Úvod k Národnej púti v Šaštíne
Dňa 15. septembra sa v Šaštíne stretlo približne 35 000 mariánskych ctiteľov. K Sedembolestnej Panne Márii, ktorej národná svätyňa je práve v tomto meste, prišli opäť prosiť i ďakovať za svoje osobné i rodinné radosti a bolesti. Celonárodná púť k patrónke Slovenska, ku ktorej sa už niekoľko storočí utiekajú tisíce detí, mladých i dospelých, vyvrcholila slávnostnou svätou omšou za účasti viacerých biskupov a kňazov. Hlavným celebrantom bol bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský. Kazateľom bol apoštolský prefekt v Azerbajdžane Mons. Vladimír Fekete, SDB, ktorý v homílii vyzdvihol tri kľúčové slová.
Kľúčové posolstvo homílie: Bolesť, poslušnosť a viera
Biskup Fekete vo svojej homílii podrobne rozobral tri slová, ktoré sa viažu na život Panny Márie a zároveň sa bytostne dotýkajú každého z nás. Sú to slová, ktorým nie vždy dosť rozumieme, a preto je nám niekedy ťažké prijať ich: bolesť, poslušnosť a viera.
Bolesť: Skúška viery a jej transformácia
Podľa Mons. Feketeho niet na zemi človeka, ktorý by nemal osobnú skúsenosť s bolesťou. Od počiatkov svojej existencie sa ľudia pýtajú, odkiaľ sa vo svete objavilo utrpenie a bolesť a aký zmysel majú v našom živote. „Pre veriaceho človeka je prítomnosť utrpenia v jeho živote a v živote jeho blízkych skúškou jeho viery v dobrého a láskavého Boha. Bolesť je človeku niekedy na osoh. Môže mu pomôcť uvedomiť si jeho hranice,“ zdôraznil biskup Fekete, podľa ktorého tu na zemi sú len dva druhy bolesti: „Jedna iba bolí. Tá druhá človeka mení.“
Biskup Fekete sa venoval aj otázke utrpenia nevinných detí, čo je často argumentom neveriacich, ktorí logicky usudzujú: ak Boh nemôže odstrániť zo sveta utrpenie nevinných detí, tak potom nie je všemohúci; ak by ho mohol odstrániť, ale neurobí to, tak potom v ňom niet lásky. Biskup Fekete na to odpovedal: „My veríme, že Boh je Všemohúca Láska a ak dopúšťa utrpenie a smrť nevinných, robí tak preto, lebo tento pozemský život nie je v jeho očiach jedinou a najvyššou hodnotou. Nie je to celý náš život.“ Poukázal na to, že Biblia podáva mnoho svedectiev o utrpení spravodlivých a o význame zástupnej bolesti. „Je dôležité nadľahčovať si navzájom svoje kríže, liečiť chorých a umenšovať vo svete bolesť. Ale zároveň je treba počítať s tým, že bolesť bude vždy súčasťou nášho života na tejto zemi a treba sa na ňu privykať.“ Pripomenul aj sv. Jána Pavla II. a apoštola Pavla, ktorý veriacich v Kolosách ubezpečuje, že sa raduje z utrpenia, pretože spoznal pravý zmysel ľudského utrpenia: doplniť na svojom tele to, čo chýba vytrpieť do plnej miery Kristových útrap pre jeho Cirkev. Na záver tejto časti vyzval: „Sedembolestná Panna Mária, príklad Tvojich bolestí a Tvojej odovzdanosti sa do Božej vôle, inšpiroval a posilňoval celé generácie našich predkov, osobitne na tomto mieste. Osúšal slzy a vlieval novú nádej do ubolených sŕdc. Prosíme Ťa, pomáhaj aj dnes svojím príhovorom a posilou všetkým, ktorí trpia.“
Poslušnosť: Odovzdanie sa Božej vôli a výzva k autorite
Druhé slovo je podľa Mons. Feketeho poslušnosť. „Ak sa dnes ktosi ešte odváži hovoriť o dôležitosti poslušnosti, musí počítať s tým, že ho nebudú počúvať, alebo ho obvinia, že propaguje čosi prežité.“ Biskup Fekete však zdôraznil jej význam: „Keď sa Panna Mária dozvedá, že sa má stať Matkou predpovedaného Mesiáša, nerozumie a bráni sa prijať túto úlohu. Povzbudená Božím poslom však napokon hovorí FIAT - nech sa mi stane to, k čomu ma povoláva Boh, aj keď tomu nerozumie a možno sa bojí. Nechce sa silou-mocou držať svojich plánov a predstáv.“ V súvislosti s tým poznamenal, že šťastie nespočíva v sebarealizácii za každú cenu. „Tou najistejšou sebarealizáciou je zveriť svoj život do Božích rúk. Podriadiť sa spoznanej Božej vôli - to nie je prehra,“ dodal.
