Sedembolestná Panna Mária (lat. Mater Dolorosa), známa v iných krajinách aj ako „Bolestná Panna Mária“ (lat. Virgo Maria Dolorosa), je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej hlboké bolesti prežité počas života a utrpenia jej syna Ježiša Krista. V Rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska a jej sviatok sa slávi každoročne 15. septembra. Tento deň má pre Slovensko hlboké duchovné a historické korene, pričom sa pripomína nielen náboženský rozmer, ale aj jej význam ako ochrankyne a patrónky slovenského ľudu. Na Slovensku je 15. september podľa zákona č. 241/1993 Z. z. zároveň dňom pracovného pokoja.
Teologický Význam Účasti Panny Márie na Utrpení Krista
Panna Mária mala účasť pri obeti kríža ako zástupkyňa vykúpených. Kedysi vyjednávala s anjelom menom ľudstva a povedala svoje ÁNO. Keď Mária obetovala Božie Dieťa v chráme, Simeon ju poučil o význame tohto obradu pre ňu, keď jej povedal: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ Pod krížom Mária opakovala v srdci, čo povedala anjelovi pri zvestovaní: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova,“ a odovzdáva Otcovi plod svojho lona, ako kedysi Abrahám Izáka, svojho jediného syna, keď ho Pán od neho žiadal. Pod krížom zastupovala celé ľudstvo a obetovala nebeskému Otcovi za hriechy všetkých ľudí všetkých vekov svojho Syna, Baránka, ktorého porodila.
Môžeme povedať, že sme vtedy my, prostredníctvom Božej Matky, obetovali Krista Otcovi za svoje viny, takže týmto spôsobom sa vytvára obeť kríža ako obeť celého človečenstva, ktoré od neho pochádza a jemu patrí. Mária, ktorá mala účasť pri obeti kríža, dostala od Vykupiteľa všetky milosti, ktoré on zaslúžil, ale ona ich dostala pre nás a ľudstvo sa stalo „vlastníkom“ týchto milostí skrze Máriu a v nej.
Sedem Bolestí Panny Márie
Bolesť patrí k hlavným témam znázornenia Panny Márie v katolíckom kresťanskom umení. Slovo „sedembolestná“ poukazuje na strastiplné udalosti, ktoré sprevádzali život Panny Márie. Číslo „sedem“ je v biblickom slova zmysle symbolické a znamená plnosť. Mária tak podľa katolíckej náuky nebola len plná milosti, ale aj bolesti, čo vyjadruje veľkosť jej utrpenia. No predsa tradícia hovorí o konkrétnych siedmich bolestiach, ktoré Panna Mária vo svojom živote prežila v súvislosti so svojím synom Ježišom Kristom. Medzi sedem bolestí Panny Márie patrí:
- Proroctvo Simeona v chráme (na štyridsiaty deň po narodení Ježiša)
- Útek do Egypta s Jozefom a Ježišom
- Strata dvanásťročného Ježiša v Jeruzaleme (v chráme)
- Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste (keď Ježiša zajali a odsúdili)
- Ježišovo ukrižovanie a smrť (účasť pod krížom na Golgote)
- Snímanie Ježišovho tela z kríža (vloženie Ježišovho tela do lona Panny Márie)
- Pohreb Ježiša (uloženie Ježišovho tela do hrobu)
Historický Vývoj Úcty k Sedembolestnej Panne Márii
Pôvod úcty k Máriiným bolestiam je na kresťanskom Východe. Medzi jeho priekopníkov patril svätý Efrém Sýrsky (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista. Máriinými bolesťami sa zaoberali cirkevní otcovia a svätci ako Ambróz, Pavlín z Noly či Augustín z Hippa. Zo 6. storočia pochádza dramatická báseň o umučení Ježiša Krista, pripisovaná svätému Gregorovi Naziánskemu.
