V každej krajine majú svoje tradičné vianočné zvyky. Na Slovensku ich máme niekoľko, aj keď sa pomaly z domácností vytrácajú. Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a veľa zahraničných turistov s obľubou navštevuje slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.
Advent: Obdobie prípravy a očakávania
Vianoce sa začínajú už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň.
Pre advent je typická výzdoba a dekorácie. K tradíciám patrí aj adventný veniec, ktorý má svoje korene už v pohanskom období. Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Jeho kruhový tvar pripomína večnosť a jednotu, zatiaľ čo zelené vetvičky predstavujú život a nádej na obnovu. Deťom sa v tomto období často venujú adventné kalendáre, ktoré slúžia na odpočítavanie dní do Vianoc prostredníctvom 24 okienok so sladkosťami alebo odkazmi.
Klasický adventný veniec – DIY od Søstrene Grene
Významné dni adventu
- Príchod Mikuláša, Anjela a Čerta: Deti každoročne 5. decembra očakávajú príchod Mikuláša, ktorý odmeňuje poslušné deti.
- Sviatok svätej Lucie (13. december): Údajne sa v tento deň vyháňali čerti a zlé magické sily. Dom sa tak na nový rok od týchto negatívnych síl očistil.
- Zdobenie stromčeka: Vianočný stromček sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia. V minulosti sa vešal zo stropu a ozdoboval sa jabĺčkami, orieškami či slamenými ozdobami.
Štedrý deň: Magické rituály a veštenie
Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst. Nejedli sa žiadne mäsité jedlá a pôst končil až s prvou hviezdou na oblohe. Ľudia po celý deň kontrolovali svoje chovanie, pretože sa verilo, že ako prežije človek tento deň, taký bude mať aj budúci rok. Na východnom a strednom Slovensku sa tento deň zvykne nazývať vilija alebo vigília.
Gazdiné piekli vianočné pečivo ešte pred svitaním, aby mali prichystané dary pre koledníkov. Ak miesili cesto na chlieb, ruky si utierali o ovocné stromy, aby v budúcom roku dobre zarodili. Na Štedrý deň sa nesmelo prať ani sušiť prádlo, a taktiež sa neodporúčalo nič požičiavať, aby z domu „neodišlo šťastie“.
Symbolika štedrovečerného stola
Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína modlitbou a oblátkami s medom a cesnakom. Oblátka symbolizuje telo Kristovo, med dobrotu a cesnak zdravie. Pred večerou matka urobila medom deťom krížik na čele, aby boli ku všetkým milí.
| Symbol | Význam v tradícii |
|---|---|
| Šupina z kapra / Minca | Dáva sa pod obrus, aby zabezpečila peniaze a hojnosť v rodine. |
| Rozkrojené jablko | Hviezda uprostred znamená šťastie a zdravie; kríž chorobu. |
| Orechy v kútoch | Hádzali sa do kútov izby, aby zabezpečili hojnosť a zdravie po celý rok. |
| Reťaz okolo stola | Obopína nohy stola, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny. |
| Tanier navyše | Symbol spolupatričnosti pre náhodného hosťa alebo zosnulých predkov. |
Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola. Gazdiná mala zakázané vstávať, aby kvočky nevstávali z nevysedených vajec. Pod stolom zvykla byť sekera - verilo sa, že keď na ňu niekto vyložil nohu, bude v budúcom roku zdravý.
Prvý a druhý sviatok vianočný
Prvý sviatok vianočný (25. december), známy ako Boží hod alebo Božie narodenie, je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič - na Spiši sa v tento deň nesmelo vôbec robiť a chlapi vopred obriadili dobytok.
Druhý sviatok vianočný (26. december) oslavujeme ako Sviatok svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka. Tento deň má náboženský aj silný spoločenský význam. Na Slovensku sa na svätého Štefana konali vinšovačky a spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská zábava.
Klasický adventný veniec – DIY od Søstrene Grene
Regionálne rozdiely v slovenskej gastronómii
Vianočné pokrmy sa líšia históriou a regionálnymi zvyklosťami:
- Západ Slovenska: Tradične sa pečie štedrák z kysnutého cesta a na stole nesmie chýbať vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom.
- Stredné Slovensko: Častým zvykom je dávať mince pod obrus. Podáva sa kapustnica s klobásou, v niektorých rodinách aj mliečna hubová polievka.
- Východ Slovenska: Výrazný vplyv kresťanskej tradície. Podávajú sa pirohy plnené zemiakmi alebo bryndzou a bobaľky (opekance) s makom.
- Spiš a Tatry: Tradičná bola slivková polievka a kapustnica z jušky. Kosti z ryby sa zakopávali pod jabloň v ľanovom obrúsku.
Vianoce vo svete
Hoci základná myšlienka Vianoc zostáva jednotná, zvyky sa líšia:
- Nemecko a Rakúsko: Kolíska perníkovej tradície a vianočných štól.
- Taliansko: Darčeky nosí aj čarodejnica La Befana (6. januára) a podáva sa koláč Panettone.
- Francúzsko: Typickým dezertom je Buche de Noel (vianočné poleno).
- Grécko: Namiesto stromčekov často zdobia drevené lode.
- Austrália: Vianoce prebiehajú v lete, často formou piknikov na pláži.
Sviatok Troch kráľov: Ukončenie vianočného obdobia
Obdobie Vianoc sa končí 6. januára na sviatok Zjavenia Pána (Epifánia). Tento deň je spomienkou na troch mudrcov, ktorí priniesli daru Kristovi. Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s aktuálnym rokom. Taktiež sa v mestách koná sprievod betlehemcov a spievajú sa posledné koledy.