Jozef Kuchár (* 15. september 1928, Bernolákovo - † 23. január 2009, Bratislava) bol jednou z najväčších hviezd svojej doby, pred viac než polstoročím bol najobsadzovanejším muzikálovým a operetným spevákom. Zanechal výraznú stopu na poli operety a populárnej piesne a vo svojej dobe bol doslova hviezdou.
Život a raná kariéra
Jozef Kuchár sa narodil 15. septembra 1928 v Bernolákove. Základné vzdelanie a meštiansku školu absolvoval v Pezinku. V hudbe nachádzal potešenie už od detstva. Na tamojšej hudobnej škole sa učil hrať na akordeóne. Počas vojenčiny hral na heligóne ako elév vojenskej hudby v Bratislave.
Po úspešnom konkurze nastúpil v roku 1947 do zboru Národného divadla v Bratislave. V rokoch 1947 - 1948 pôsobil v košickej opere a v rokoch 1948 - 1950 v opere SND v Bratislave. Následne v rokoch 1950 - 1954 bol hercom v zájazdovom dedinskom divadle v Hořoviciach (1950 - 1952) a sólistom spevoherného Krušnohorského divadla v Tepliciach (1952 - 1954) v českých činoherných divadlách.
Vrchol kariéry na Novej scéne a v populárnej hudbe
Začiatkom roku 1955 úspešne absolvoval konkurz a stal sa sólistom spevohry Novej scény v Bratislave, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku začiatkom roku 1991. Na Novej scéne úspešne stvárnil mnoho postáv klasického operetného repertoáru i niektorých muzikálov. Uplatnil sa v klasických operetách, muzikáloch i hudobných komédiách, ako sú napríklad: Poľská krv, Cigánsky barón, My Fair Lady a Loď komediantov.
V tom istom roku (1955) ho objavil skladateľ Gejza Dusík ako speváka, ktorému zveril svoje tango „Marína“. V rokoch 1955 - 1965 bol interpretom populárnych piesní (najmä Gejzu Dusíka) a piesní z operiet v slovenskom rozhlase. Preslávil sa mimoriadne obľúbenými piesňami ako „Marína“, „Rodný môj kraj“ či „Nečakaj ma už nikdy“.
Matkina pieseň- Jozef Kuchár
Filmové a hudobné diela
Jozef Kuchár sa objavil aj v mnohých filmoch, napríklad: Šťastie príde v nedeľu, Šíleně smutná princezna, Zbehovia a pútnici, Orlie pierko, Bičianka z doliny a Polepetko.
Jeho najznámejšie piesne sú dostupné aj na profilovej platni vydavateľstva Opus s názvom Moje najmilšie. Medzi jeho diskografiu patria aj:
- 2007: Najkrajšie piesne Gejzu Dusíka - Opus EAN 8584019 276523, CD
- 2007: Hit storočia - Opus EAN 8584019 273829, CD
- 2007: Antológia slovenskej populárnej hudby 8 - Hudobný fond EAN 8588001 009489, CD (obsahuje piesne ako „Hviezdy nad Jadranom“, „Veľká chvíľa“, „Keď ku milej pôjdem“)
- 2008: Hity 60. Rokov - Opus (edícia Gold) EAN 8584019 280124, CD
Posledné roky, choroba a odkaz
Začiatkom 90. rokov, po odchode do dôchodku, sa jeho život dramaticky zmenil. Vplyvom ťažkej cukrovky mu postupne amputovali obe nohy. „Najskôr mi odrezali prsty, potom kúsok nohy a nakoniec polovicu až pod kolená. Aj u mňa sa prejavila fantómová choroba. Na starobu som bol pripravený, na to, že budem bez nôh, nie,“ vyznal sa spevák smutne.
Posledné roky žil osamelo a neraz si povzdychol, že po rokoch slávy o neho nik nemá záujem. Našlo sa však zopár dobrých duší, ktoré ho navštívili. Práve na podnet Milana Kňažka zorganizovala Nová scéna v roku 2000 benefičný koncert pre speváka. Na pódiu sa vtedy vystriedali štyri generácie interpretov, od Melánie Oláryovej, Marcely Laiferovej, Zdeňka Sychru až po Miroslava Žbirku a Katarínu Hasprovú.
Jozef Kuchár zomrel v Bratislave 23. januára 2009 po ťažkej cukrovke. Nezáujem o Jozefa Kuchára bol ľudsky aj umelecky veľmi nespravodlivý, vzhľadom na jeho významný prínos do slovenskej kultúry. Jeho odkaz však pretrváva v nesmrteľných piesňach a divadelných postavách, ktoré stvárnil.