Rozšírenie Kultu a Vznik Sviatku
Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Už od 12. storočia sa nimi zaoberala asketická literatúra. V 13. storočí vznikla aj rehoľa Servítov (Služobníci Bolestnej Božej Matky), založená v roku 1240, ktorej členovia horlivo rozširovali túto pobožnosť. Veriaci sa veľmi skoro začínali utiekať k Panne Márii ako k Pomocnici a uctievať jej bolesti. V 15. storočí vzniklo aj Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie.
Prvé stopy sviatku Sedembolestnej Panny Márie možno badať v 15. storočí. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1412, kedy sa o ňom hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Neskôr, v roku 1423, bol slávený ako miestny sviatok nariadený diecéznou synodou v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže, ktoré páchali husiti v chrámoch.
Pápežské Ustanovenia Sviatku
- Okolo roku 1667 pápež Klement IX. dovolil reholi Servítov sláviť sviatok Siedmich bolestí Panny Márie, ktorý pripadal na tretiu nedeľu v septembri.
- Pápež Benedikt XIII. v roku 1727 povolil omšu o Siedmich bolestiach pre celú Cirkev. Jeho slávenie vtedy pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou.
- Pápež Pius VII. v roku 1814 ustanovil tento sviatok v celej Cirkvi z povďačnosti za svoj šťastný návrat zo zajatia Napoleonom. Zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril ho na celú Katolícku cirkev.
- Pápež Pius X. v roku 1913 určil jeho slávenie na 15. september.
OUR LADY of SORROWS Explained 🙏 Feast Day of Our Lady of Sorrows
Sedembolestná Panna Mária - Patrónka Slovenska
Slováci sa zvlášť horlivo utiekali ku Bolestnej Panne Márii, ktorú začali nazývať „Sedembolestná Panna Mária“. Vďaka jej ochrane prežili kruté časy národného i náboženského prenasledovania aj vtedy, keď oveľa silnejšie národy podľahli a zahynuli. Je teda pochopiteľné, že na Slovensku azda nie je kostol, kde by nebol oltár alebo aspoň socha Sedembolestnej.
Oficiálne Ustanovenie Patronátu
- Pápež Benedikt XIII. už v roku 1717 povolil, aby Panna Mária ako Sedembolestná bola uctená ako patrónka Slovenska.
- Po dosiahnutí aspoň čiastočnej slobody slovenskí biskupi v roku 1927 požiadali Svätú Stolicu, aby odobrila úctu Sedembolestnej na Slovensku. Pápež Pius XI. pápežským dekrétom z 22. apríla 1927 žiadosť schválil a potvrdil tradíciu Slovákov uctievať Sedembolestnú Pannu Máriu ako svoju patrónku, dovolil používať aj invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“. Z dekrétu Celebre apud Slovachiae gentem (Slávna u slovenského národa) vyplýva, akou láskou a zbožnosťou lipnú Slováci k Bohorodičke.
- Slovenský národ ústami svojich vodcov sa 22. mája 1927 oddal pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, Dobrej Matke slovenského národa a Patrónke Slovenskej krajiny.
- Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a v roku 1966 ju riadne ustanovil a vyhlásil za hlavnú Patrónku Slovenska.
- Po Druhom vatikánskom koncile bola Sedembolestná Panna Mária potvrdená ako patrónka Slovenska pri schválení osobitného liturgického kalendára slovenských diecéz v roku 1975.
Pápež Ján Pavol II. a Slovensko
Pápež Ján Pavol II. počas svojej prvej verejnej návštevy po zotavení sa z atentátu navštívil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda a vo svojej homílii povedal: „Vaši apoštoli svätí Cyril a Metod získali vzdelanie v Carihrade, kde mariánska úcta existovala už od prvých storočí kresťanstva.“ Počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, a v homílii adresoval slová: „Chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska.“
Národná Svätyňa v Šaštíne-Strážach
Najväčšou národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku je bazilika minor v Šaštíne-Strážach. Dejiny tohto chrámu siahajú do roku 1564. V roku 2014 v Šaštíne slávili 450. výročie prvého zázraku na príhovor Sedembolestnej Panny Márie a 50 rokov od udelenia titulu Patrónky Slovenska.
