Vládna koalícia pristúpila k zásadnej legislatívnej zmene týkajúcej sa významných dní v slovenskom kalendári. Na základe schváleného balíka konsolidačných opatrení, ktorý odsúhlasili poslanci Národnej rady SR, dochádza k úprave statusu niektorých štátnych sviatkov. Hlavným cieľom tohto kroku je konsolidácia verejných financií a nahradenie výpadku z príjmov štátneho rozpočtu.
Zrušenie pracovného pokoja 17. novembra
Najvýraznejšou zmenou je úprava statusu 17. novembra, známeho ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Od roku 2025 tento deň prestáva byť dňom pracovného pokoja. Hoci zostáva oficiálnym štátnym sviatkom, pre občanov to znamená, že sa stáva bežným pracovným dňom. S touto zmenou súvisí aj strata nároku na automatický príplatok za prácu v tento sviatok.
Toto rozhodnutie vyvolalo rozsiahlu verejnú diskusiu o historickej symbolike a tradíciách. Mnohé inštitúcie, vrátane mestských zastupiteľstiev a vysokých škôl, vyjadrili nesúhlas s týmto krokom. Argumentujú, že oslabovanie úcty k historickým udalostiam, ktoré formovali spoločnosť, je nevhodným riešením. Napriek legislatívnej zmene viaceré subjekty avizovali, že svojim zamestnancom či študentom voľno naďalej poskytnú prostredníctvom rektorských voľn či úpravy prevádzkových hodín.
Ďalšie zmeny v rámci konsolidačného balíčka
Okrem 17. novembra sa konsolidácia dotkla aj iných dní. Vládna koalícia v rámci opatrení v hodnote 2,7 miliardy eur pristúpila k nasledovným úpravám:
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom): Dočasné zrušenie dňa pracovného pokoja.
- 15. september (Sedembolestná Panna Mária): Dočasné zrušenie dňa pracovného pokoja.
- 1. september (Deň Ústavy SR): Zmena na bežný pracovný deň platná už od roku 2024.
Zmeny v oblasti sviatkov majú za cieľ „stočiť dlhovú trajektóriu“ štátu a získať dôveru investorov. Vládni predstavitelia zdôraznili, že ide o jednu z čiastkových foriem úspory verejných financií, pričom sú otvorení diskusii o podobnom postupe aj pri ďalších sviatkoch v budúcnosti.
Historický a spoločenský kontext
Deň boja za slobodu a demokraciu bol ustanovený na pamiatku spomienkového zhromaždenia českých študentov z 17. novembra 1989. Sviatok má hlboké korene siahajúce až k tragickým udalostiam z 17. novembra 1939 v Prahe. Zákon č. 442/2001 Z. z., ktorý v roku 2001 definitívne ukotvil 17. november ako štátny sviatok, bol výsledkom parlamentného procesu, v ktorom sa kládol dôraz na hodnoty slobody a boja proti totalite.
Postoj zamestnávateľov a bánk k týmto zmenám je rôznorodý. Zatiaľ čo niektoré inštitúcie, ako napríklad Slovenská sporiteľňa, ponechávajú pobočky zatvorené aj naďalej, iné, ako VÚB banka, zvolili model skrátenej prevádzky. Obchodné reťazce a firmy sa prispôsobujú zmenenej legislatíve tak, aby minimalizovali dopady na svoje služby pri zachovaní historickej pripomienky sviatku.