Koniec decembra je obdobím bilancovania, oddychu a spoločných chvíľ s blízkymi. Po Vianociach a silvestrovských oslavách prichádza Nový rok, s ktorým sa spájajú nielen predsavzatia, ale aj konkrétne zvyky a tradície. Jednou z nich je aj výber jedál, ktoré sa na novoročnom stole objavujú. Tieto pokrmy majú v rôznych kultúrach symbolický význam - aj keď ich účinky nie sú vedecky potvrdené, ide o zaužívané zvyky, ktoré si mnohé rodiny s radosťou udržiavajú.
Silvester a Nový rok patria medzi najvýznamnejšie a najmagickejšie dni v roku. Sú symbolom rozlúčky so starým rokom a zároveň nádeje na nový začiatok. Silvester je dňom bilancovania a príprav na nový rok. Ľudia si spomínajú na uplynulé mesiace, hodnotia, čo sa im podarilo a čo by chceli zmeniť. Typické je aj upratovanie domácnosti, pretože podľa tradícií by sa do nového roka nemalo vstupovať s neporiadkom, chaosom ani starými problémami. Silvestrovský večer sa nesie v znamení stretnutí s rodinou a priateľmi, dobrej nálady, hudby a bohatého pohostenia.
Najdôležitejším momentom silvestrovskej noci je polnoc. Odpočítavanie posledných sekúnd starého roka má silný symbolický význam. Presne o polnoci si ľudia pripíjajú na zdravie a šťastie a želajú si len to najlepšie do nového roka. Bozk o polnoci má zabezpečiť lásku a porozumenie počas celého roka. Ohňostroje, petardy a prskavky majú podľa povier zahnať zlé sily a privolať šťastie.
Nový rok sa považuje za mimoriadne dôležitý deň, pretože podľa tradícií to, ako ho človek prežije, ovplyvní celý nasledujúci rok. Preto by sa mal niesť v pokoji, radosti a dobrej nálade. Odporúča sa vstať zavčasu, byť veselý a optimistický, aby bol taký aj celý rok. Veľký význam má aj oblečenie. Nosenie niečoho nového má symbolizovať nové začiatky.
S Novým rokom sa spája množstvo povier o tom, čo by sa nemalo robiť. Neodporúča sa hádať, nadávať ani plakať, aby nebol celý rok plný smútku a sporov. Vynášanie smetí by mohlo znamenať odchod šťastia z domu a dlhé vylihovanie v posteli zas naznačuje lenivosť počas celého roka. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj novoročné jedlo. To, čo sa prvý deň nového roka je, má symbolický význam.
Tradičné novoročné jedlá a ich symbolika
Podľa našich predkov mali novoročné obrady a rituály odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie. Na Slovensku sa dodnes udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko.
Čo by nemalo chýbať na novoročnom stole
Preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť ani hus či bažant - hydina, ktorá lieta, aby sa vám nerozletel všetok majetok (a neuleteli šťastie, zdravie). Rovnako sa však podľa niektorých tradícií nejedia ani ryby, aby šťastie neodplávalo.
Naopak, žiadúce bolo hlavne bravčové mäso, ktoré symbolizovalo blahobyt. Pre istotu sa podávalo aj pečené malé prasiatko. Rezne prišli na Slovensko z Rakúska po roku 1945 a najskôr to boli panské jedlá.
Podávala sa opäť aj šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Šošovica, ktorej tvar pripomína mince, symbolizuje peniaze, bohatstvo a hojnosť. Mak zas hojnosť všetkého. Najesť sa malo dosýta - aby bolo v novom roku dostatok jedla.
Sviečková na smotane je považovaná za dokonalý pokrm ako stvorený na Nový rok. Chlieb a pečivo majú zabezpečiť, aby v dome nikdy nechýbalo jedlo. Ovocie a orechy symbolizujú zdravie a plodnosť.
Symbolika jedál: Prečo sa niektoré pokrmy vyhýbajú
Medzi najznámejšie zvyky patrí určite to, že prvý deň v roku sa neje hydina a zajace, aby šťastie neuletelo ani neutieklo. Rovnako sa však nejedia ani ryby, aby šťastie neodplávalo.
Situácia s rybami je trochu zložitá. Existujú tri verzie, ktorým sa treba prispôsobiť. Podľa prvej je na Silvestra a Nový rok zakázané jesť ryby, pretože naše šťastie zmizne. Druhá nie je taká prísna: kto žije pri vode, môže jesť ryby a v tom prípade, čím viac šupín má ryba, tým väčšie šťastie bude mať v novom roku. Podľa tretej variácie môžete na Nový rok jesť ryby, ale na prvý deň v roku je to zakázané. V skutočnosti sa rola ryby objavuje na konci roka, pretože symbolizuje adventný pôst, keďže pred Vianocami bol, rovnako ako pred Veľkou nocou, zakázané jesť mäso. Ryby sa však v tomto prípade nepočítajú, a tak boli dni vegetariánskeho pôstu doplnené o ryby.
Zvyšky z Vianoc sa podľa tradície tiež nekonzumovali, pretože ich konzumácia symbolizovala nedostatok alebo nesplnené sny.
Zvyky a poverčivosť na Nový rok
Podľa starej ľudovej tradície by prvého januára nemala ako prvá vstúpiť do domu žena, najmä mladá žena alebo dievča. Verilo sa, že by to mohlo priniesť smolu, hádky alebo nedostatok počas celého roka. Ak ako prvý vstúpil do domu muž s dobrými úmyslami, mal domácnosti zabezpečiť zdravie, pokoj a dostatok.
