Svätý Ján Bosco, známy aj ako don Bosco, vlastným menom Giovanni Melchior Bosco, sa narodil 16. augusta 1815 v malej horskej osade Becchi pri Turíne, ktorá patrila k mestečku Castelnuovo d’Asti v talianskom Piemonte, vtedajšom Sardínskom kráľovstve. Jeho otec František a mama Margita, rodená Occhienová, boli chudobní roľníci. Ján mal dvoch starších bratov - nevlastného Antona z prvého manželstva otca, a Jozefa. Keď mal malý Janko dva roky, jeho otec zomrel na zápal pľúc ako 33-ročný. Mama Margita tak ostala sama na výchovu troch synov.
Detstvo a povolanie
Ján prežil detstvo ako pastierik, často sa musel od svojich kníh pobrať na pole, aby pomohol svojej chudobnej rodine. Už odmala v sebe cítil túžbu stať sa kňazom. Jeho nadanie si všimol starší kňaz don Calosso, ktorý mu chcel pomôcť ku kňazstvu. Ten však čoskoro náhle zomrel, a tak bol Bosco ponechaný sám na seba. Už v detstve sa u Jána prejavila zvláštna charizma - prorockých snov, ktorá ho sprevádzala po celý život. Ako deväťročnému sa mu sníval sen, ktorý mu ukázal jeho poslanie: videl množstvo chlapcov, ktorí sa rúhali a kliali. V sne mu vznešená Pani žiariaca ako slnko povedala: „Buď pokorný, statočný a silný. To, čo sa teraz deje s týmito vlkmi, ktorí sa menia na baránkov, ty urobíš s mojimi deťmi. Ja ti budem učiteľkou.“
Ján začal svojským spôsobom uskutočňovať toto povolanie už v chlapčenských rokoch. V nedeľných popoludniach zhromažďoval chlapcov na lúke a tam ich zabával akrobatickými kúskami a zručnosťou, ktorú obdivovali aj dospelí. Na konci predstavenia zopakoval kázeň, ktorú počul doobeda v kostole. Keďže doma nastali problémy s nevlastným bratom Antonom, ktorému sa zdalo, že sa Ján nad neho povyšuje, Ján v roku 1827 odišiel do služby na sedliacky majetok, kde strávil dva roky.
Cesta ku kňazstvu
Po návrate, keď mal 15 rokov, začal chodiť do školy v Castelnuove. Neskôr pokračoval v štúdiu v meste Chieri. Vďaka veľkému nadaniu, mimoriadnej pamäti a silnej vôli dokázal za štyri roky dokončiť základnú školu a gymnázium. Popri štúdiu si zarábal na výživu a študijné poplatky rozličnými pomocnými prácami u remeselníkov, čo sa mu neskôr veľmi zišlo. Počas štúdií založil s priateľmi spolok s názvom Allegri (Veselí), ktorého cieľom bolo odpútať kamarátov od hriešnych zábav a viesť ich k Bohu. V roku 1835 vstúpil do seminára a 5. júna 1841 bol v Turíne arcibiskupom Giacomom Filippom Fransonim vysvätený za kňaza. Svoju kňazskú vysviacku prijal vo veku 25 rokov.
Počiatky oratória a práca s mládežou
Po vysviacke sa don Bosco horlivo ujal svojich kňazských povinností pod vedením dona Cafassa z turínskeho kňazského konviktu. Spolu s ním navštevoval turínske väznice a videl strašné podmienky, v ktorých žili mladí previnilci. V Turíne našiel pole svojej apoštolskej práce. Dňa 8. decembra 1841, na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, don Bosco stretol svojho prvého chlapca - šestnásťročného murára Bartolomeja Garelliho. Toto stretnutie sa stalo prvým semienkom oratória. On sám povedal, že „Všetko je dielo Panny Márie. Všetko sa začalo Zdravasom, ktorý som sa pomodlil s tým opusteným chlapcom.“
Don Bosco: Misia lásky (1. časť)
V prvých rokoch si oratórium nemohlo nájsť stabilné miesto a presúvalo sa z miesta na miesto. Napokon sa donovi Boscovi podarilo získať pozemok a dom v chudobnej turínskej štvrti Valdocco, ktorá bola vychýrená svojou zlou povesťou. Tam vybudoval prvé oratórium. Sem sa prisťahovala aj jeho matka Margita, ktorú všetci začali volať „Mama Margita“. Obetovala zvyšných desať rokov svojho života rodiacemu sa saleziánskemu dielu, stala sa mamou pre chlapcov. Oratórium sa postupne premenilo na domov, kde chlapci nachádzali nielen miesto na hranie a modlitbu, ale aj rodinu a prijatie. Don Bosco začal poskytovať útulok sirotám bez prístrešia, zakladal pracovné dielne, technické školy a malý seminár. Rozvíjala sa aj jeho výchovná metóda, známa ako preventívny systém.
