V nádhernom prostredí podvihorlatských lesov, v obci Ruská Bystrá, sa nachádza gréckokatolícky Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, ktorý je významným predstaviteľom slovenských drevených kostolíkov zapísaných na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Rok 2018 si pripomína desiate výročie tohto významného zápisu, ktorý potvrdil mimoriadnu univerzálnu hodnotu tejto sakrálnej stavby.
História a umiestnenie chrámu
Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša je drevená gréckokatolícka cerkev byzantského obradu. Bol postavený v roku 1730, na návrší obce v čase panovania rímskonemeckého cisára Karola VI. Od 7. decembra 2007 je táto pamiatka národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky. Maličká obec Ruská Bystrá sa nachádza v najvýchodnejšej časti dolno zemplínskeho regiónu v okrese Sobrance v Košickom kraji. Obklopujú ju Vihorlatské vrchy a je vzdialená asi 105 kilometrov od Košíc. V obci žije len niečo cez sto obyvateľov. Napriek svojej skromnej veľkosti, je chrám dominantou obce.
Architektúra a konštrukčné špecifiká
Ide o zrubovú stavbu z ihličnanových ručne tesaných trámov, na koncoch spojených tesárskym čapovaním a zadlabaním. Spodné trámy, povrchovo ošetrené čiernou farbou proti drevokaznému hmyzu, sú uložené na kamennej podmurovke. Pôdorys cerkvi je z troch štvorcov umiestnených v jednej osi, orientovaných z východu na západ. V najmenšom, východnom, je svätyňa, presbytérium s malým východne orientovaným dvojkrídlovým oknom. Tretí štvorec za uzatvorenou stavbou vypĺňajú exteriérové nosné stĺpiky, nad ktorými vyčnieva veža so zvonmi.
Cerkva v Ruskej Bystrej je architektonicky odlišná od gréckokatolíckych cerkví v Bodružale a v Ladomirovej (zapísaných tiež do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO). Jej špecifikom je, že zrubové trámy nie sú z exteriéru kryté žiadnymi vonkajšími doskami alebo šindľom. Ďalšou zaujímavosťou je, že strop nie je zrubový voľne vystupujúci priestor do výšky (v podobe zrezaného ihlanu), ako je to pri iných cerkvách, ale pohľadovo plošne uzatvorený rovnými doskami. Zovňajšok chrámu pôsobí skromne.
Konštrukcia strechy a veže
Cerkva v Ruskej Bystrej má jednoduchú šindľovú valbovú strechu bez akýchkoľvek dekoratívnych prvkov. Spodný rad drevených šindľov má tesársky upravené okraje v tvare zubov. Na západnej strane vystupuje z hornej tretiny valbovej strechy vertikálnymi doskami exteriérovo upravená veža so zvonmi. Nad vežou je stanová strecha. Na nej je nepravidelný osemboký šindľový dekoračný prvok, z ktorého vystupuje tiež osemboký skoro kužeľový nadstavec, ktorého vrchol tvorí kovaný kovový kríž. Zvláštnosťou týchto prvkov je, že plynulo prechádzajú z jedného geometrického tvaru do druhého. Zo západnej strany zrubovej stavby vyrastá mohutná veža ukončená cibuľou a trojramenným krížom. Druhá, menšia vežička, ktorá sa nachádza nad svätyňou má podobný tvar. Obe pokrýva drevený šindeľ.
Interiér a sakrálne umenie
Interiéru dominuje päťradový barokový ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu (priestor pre Boha) od lode (priestor pre veriacich). Vzhľadom na malé rozmery objektu, presahuje ikonostas netradične aj na bočné steny a dokonca i na strop chrámu. V ostení dverí je olejová maľba svätého biskupa Mikuláša, byzantského cirkevného hodnostára zo 4. storočia. Po obidvoch stranách dverí pri obvodových stenách sú z ľavej - severnej strany a pravej - južnej strany otvory pre diakonské dvere.
Ikony ikonostasu
- Prvý, hlavný rad: ikony Bohorodičky Hodegetrie a Krista Učiteľa. Ďalšie ikony tohto radu, sv. biskup Mikuláš a netradične sv. Paraskieva, sú na bočnej stene. Cárske dvere vo vnútri chrámu sú zdobené výjavmi Zvestovania a štyroch evanjelistov.
- Druhý rad: sviatkov má uprostred ikonu Poslednej večere.
- Tretí, apoštolský rad: v strede je hlavná ikona Krista Veľkňaza a vedľa neho ikony Bohorodičky a sv. Jána Krstiteľa.
Vo svätyni sa nachádza vzácna ikona Ukrižovania. Vzácny chrám prešiel pred časom kompletnou obnovou interiéru, ako aj exteriérových častí. V interiéri gréckokatolíckeho chrámu, ktorý je filiálkou neďalekej farnosti v Ruskom Hrabovci, sa aj po niekoľkých storočiach ešte stále slávia v nedeľu sväté liturgie. Počas letnej odpustovej slávnosti sa konajú cirkevné obrady podľa zaužívanej tradície vonku pred chrámom.
DOMINANTA RUSKEJ BYSTREJ OSLÁVILA VÝROČIE
Význam zápisu do zoznamu UNESCO
Konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu 7. júla 2008 rozhodla o zápise cerkvi v Ruskej Bystrej spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Chrám v Ruskej Bystrej je zároveň najvýchodnejším zástupcom spomedzi všetkých slovenských drevených kostolíkov zapísaných na tomto zozname.
Pozoruhodnosťou východného a stredného Slovenska sú okrem prírodných krás aj jedinečné drevené kostolíky, pri stavbe ktorých nebol použitý ani jediný klinec. Drevené kostolíky sú rímskokatolícke, gréckokatolícke, pravoslávne, alebo evanjelické; pochádzajú prevažne zo 17. a 18. storočia a aj v súčasnosti sa aktívne využívajú na bohoslužby. Celkovo sa na Slovensku dochovalo takmer šesťdesiat drevených chrámov, no len osem najvzácnejších z nich bolo v roku 2008 zapísaných na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Gréckokatolíckym a pravoslávnym chrámom sa hovorí cerkev. Karpatské drevené cerkvi východného Slovenska sú významným živým dedičstvom Rusínov i Slovákov. Drevený kostol v tejto dedinke slúži miestnym veriacim nepretržite už takmer tri storočia.
Sprístupnenie a turistické možnosti
Okolie obce Ruská Bystrá poskytuje nekonečné možnosti pre aktívny oddych tela i mysle. K cerkvi vedie turistický chodník z obce Remetské Hámre vyznačený zelenou turistickou značkou cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.). Ruskou Bystrou prechádza aj cyklistický chodník Ikon, začínajúci v Inovciach a vedúci až do Novej Sedlice. Zdatní turisti môžu od kostola v Ruskej Bystrej pokračovať na západ k ďalšej lokalite svetového dedičstva - Vihorlatskému pralesu.
Obec Ruská Bystrá sa s pomocou finančného príspevku z programu Terra Incognita rozhodla zabezpečiť garantované sprístupnenie chrámu v hlavnej turistickej sezóne 2018. Vytvorila audiosprievodcu v šiestich jazykoch (slovensky, anglicky, nemecky, poľsky, ukrajinsky, maďarsky). Vďaka audiosprievodcovi sa návštevníci môžu plnohodnotne oboznámiť s touto pamiatkou. Okrem toho pribudli v areáli chrámu aj navigačné a informačné tabule a oddychová návštevnícka zóna v priestoroch zázemia kostolíka (areál neďalekého kultúrneho domu).