Na nový rok sa nemalo prať, vešať ani nechávať visieť bielizeň. Verilo sa, že pranie v prvý deň roka „vymýva” šťastie z domu a že visiace prádlo môže priniesť nešťastie, choroby alebo dokonca smrť v rodine. Smeti sa von nevynášali, aby v rodine nikto nezomrel alebo sa nevynieslo von šťastie. Smetie sa smelo zametať len do kúta, aby ste nikoho nevymietli z domu.
Pravidlom Nového roka bolo správať sa a konať tak, aby tak bolo po celý rok. Teda sa nepohádať, ale uzmierovať, správať pekne, srdečne, milo, mať doma čistú, upratanú domácnosť, byť pekne oblečení a čistí, nič nemajú požičané.
Dievča nesmelo spadnúť na ľade či snehu, ak sa nechcelo vydávať.
V prvý deň v roku v niektorých regiónoch vstal v dome ako prvý muž a priniesol čerstvú vodu, v ktorej sa všetci poumývali - umývanie a prezliekanie do čistých šiat bolo na Nový rok zaužívané na celom Slovensku. Niekde do vody na umytie vkladali červené jabĺčko.
Prví návštevníci a vinšovníci
V domácnostiach, najmä na dedinách či lazoch, očakávali vinšovníkov. Prvým mal byť odrastený chlapec. Predstavoval silu a predpokladalo sa, že je zdravý, bystrý, rýchly, odvážny a pracovitý. Mal prísť zdola nahor.
Veľká vážnosť sa pripisovala aj tomu, čo vinšuje. Zároveň mal niečo priniesť. Umocňovať to mala sila veršu, preto nosili nejaký apotropajný predmet, chodili napríklad s oceľou. Na druhej strane mal hospodár vinšovníka štedro odmeniť, čo mu na ďalšie obdobie malo zabezpečiť štedrosť v dome.
Verilo sa totiž v mágiu vypovedaného slova: čím viac a srdečnejšie vinšujete zdravie, šťastie, lásku, úspech, bohatstvo - tým viac sa malo vrátiť. S kým sa stretneš na Nový rok, s tým budeš mať dobré vzťahy po celý rok: ľudia sa teda čo najviac stretávali, navštevovali a vinšovali.
Na návštevách sa želalo: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“
Dobrým zvykom bývalo aj to, že richtár pozval mužov z dediny do miestnej krčmy na pohárik.
Silvestrovské a novoročné zvyky z minulosti
Poslednému dňu v roku sa kedysi hovorilo aj „starý rok“ alebo „babí deň“. Vyrastajúc na vidieku, z detstva si pamätáme na Silvestra, keď chodili po dedine tzv. kurine baby, teda dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom. Ženy túto slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Na oplátku za slamu dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.
Aj starý zvyk chodenia tzv. ometačiek sa väčšinou dodržiaval na dedinách, ale postupne zanikol. Ometačky boli chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.
V minulosti sa v podvečer na Silvestra schádzali veriaci v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za uplynulý rok. Večer sa zvyčajne konala veselica. Táto tradícia sa začala až po 2. svetovej vojne, pretože dovtedy boli zábavy až do Troch kráľov zakázané.
Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Na stole bol rovnaký obrus, ale aj chlieb. Jedla sa kapustnica, polievky zo strukovín a húb, mäso, klobásy, huspenina - pôst sa už nedržal, a často sa podávali opekance s makom a vianočné oblátky. Atmosféru večera posledného dňa v roku už v minulosti dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom. Obvyklé bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat.
Posledný deň roka bol dňom zúčtovania a rekapitulácie: vracali sa staré dlhy, aby ste so smolou nevstupovali do nového, gazda sypal sliepkam zrno pomedzi nohy, aby sa urodilo veľa vajec, z domu sa nesmelo nič vynášať, aby hydine nevyhynula.
Silvester
Magická moc silvestrovskej noci
Noc, ktorá predchádzala Novému roku, mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa napr., že sa čo sa v tú noc prisnije, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia - červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď bol zasa predzvesťou hustých plných obilných klasov.
Ak na Nový rok kýchnete, budete zdraví po celý rok.
V silvestrovskom období sa konali zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Zvykli sa plánovať svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov. Zimné zvyky a tradície na Silvestra a Nový rok sa líšili podľa regiónov a charakterizovali vtedajší život a dobu.
Ako na Nový rok, tak po celý rok
Prísloviu „Ako na Nový rok, tak po celý rok“ prispôsobovali svoje činnosti aj správanie. Každý musel byť dobrý, nesmelo sa hádať, byť mrzutý, kričať na seba. Deti nemali plakať ani si nič vynucovať. Bolo to veľmi obradné správanie. V minulosti sa ľudia príliš nevracali k uplynulému roku. Nemali taký retrospektívny názor ako dnes, keď bilancujeme a hodnotíme. Mysleli predovšetkým na budúcnosť. Všetku svoju pozornosť upriamovali na to, aby bol nový rok prajný a úrodný.
Ženy chodili do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu. Niekde zasa v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy.
Na nový rok sa nemala jesť napríklad hydina - aby niečo neulietlo, zajace - aby niečo neutieklo a ani ryby - aby niečo neodplávalo. Žiadaná bola hlavne bravčovina, ktorá symbolizovala blahobyt.
Ak sa z kysnutého cesta robili opekance, ich veľkosť a okrúhly tvar mali predstavovať to, aby bol aj dobytok taký. Rezance zas mali byť také dlhé, ako majú byť obilné klasy. Šošovica zas symbolizovala hojnosť.