Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je pre Duchovné centrum na Lukovom Dvore v Nitre udalosťou plnou hlbokého duchovného významu a bohatej tradície. Každoročná púť a slávnostná svätá omša spájajú veriacich v úcte k Božskému Srdcu, ktoré symbolizuje nekonečnú Božiu lásku k ľudstvu.
Slávnostné Svätenie Srdca Ježišovho 2023
Apoštolský Nuncius Mons. Nicola Girasoli
Na tohtoročné slávenie sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktoré sa konalo 16. júna 2023 v parku Duchovného centra na Lukovom Dvore, prijal pozvanie apoštolský nuncius Svätej Stolice na Slovensku Mons. Nicola Girasoli. Za hojnej účasti veriacich z Nitry a okolia Mons. Girasoli celebroval slávnostnú svätú omšu spolu s nitrianskym biskupom Mons. Viliamom Judákom, miestnymi kňazmi - Misionármi Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, s kňazmi z farnosti Klokočina a s otcami Salvatoriánmi.
Medzi hosťami celebrujúcimi svätú omšu boli aj rektor kňazského seminára v Nitre Mons. Marián Dragúň a vice-provinciál Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho juho-nemecko-rakúskej provincie páter Manfred Oβner, ktorý pricestoval zo Salzburgu.
Mons. Nicola Girasoli sa prítomným prihovoril v homílii, v ktorej uvažoval nad úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu. Svojím typickým temperamentným prejavom povzbudil veriacich, aby si túto úctu prehlbovali prostredníctvom adorácie, zasvätenia sa a reparácie. Počas procesie s obetnými darmi bol apoštolský nuncius dekorovaný aj tradičným kiribatským vencom z kvetov. Pred svätou omšou sa konala adorácia a veriaci mali možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia.
Tradičné Agapé a spoločenstvo
Po svätej omši sa všetci stretli na tradičnom, tzv. pomazánkovom agapé, na ktoré bolo použitých 700 kusov rožkov s tromi druhmi pomazánok. Tieto pochúťky pripravili rehoľné sestry z miestnej komunity Kongregácie Dcér Našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, pochádzajúce zo súostrovia Kiribati, a sestry Služobnice Ducha Svätého, ktoré tiež pôsobia v Duchovnom centre na Lukovom Dvore.
Tradičná Púť na Lukovom Dvore
V deň slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa bude v Nitre na Lukovom Dvore konať tradičná púť. Misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho spolu s Kiribatskými sestrami Vás srdečne pozývajú na slávnostnú svätú omšu v areáli duchovného centra, ktorú bude v piatok 27. júna o 17.30 hod. celebrovať Mons. Štefan Vallo, riaditeľ kancelárie Biskupského úradu v Nitre. Pred svätou omšou bude od 15:00 hod. k poklone vystavená Sviatosť Oltárna a v tomto čase bude zároveň možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia. Po svätej omši sa uskutoční agapé. Organizátori ocenia, keď k pohosteniu prispejete aj vy tým, že so sebou prinesiete koláče či iné dobroty.
História a Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
Prínos Sv. Alfonza k sviatku
Svätý Alfonz Liguori, biskup, svojou Novénou k Božskému Srdcu nemalým spôsobom prispel k zavedeniu sviatku Božského Srdca. Stalo sa tak osem rokov po jej vydaní. V roku 1765, keď sa Alfonz stal biskupom, rímska Kongregácia schválila sviatok Božského Srdca, čo bolo prvé oficiálne uznanie tejto úcty. Alfonz rád slávil tento sviatok aj vo svojej diecéze Agata dei Goti.
Srdce Krista ako prejav súcitu
Novéna svätého Alfonza nám pripomína: „Ktoré srdce má pre nás väčší súcit a pochopenie ako Srdce Kristovo, ktoré sa tak stotožnilo s našou biedou? To Ježiša primälo zostúpiť z neba na zem. To ho pohlo k tomu, aby o sebe povedal, že on je ten dobrý pastier, ktorý prišiel, aby dal život za svoje ovce.“
Práve preto, aby nám, hriešnikom, zaslúžil odpustenie, potrestal samého seba a obetoval sa na kríži, aby svojím utrpením zadosťučinil trestu, ktorým sme mali byť potrestaní my. Ježiš hovorí: „Úbohí ľudia, moje úbohé deti, prečo chcete zahynúť a utekáte predo mnou? Nevidíte azda, že keď ma opúšťate, ženiete sa do večnej záhuby? Ja nechcem vašu večnú smrť. Dôverujte mi.“
Na rozdiel od ľudí, ktorí si krivdy pamätajú, Ježiš odpúšťa kajúcim hriešnikom a dovoľuje im, aby sa Ním sýtili už tu na zemi vo svätom prijímaní a vo večnosti úplne skrze Jeho slávu. V nebi im ani najmenej nedá pocítiť nejaké odmietanie. Práve naopak, dušu, ktorá Ho urážala, si po celú večnosť bude túliť k sebe.
