Vianočná koleda od Charlesa Dickensa je klasika, ktorú pozná takmer každý. Príbeh Ebenezera Scrooga je príbehom zmeny odohrávajúcej sa počas čarovného vianočného obdobia. Hoci mnohí poznajú jeho obsah, dielo ponúka hlboké vrstvy, ktoré presahujú rámec tradičného vianočného rozprávania. Cieľom tohto textu je predložiť psychoanalytický pohľad na túto poviedku a poukázať na to, čo sa skrýva za jej naratívom.
Spoločenské aspekty vzniku poviedky
V dobe publikácie Vianočnej koledy (1843) sa vo Viktoriánskom Anglicku príbehy o duchoch a paranormálnych javoch tešili veľkému záujmu. Kým sa vyššia spoločnosť zabávala príbehmi o duchoch, nižšia vrstva hladovala a žila v obrovskej chudobe. Sám Dickens pochádzal zo skromných pomerov, štúdium si nemohol nikdy dovoliť, čo pravdepodobne prispelo k jeho sympatizovaniu s nižšou spoločenskou vrstvou.
Dickens vytvára apel na bohatších, aby boli voči chudobným štedrí a empatickí, čím možno nechtiac vytvára ideu „nežného kapitalizmu“. Je možné povedať, že Vianočná koleda je strašená práve touto spoločenskou nerovnosťou skrytou v obale s vianočnými motívmi. Autor už v úvode odkazuje na Shakespeara, keď vyhlasuje Marleyho za „mŕtveho ako klinec zabitý do dverí“, čo je referenciou na hru Henrich VIII.
Analýza osobnosti Ebenezera Scrooga
Ebenezer Scrooge, hlavná postava príbehu, žije osamelý život, ktorého zmyslom je hromadenie majetku. Je to vysoký, štíhly štyridsiatnik, ktorý si svojim chladným prístupom a lakomosťou vytvoril okolo seba múr. Ľudia sa mu radšej vyhýbali, keďže bol k okoliu chladný, priamy až ostrý. Jeho synovcovo pozvanie na Štedrý večer s iróniou odmietol tvrdením, že Vianoce sú iba „humbug“.
Análna osobnostná štruktúra
Z hľadiska psychoanalýzy sa pri rozbore Scrooga začína odkrývať základ jeho análnej osobnostnej štruktúry. Tento predpoklad podporujú spomienky z minulosti, napríklad scéna, v ktorej sa s ním rozchádza jeho milá, pretože bola nahradená „zlatým idolom“. Je zaujímavé, že na pomenovanie ich vzťahu použil slovo kontrakt, čo reprezentuje svet obchodu, nie emócií. Scrooge prejavuje triádu obrán charakteristickú pre análnu dynamiku: intelektualizáciu, racionalizáciu a izoláciu afektu.
Príbeh ako terapeutický proces
Príbeh Vianočnej koledy nápadne pripomína psychoterapiu. Marleyho duch uvedie Scrooga do priebehu „terapie“ a pripraví ho na návštevu troch duchov: ducha minulých, prítomných a budúcich Vianoc. Každý z nich predstavuje iný aspekt liečebného procesu:
- Duch minulých Vianoc: Pôsobí ako sprievodca, ktorý nedovolí generalizáciu a konfrontuje Scrooga s jeho osamelým detstvom a dysfunkčnými vzťahmi.
- Duch prítomných Vianoc: Predstavuje najdlhšiu a najdeskriptívnejšiu časť. Konfrontuje Scrooga s dôležitosťou emocionality, symbolizovanej ohňom, ktorú Scrooge doposiaľ potláčal.
- Duch budúcich Vianoc: Konfrontuje Scrooga s jeho vlastnou smrteľnosťou, čo vedie k prehodnoteniu hodnôt a k integrácii zdravšieho superega.
Proces zmeny je fascinujúci. Zničenie prvých dvoch duchov predstavuje agresiu voči terapeutovi, no zároveň posilňuje „pozorujúce ja“. Posledný duch už nehovorí, iba ukazuje smer, čím dáva priestor pre Scroogovu kreativitu a novú schopnosť rozdávať šťastie.
Analýza postavy Ebenezera Scroogea (animovaný film): Vianočná koleda
Odkaz diela pre dnešnú dobu
Je až zarážajúce, ako veľmi je Vianočná koleda aktuálna aj v dnešnej dobe. Vidina bohatstva a chamtivosť sú bežnými črtami mnohých ľudí. Táto kniha dokáže deti aj dospelých naučiť, že Vianoce nie sú o výdatnej hostine, množstve darov či naháňaní sa, ale o rodine a vzájomnej prítomnosti.
Ak by mala existovať iba jedna vianočná kniha, nech je to práve táto. Jej nadčasový príbeh dokáže v ľuďoch zapáliť iskierku radosti. Scrooge sa naučil, že pomôcť niekomu v núdzi je dôležité, a jeho premena na dobrého priateľa a šéfa ostáva inšpiráciou pre každú generáciu.
tags: #charles #dickens #vianocna #koleda #kritika #prekladu