Pôvod Milostivej Sochy
V kaplnke v priestoroch šaštínskej baziliky sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nechala ju vytvoriť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Príbeh hovorí, že grófka, zarmútená krutým zaobchádzaním svojho manžela Imricha Cobora, sa v bolesti utiekala ku Sedembolestnej a sľúbila, že dá zhotoviť jej obraz, ak svojím orodovaním pomôže, aby sa jej manžel obrátil. Stalo sa tak. Vďačná manželka dala zhotoviť z hruškového dreva sošku Sedembolestnej, ktorú dala umiestniť tam, kde ju manžel zhodil z koča. Neskôr pre ňu vybudovali kaplnku, ktorá stojí dodnes.
Výstavba Chrámu a Jeho Význam
Za tureckých vojen preniesli sošku do coborovského zámku, kde ju ukryli. Po porážke Turkov na Slovensku vrátili sošku slávnostne na jej pôvodné miesto, kde sa k nej potom hrnuli zástupy veriaceho ľudu často vo veľkých procesiách. Udiali sa mnohé zázraky, ktorých pravosť dokázal arcibiskup Imrich Eszterházy. V roku 1733 poveril rehoľníkov Pavlínov, aby vystavali Sedembolestnej dôstojný chrám. Chrám bol vysvätený 15. augusta 1744 a milostnú sochu umiestnili na hlavnom oltári.
V roku 1924 priestory prevzali do správy saleziáni, ktorí na jeho mieste vybudovali pútnické miesto. V roku 1964 pápež Pavol VI. dekrétom Quam pulchra prehlásil chrám za baziliku minor. Bazilika je dnes národnou svätyňou a je zrejme najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15. septembra.
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie - 15. September
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, si každoročne pripomíname 15. septembra. Liturgickým stupňom slávenia vo svete je spomienka, avšak na Slovensku je to ako neprikázaný sviatok - slávnosť.
Tradície a Modlitby
Slováci k Sedembolestnej Panne Márii oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že „ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna“. Spomienka na Sedembolestnú nás pozýva prežívať rozhodujúce chvíle dejín vykúpenia a uctiť si Matku, zjednotenú s trpiacim a ukrižovaným Synom. Každoročne sa v tento sviatok v rímskokatolíckych kostoloch, ktoré sú jej zasvätené, koná slávnostná svätá omša.
Sedembolestná Panna Mária je symbolom súcitu, viery, trpezlivosti a nádeje v utrpení. Jej obraz sprevádzal slovenský národ počas ťažkých období dejín a stal sa duchovnou oporou pre mnohých veriacich. V dnešných časoch, keď nášmu národu hrozí mnoho nástrah, zostávame verní našej nebeskej Matke. Veriaci sa radi a veľmi často modlia: „Nádejou a dôverou povzbudení pod Tvoju ochranu sa utiekame my, Tvoje dedičstvo, Tvoj národ, ktorí sa cítime Tvojimi deťmi a pre zvláštnu Tvoju ochranu voláme Teba dobrou Matkou nášho národa a našu domovinu Mariánskou krajinou. Prosíme Ťa, drahá Patrónka, svojím mocným príhovorom nám vypros milosť, aby sme svojím pričinením zveľadili katolícke náboženstvo v našej duši častým svätým prijímaním, čítaním dobrých kresťanských časopisov a kníh. Dobrá naša Matka, panuj silou svojej duchovnej čistoty nad slovenským národom; chráň svoju Slovenskú republiku a nás, ktorí sa ti oddávame telom i dušou. Zostaň s nami, aby sme Ťa mohli chváliť a velebiť na veky vekov.“
Úcta u Zahraničných Slovákov
Významný je kult Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise. V Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge. Slovenský katolícky exil potvrdil úctu k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska tým, že na jej sviatok 15. septembra 1963 sa konala prvá svätá omša a posviacka kaplnky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda.
tags: #sedembolestna #panna #sviatok