„Ó, súcitné Ježišovo Srdce, zmiluj sa nado mnou. Toto ti vravím teraz, ale daj mi milosť opakovať ti to stále: Sladký Ježišu, zmiluj sa nado mnou.“
Duchovný význam: Láska, dôvera a hľadanie
Božie srdce plné lásky
Boh, všemohúci stvoriteľ sveta viditeľného a neviditeľného, má srdce plné lásky pre svoje stvorenie a pre každého človeka. V Ježišovi nám to ukázal. Ježiš sa radoval, aj plakal, plesal, miloval, bol aj sklamaný. Dnes nám odhalil, že cíti veľkú radosť, keď človek, stratený vo svojich hriechoch sa nechá Ním nájsť a niesť na Jeho pleciach, pretože sa otvoril Jeho láske.
Nájsť sa v Ježišovej láske
Často si spontánne pomyslíme: „Ja, samozrejme, patrím medzi tieto dobré ovce; nie som ako tá stratená ovca „tam vonku“. Hoci pokorne priznávame, že sme hriešnici, v podstate sa považujeme za „dobrých hriešnikov“. Ak je to pravda, tak Bohu vďaka. Niekedy sa však môžeme aj mýliť, byť slepí a nevidieť, že naša situácia je vážnejšia, ako si myslíme. Aj keď nie sme stratení v hriechu, stáva sa, že sme stratení v iných veciach a inými spôsobmi: V nejakej ťažkej situácii sa môžeme cítiť ako ovečka, ktorá je sama, osamelá, stratená vo svojich problémoch, strachoch, úzkostiach. Vtedy sa nám chce kričať: „Ježiš, kde si? Chcem počuť tvoj hlas, potrebujem ťa, potrebujem cítiť tvoju prítomnosť, príď mi na pomoc“. A nič. Vyzerá to, akoby na nás zabudol alebo nás zanechal samých.
Presne v takých situáciách môžeme Pánovi robiť veľkú radosť - nie svojím obrátením - ale svojou dôverou vtedy, keď sa rozhodneme ísť proti tomu, čo cítime a čo si myslíme, a keď Mu hovoríme: „Ježišu, dôverujem v Teba“.
Dôvera v Božie Srdce
Pred rokmi sa stretnutie s Robertom, vtedy tridsaťročným Francúzom, ktorý bol pätnásť rokov ochrnutý po nehode na lyžiach, stalo príkladom takejto dôvery. Povedal: „Mojou najväčšou starosťou nie je zdravie, ale moje srdce, ktoré nie je dostatočne otvorené.“ Socha Panny Márie „Našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho“ upriamuje našu pozornosť presne na jej srdce, ktoré sa ani v najväčšom utrpení nezatvorilo: nie je bolesťou zhrbená, ale stojí rovno, s otvorenými rukami. Dôverovať! Človek je schopný dôverovať: je to jedno z najdôležitejších vecí, čo môžeme v živote robiť.
Keď je dôvera medzi ľuďmi pevná, napríklad medzi manželmi, môžu žiť bez zbytočného a bolestného napätia. Môžu byť uvoľnení, môžu relaxovať v prítomnosti toho druhého. Každý sa vtedy cíti v bezpečí, nepotrebujeme sa hrať na schovávačku. Dôvera je základ každého dobrého vzťahu.
Celé Sväté Písmo, od Abraháma, je pokusom alebo úsilím Boha presvedčiť nás, aby sme mu vo všetkom dôverovali. Dnes nám dáva silný obraz milujúceho pastiera. Prisľúbil nám v prvom čítaní: „Ja sám sa budem starať o svoje ovce...“ V žalme sme odpovedali na tieto Jeho slová: „Áno, Pane, Ty si mojím pastierom, nič mi nechýba.“
Často ľudia pri spovedi alebo mimo spovede hovoria: chcel by som Bohu dôverovať, ale nemôžem. Dôverovať neznamená vytvárať si silou mysle umelo presvedčenie, že sa nám nič zlé nemôže stať. Svätci dôverovali Pánovi stopercentne a napriek tomu boli chorí, mali veľké starosti, boli prenasledovaní. Ježiš bol dobrým pastierom aj všetkých mučeníkov, ktorí museli prejsť tú tmavú dolinu, o ktorej žalm hovorí. Keby to tak nebolo bývalo, boli by sa vzdali viery, aby si zachránili život. Základom ich života bola dôvera v Pána a kvôli tomu ani dážď, ani búrka alebo víchrica nemohli zničiť ich dom. Oni žili a zomreli s istotou, „že ich nič nemôže odlúčiť od Ježišovej lásky... ani súženie, úzkosť, nebezpečenstvo alebo meč.“
Ak by sme mali na výber, buď to, že všetky naše ťažkosti a problémy by boli vyriešené, ale pri tom by sme stratili vzťah s Ježišom, alebo opačne: čeliť aj emocionálnym a telesným bolestiam, ale byť pri tom spojený so svojim Pánom, čo by sme si vybrali? Diabol skrze niektorých ľudí prisľúbi tú prvú variantu a pri tom klame: Nikto v tomto živote nemôže byť bez utrpenia. Vtedy máme veľa otázok a spýtame sa Boha „prečo“? Raz všetko bude spätne dávať zmysel aj to, čomu teraz nerozumieme.