Homília sa dotkla aj krízy autority. „Poslušnosť sa viaže na autoritu a už desaťročia počúvame, že autorita je v kríze.“ Biskup upozornil, že aj keď má človek dar prirodzenej autority, bez konfrontácie s Bohom a bez rešpektovania Božej vôle hrozí zneužitie tohto daru na osobný prospech a manipuláciu. „Kríza autority žiaľ neobišla ani Cirkev. Je bolestné počuť o mravných zlyhaniach duchovných pastierov. Takéto fakty nemožno ospravedlňovať, ale ich pôvodcov treba brať na zodpovednosť.“ Rovnako bolestné je podľa neho byť svedkom posudzovania Svätého Otca: „Ak na pápeža Františka útočí svet, je to normálne. Odkiaľ však berú oprávnenie kritizovať jeho slová a činy niektorí kňazi či biskupi? Len preto, že vzhľadom na svoj pôvod je iný, ako bol Ján Pavol II či Benedikt? Je chyba naozaj v pápežovi? Verím, že v pápežovi Františkovi dal Boh Cirkvi proroka a duchovného vodcu pre moderné časy. On sám pri každej príležitosti nezabudne pripomenúť: Prosím vás, modlite sa za mňa. Vypočujme túto jeho prosbu a denne sa modlime za Svätého otca, jeho spolupracovníkov a jeho službu.“
Viera: Svetlo pre život a jej ochrana
Tretie slovo viažuce sa na Pannu Máriu je viera. „Pre nás, ktorí sme dostali tento vzácny dar, je viera svetlom," povedal biskup Fekete. Upozornil, že viera je veľmi cenná, avšak krehká a v živote vystavená mnohým skúškam, pričom môže nielen rásť, ale i slabnúť. K oslabeniu a postupnej strate viery vedie zanedbávanie modlitby a duchovného života, agresívna sekulárna kultúra a konzumizmus, nedostatočné náboženské vzdelávanie, traumy zo strát a bolesti, pohoršenie spôsobené hriechmi veriacich a iné.
Biskup Fekete citoval apoštola Pavla z Listu Efezanom (6,16): „Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha!“ Vysvetlil, že viera nie je iba prijatím faktu, že Boh existuje; viera je viac - je prejavom dôvery v Boha. Živá viera osvecuje oči srdca, aby bolo schopné vidieť Božiu moc a jej prejavy, a takúto vieru vidíme na Panne z Nazaretu. Hoci Panna Mária žila v dobe a kultúre, ktorá nebola taká nepriateľská viere, aj ona musela o svoju vieru bojovať, chrániť si ju a rozvíjať.
V závere homílie biskup Fekete prosil: „Prosíme Ťa, Sedembolestná Matka, pomáhaj márnotratným synom a dcéram, ktorí stratili svoju vieru pochopiť, o aký poklad sa pripravili. Pomôž im zanechať hriech a nastúpiť na cestu pokánia. Otvor ich srdcia pôsobeniu Božej milosti, daruj im vytrvalosť v premáhaní slabostí a v konaní dobra.“ Zároveň pripomenul, že v nasledujúcu nedeľu sa v Bratislave uskutoční tretí Národný pochod za život. Homíliu zakončil modlitbou: „Panna Mária, pomáhaj nám, aby sme boli tak ako Ty pozorní na znamenia čias a na Božie vedenie; aby sme sa stávali múdrymi správcami Božích tajomstiev a vedeli chrániť poklad viery vo svojich srdciach. Pomáhaj nám, aby sme vedeli spoznať a s odvahou naplniť svoje životné poslanie a aby sme sa tak stali soľou zeme a svetlom sveta a raz večne žila v nebi.“
Modlitba za odvrátenie epidémie
Historický kontext a význam Šaštína ako pútnického miesta
Národná púť v Šaštíne nadväzuje na dlhú históriu. Slováci už oddávna prechovávali úctu a dôveru k Božej Matke Sedembolestnej. Úcta k Sedembolestnej Panne Márii u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Prvé chrámy zasvätené práve Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1250, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov, ktorá sa venovala úcte k Sedembolestnej Panne Márii, a táto úcta prenikla aj na naše územie.
Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie (sedem je biblické číslo označujúce plnosť, čím sa chce vyjadriť, že Panna Mária bola nielen plná milosti, ale aj plná bolesti) má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie. Na Západe mala svoj pôvod v úcte k piatim bolestiam ukrižovania Pána Ježiša. Najstarší kostol zasvätený Panne Márii Sedembolestnej je v Trstíne-Hájičku z roku 1245.
Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márii je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami. V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnych miest na Slovensku.
Pápež Pius VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej na celú Katolícku cirkev. Na žiadosť slovenských biskupov pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 dovolil používať invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu. Slovenský katolícky exil potvrdil úctu k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska tým, že na jej sviatok 15. septembra 1963 sa konala prvá svätá omša a posviacka kaplnky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. Po Druhom vatikánskom koncile bola Sedembolestná Panna Mária potvrdená ako patrónka Slovenska pri schválení osobitného liturgického kalendára slovenských diecéz v roku 1975.
Šaštín navštívili aj významné osobnosti. V roku 1987 sa medzi nich zaradila svätá Matka Tereza. V roku 1995 svätý Ján Pavol II. navštívil národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. V homílii vtedy adresoval Slovákom tieto slová: „Chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska. Zvlášť jej odporúčam mladú generáciu, všetkých trpiacich a všetkých, čo hľadajú pravdu.“
V roku 2014 sa v Šaštíne slávilo 450. výročie prvého zázraku na príhovor Sedembolestnej Panny Márie a 50 rokov od udelenia titulu Patrónka Slovenska. Slovenskí biskupi preto vyhlásili rok 2014 za Rok Sedembolestnej Panny Márie. Každoročne navštívi Šaštín počas národnej púte tisíce pútnikov. Napríklad, vlani tam prišlo okolo 30-tisíc ľudí, v Jubilejnom roku 2014 Sedembolestnej Panny Márie to bolo 50 000.
Životopis a pôsobenie biskupa Vladimíra Feketeho
Don Vladimír Fekete, Apoštolský prefekt Azerbajdžanu, bol menovaný za biskupa v piatok 8. decembra 2017. V auguste tohto roku oslávil 70 rokov svojho života. Keď v sebe rozpoznal duchovné povolanie, rozhodoval sa, či sa stane jezuitom alebo saleziánom. „Po zvažovaní a modlitbách to u mňa ‚vyhral‘ don Bosco,“ hovorí s úsmevom. Za kňaza bol vysvätený tajne, spolu s donom Štefanom Wallnerom, v predvečer sviatku dona Bosca, 30. januára 1983, vo vtedajšom východnom Berlíne v súkromnej kaplnke tamojšieho arcibiskupa Joachima Meisnera. Po vysviacke mu provinciál určil ako miesto pôsobenia Levoču. „Zamestnal som sa na Geologickom prieskume v Spišskej Novej Vsi, kde ma zastihli aj politické zmeny roku 1989. Sedem rokov tajného kňazského účinkovania na Spiši boli pre mňa veľmi obohacujúcou skúsenosťou, že aj v obmedzenom čase - každý pracovný deň som strávil osem hodín vo svetskom zamestnaní - a s obmedzenými možnosťami a prostriedkami, je možné aj počas prenasledovania pôsobiť ako salezián,“ spomína Mons. Fekete.
V rokoch 1999-2005 bol don Fekete provinciálom saleziánov na Slovensku. Správa o jeho menovaní za biskupa potešila slovenských saleziánov, ktorí to považovali za dar pre svojho spolubrata a krok vpred v rozvoji katolíckej prítomnosti v Baku. Saleziáni ho poznajú ako kňaza s mnohými kvalitami a hlbokou vierou. Zvláštnu poctu zo strany Svätého Otca Františka, ktorá sa odzrkadlila v menovaní slovenského saleziána za biskupa, považujú za ocenenie celej slovenskej provincie Saleziánov don Bosca.
