancie v minulosti prišlo niekoľko gejov a lesieb, ale dnes už k nemu nechodia. Vyhlásil, že dnešnej LGBT komunite nerozumie a poslal by ich k sexuológovi. Stúpajúci počet kvír ľudí sleduje so znepokojením a pripisuje ho stavu spoločnosti a výchove v rodinách.
Tibor Hrozáň neupozorňuje klientov vopred na svoj neštandardný prístup k terapiám.
Michal Hrozáň o otcovom štýle
Michal Hrozáň, ktorý sám pôsobí ako terapeut, sa s otcovými nespokojnými klientmi stretol osobne viackrát. Jeho otcov „prazvláštny vulgárny štýl“ mu osobne pripadá nepríjemný až odporný, aj keď niektorým klientom mohol byť bližší a zrozumiteľnejší.
Michal Hrozáň zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, akého psychológa by sa týkali, skúsenosti klientov by mali byť okamžite nahlásené príslušným orgánom a psychológ by mal niesť zodpovednosť.
Mrzí ho, že klienti sa s takýmito praktikami stretávajú a že sa vina hádže na traumatizovaných klientov. Ako člen LGBTI+ komunity ho mrzí zlá skúsenosť kvír ľudí s jeho otcom a vyslovuje ospravedlnenie všetkým, ktorí sa s podobným zaobchádzaním stretli.
Opätovné zhoršenie stavu a nové traumy
Andrea a Zuzana nevylučujú podanie ďalších podnetov na Hrozáňa. Zuzana, ktorá už využila pomoc viacerých terapeutov, bola Hrozáňovým prístupom šokovaná. Opisuje, ako sa jej Hrozáň počas sedenia naznačoval rukami, kričal „Bráň sa!“ a smial sa jej strachu. Všetko sexualizoval, aj udalosti z útleho detstva interpretoval ako znak jej sexuálneho uspokojovania.
Hrozáň spomínal sexuálne orgány členov jej rodiny, zosmiešňoval ju a vedome ponižoval. Jeho správanie jej pootvorilo niektoré traumy z minulosti. V zrelom veku 40 rokov nečakala takéto extrémne konanie, ktoré prekročilo všetky medze.
Na konci stretnutia si Hrozáň vzal 80 eur z jej ruky, ukázal na dvere a prikázal jej: „A teraz vypadni!“ Andrea vyšla bez slova a zosypala sa.
Martin Krč sa k Hrozáňovi dostal po dvojmesačnom pobyte na psychiatrickej klinike v Pezinku, kde mu pomáhali so samovražednými myšlienkami. Keď spomenul nadväzovanie na terapiu po hospitalizácii, Hrozáň ho nazval „bláznom, ktorý skončil na psychiatrii“.
Andrea v roku 2020 po rozchode s priateľkou prestala jesť, spať, rozprávať a začala užívať psychiatrické lieky. V tom čase nutne potrebovala pomoc a myslela si, že Hrozáňovi môže veriť.
tags: #tibor #hrozan #narodeniny