Táto dôvera sa netýka len nás, často ju potrebujeme, keď máme strach o našich blízkych. Rodičia a starí rodičia si napríklad robia starosti o vieru ich detí a vnúčat. Netlačte na vaše dospelé deti, aby išli do kostola, aby mali cirkevný sobáš alebo aby dali pokrstiť svoje deti. Čím viac cítia tlak, tým sa viac vzdialia od Pána. Povedzte im len jeden raz, ako by ste sa tešili, keby vyjadrili svoju vieru navonok. Modlite sa za nich, milujte ich a potom nechajte Ježiša ich nájsť a brať na Jeho plece. Aj ich srdce bolo stvorené, aby prijalo Božiu lásku a aby milovalo Pána. Duša v nich kričí: „Veď ma počúvaj. Moja vlasť je Božia láska. Ja, tvoja duša túžim po tom, aby som žila s ním v dôvere a v radosti lásky.“
Výzva k dôvere
Ježiš očakáva od nás viac než len úctu a modlitbu k Jeho Srdcu. Očakáva a potrebuje našu dôveru, že Jeho srdce je skutočne naším útočišťom. Všetci Ho môžeme dnes svojou dôverou potešiť.
Ako odpustiť to, čo sa zdá neodpustiteľné: Ježišova cesta k slobode srdca
Kongregácia Dcér Našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Vznik a šírenie Kongregácie
Kongregácia Dcér Našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho má svoje korene vo Francúzsku, kde bola založená v roku 1874 Julesom Chevalierom, ktorý túžil žiť a zvestovať posolstvo bezpodmienečnej Božej lásky. Od skromných začiatkov sa Kongregácii podarilo rozšíriť do 27 krajín po celom svete. Kdekoľvek sú sestry poslané, snažia sa reagovať na potreby ľudí, a preto sú zapojené do mnohých foriem služby.
Matka Marie Louise Hartzer
Prvá generálna predstavená, matka Marie Louise Hartzer, sa narodila v roku 1837 v Alsasku vo Francúzsku a zomrela v Thuine v Belgicku v roku 1908. Najprv sa vydala, mala dvoch synov a neskôr ako 45-ročná vdova sa pripojila k novej Kongregácii Dcér Našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca. Jej dvaja synovia sa stali misionármi Najsvätejšieho Srdca. Kongregáciu viedla 26 rokov (1882-1908) a verne odovzdávala sestrám charizmu a spiritualitu zakladateľa. Videla, ako sa spoločenstvo rozšírilo z Európy až na ostrovy v Pacifiku a stalo sa skutočne medzinárodným spoločenstvom. „Ako páter Chevalier uplatňujúc svoje duchovné otcovstvo, uviedol Kongregáciu do života, tak aj Marie Louise Hartzerová z milosti duchovného materstva podporovala rozvoj tohto života.“
Meno „Naša milá Matka Najsvätejšieho Srdca“
Ako vďačnosť za všetky veľké veci, ktoré Pán urobil skrze Pannu Máriu, ju podľa Julesa Chevaliera oslovujeme Naša milá Matka Najsvätejšieho Srdca. Toto meno sa zameriava na vzťah lásky medzi Ježišom a Máriou, vzťah, ktorý sme pozvaní pestovať aj my medzi sebou, napriek našim ohraničeniam a nedostatkom. V Ježišovom srdci nachádzame celú škálu emócií, nádeje a obavy, radosti i smútok tak, ako ich aj my denne prežívame.
Záverečná modlitba dôvery
„Srdce plné lásky, v teba skladám všetku svoju dôveru. Obávajúc sa svojich slabostí, spolieham sa vo všetkom na tvoju dobrotu. Počítam s tebou, zverujem ti seba, som v tvojich rukách, v bezpečí tvojho Najsvätejšieho Srdca.“
tags: #slavnost #najsvatejsieho #srdca #lukov #dvor