Biskup Vladimír Fekete bol tiež jedným z celebrantov sv. omše na Luníku IX v Košiciach 14. septembra počas apoštolskej návštevy pápeža Františka na Slovensku. Jeho účasť pri tejto dôležitej udalosti, kde bol kazateľom kňaz Jozef Luscoň, rovnako salezián, zdôrazňuje jeho aktívne pôsobenie v Cirkvi a jeho blízkosť k ľuďom na perifériách.
Ďalšie posolstvá a účastníci šaštínskej púte
Slávnostná omša, ktorú priniesli naživo viaceré médiá, začala sprievodom, spevom piesne "Tie šaštínske zvony" a procesiou so sochou Sedembolestnej Panny Márie. Pútnikov v Šaštíne i tých, čo boli so slávnosťou duchovne spojení, v úvode pozdravil arcibiskup Zvolenský. Okrem pútnikov, kňazov a zasvätených prišli na národnú púť aj viacerí predstavitelia politického a spoločenského života, vrátane vtedajšej prezidentky Zuzany Čaputovej, bývalých hláv štátu Andreja Kisku a Ivana Gašparoviča, predsedu Národnej rady SR Andreja Danka, predsedu vlády SR Petra Pellegriniho, viacerých ministrov, členov parlamentu a zástupcov miestnej i regionálnej samosprávy. Na slávnosť prišlo okolo 150 kňazov a pomáhalo približne 120 dobrovoľníkov, o pútnikov sa starali desiatky záchranárov.
Na jednej z národných púti, ktorá vyvrcholila slávnostnou svätou omšou celebrovanou spišským biskupom Františkom Trstenským, sa zúčastnil aj apoštolský nuncius na Slovensku arcibiskup Nicola Girasoli a súčasný prezident Peter Pellegrini. V úvode pútnikov pozdravil bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, ktorý osobitne privítal nuncia Girasoliho, predsedu Konferencie biskupov Slovenska arcibiskupa Bernarda Bobera, ďalších arcibiskupov a biskupov, kňazov a rehoľníkov. Prítomní boli aj olomoucký pomocný biskup Antonín Basler, apoštolský prefekt Azerbajdžanu biskup Vladimír Fekete a biskup Dávid Bartimej Tencer. V závere sa prítomní zverili Panne Márii a vypočuli si pozdrav nuncia Girasoliho a poďakovanie arcibiskupa Zvolenského.
Apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli tlmočil pozdrav a objatie pokoja a nádeje od pápeža Leva (XIV.) účastníkom Národnej púte k Sedembolestnej Panne Márii. Vo svojom plnom znení pozdrav zdôraznil, že Šaštín je miestom, kde sa každý rok schádzame, aby sme sa utiekali pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, našej patrónky, a aby sme posilnili našu vieru a úctu k nej. Je to miesto nábožnosti a modlitby, kde sa s Pannou Máriou učíme zmiereniu a obnovujeme si nádej. Šaštín je tiež miestom, kde sa ako národ a občania Slovenska cítime jednotní a chránení plášťom Panny Márie, ktorá prijíma všetkých bez rozdielu, lebo sme jej deti. Posolstvo vyzvalo k modlitbe za pokoj vo svete a k snahe o jednotu, vzájomný rešpekt a dobro všetkých na Slovensku.
Prezident Peter Pellegrini v Šaštíne vyzdvihol, že je potrebné zomknúť sa aj napriek značnej rozdelenosti slovenskej spoločnosti. Zdôraznil dôležitosť vzájomného rešpektu a tolerancie, pričom skonštatoval, že ako spoločnosť máme svoju energiu investovať do stavania mostov, a nie do stavania múrov medzi nami navzájom. „Prvé posolstvo, ktoré zaznelo, bolo, že by sme sa mali viac počúvať, ale tak, aby sme sa aj naozaj počúvali, rozumeli si, aby sme sa rešpektovali, aby sme sa tolerovali aj napriek tomu, že máme rozdielne názory, aby sme nezabudli na svoje hodnoty, na svoje korene, na ktorých stojí naša spoločnosť, no a zároveň, aby sme sa v týchto ťažkých časoch snažili riešiť problémy spoločne,“ uviedol Pellegrini. Doplnil, že história ukázala, že jedine vtedy, keď bol slovenský národ zomknutý, dokázal veľké veci.