Preventívny systém a výchovná metóda
Don Bosco postavil svoju výchovnú prácu na preventívnom systéme, ktorého hlavnými piliermi sú nábožnosť, rozum a láskavosť. Nepoužíval fyzické tresty. Pravidlá sa dodržiavali vďaka rozvíjaniu zmyslu pre zodpovednosť a odstránením všetkých príležitostí, ktoré by mohli viesť k nedisciplíne. Každá snaha o dobro, akokoľvek banálna, sa oceňovala. Sám Don Bosco v tomto systéme radil, že učiteľ a vychovávateľ by mal byť otcom, poradcom a priateľom. Vo svojich pravidlách napísal: „Častá spoveď a sväté prijímanie, denná účasť na svätej omši sú piliere, na ktorých by mal stáť celý účinok výchovy.“ On sám bol neúnavným spovedníkom a venoval celé svoje dni práci medzi mládežou. Vedel oceniť aj význam hry v živote dieťaťa a zaraďoval ju medzi najdôležitejšie výchovné prostriedky. Mladý Dominik Savio bol prvým ovocím preventívneho systému.
Založenie rehoľných spoločností
Don Bosco už počas svojho života pracoval na vytvorení širokej siete ľudí, ktorí budú v práci pre mladých pokračovať. Dňa 26. januára 1854 navrhol štyrom mladíkom založenie Saleziánskej spoločnosti. Klerik Michal Rua zložil 25. marca 1855 súkromné sľuby do rúk dona Bosca, čo bol prvý krok rodiacej sa Saleziánskej kongregácie. Oficiálne vznikla 18. decembra 1859, keď si prvých osemnásť saleziánov zvolilo dona Bosca za svojho predstaveného. Svätá stolica definitívne schválila Saleziánsku kongregáciu 1. marca 1869, resp. jej pravidlá v roku 1874. Spoločnosť bola pomenovaná podľa svätého Františka Saleského, vzoru láskavosti, ktorý inšpiroval duchovné ideály a apoštolát dona Bosca. V roku 1868 začal s výstavbou mariánskeho chrámu zasväteného Panne Márii Pomocnici kresťanov.
V roku 1872 založil spolu s Máriou Dominikou Mazzarellovou ženskú rehoľnú spoločnosť, ktorú pomenovali Dcéry Panny Márie Pomocnice. Ich hlavnou náplňou bola starostlivosť o výchovu opustených a chudobných dievčat. Okrem toho chcel don Bosco, aby veľkodušní priatelia mali účasť na duchovných dobrách saleziánskej spoločnosti, a tak bolo založené aj Združenie saleziánskych spolupracovníkov, ktorí žili vo svete a pracovali pre jeho myšlienky. Vedel, že jeho nástupcovia budú potrebovať široký okruh ochotných spolupracovníkov a dobrodincov zo všetkých vrstiev veriacich.
Rozvoj diela a jeho výzvy
Dielo dona Bosca sa rýchlo rozvíjalo. V roku 1874, keď boli v Ríme schválené pravidlá saleziánskej spoločnosti, mali Saleziáni už desať ústavov v severnom Taliansku a jeden dom na francúzskej pôde v Nice. O rok neskôr odchádzala prvá skupina saleziánov do misií v Južnej Amerike, ktorú viedol don Cagliero, neskôr prvý saleziánsky biskup a kardinál. Napriek obrovskému úsiliu don Bosco čelil mnohým prekážkam, neprajníkom a neľahkým vzťahom s cirkevnými hodnostármi, ako bol turínsky arcibiskup Lorenzo Gastaldi. Bol doslova zavalený vychovávateľskou a organizačnou prácou, no napísal desiatky kníh rozličného druhu - dejepisné, katechetické, asketické, vedecké, životopisy svätých a významných ľudí, ba aj rozprávky a divadelné hry.
Z jeho pera pochádzali aj Dôverné pripomienky direktorom a iné pedagogické diela. Boh mu stále hovoril cez sny, posilňoval ho, aby neprestal a nedal sa znechutiť. Vo svojom živote musel prekonať jednu prekážku za druhou. Niekedy mal napäté vzťahy aj s pápežom Piom IX. Po Piovi IX., ktorý zomrel v roku 1878, zasadol na pápežský stolec Lev XIII. V roku 1883 prijal don Bosco od pápeža Leva XIII. úlohu postaviť v Ríme chrám k úcte Božskému Srdcu Ježišovho (Sacro Cuore), čo ho v pokročilom veku a zlom zdravotnom stave veľmi obralo o sily. Chodil z mesta do mesta a zháňal finančné prostriedky. Hoci mu lekár odporúčal úplný odpočinok, don Bosco iba poďakoval za radu so slovami, že to je jediný liek, ktorý nemôže prijať. Ešte za jeho života sa saleziáni rozšírili do mnohých krajín sveta, vrátane kontaktov so slovenskými kňazmi Vojtechom Kelecsényim a Jánom Bollom.
Úmrtie a odkaz
Don Bosco zomrel 31. januára 1888 v Turíne vo veku 72 rokov na následky zodratia od práce. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo vyše stotisíc ľudí. V čase jeho smrti bolo 250 domov Saleziánskej spoločnosti na celom svete, v ktorých žilo okolo 130 000 chlapcov. Do roku 1888 u dona Bosca vyrástlo viac ako šesťtisíc kňazov, z nich 1200 boli saleziáni. Jeho dielo pokračovalo a rozvíjalo sa ďalej. Cirkev mu udelila titul otec a učiteľ mládeže.
Pápež Pius XI., ktorý ho osobne poznal, ho 2. júna 1929 vyhlásil za blahoslaveného a na Veľkú noc 1. apríla 1934 ho kanonizoval za svätého. Sviatok svätého Jána Bosca je 31. januára. Je patrónom mladých ľudí, kresťanských učňov, žiakov, mladistvých delikventov, redaktorov, vydavateľov, ale aj kúzelníkov.
tags: #don #boscove #narodeniny