Hoci si mnohí Vianoce bez vyzdobeného a vysvieteného stromčeka nedokážu predstaviť, táto zelená jedlička nebola symbolom Vianoc vždy. Jeho cesta do našich domovov je fascinujúca a plná histórie a symboliky.
Korene vianočného stromčeka: Od dávnej zelene po kresťanskú symboliku
Pohanské zvyky a zimný slnovrat
Zelená halúzka či rozkvitnutá vetvička už v dávnych kultúrach symbolizovali život. V rôznych podobách boli vlastne známe u všetkých národov, pri všetkých slávnostiach a sviatkoch. Rovnako tak v čase zimného slnovratu, keď prinesená zeleň znamenala prebúdzajúci sa život. Strom bol symbolom života a plodnosti už starí Germáni a Slovania si stromy počas zimného slnovratu dávali pred svoje obydlia. Stromy sa vešali v obydliach na strop, aby odháňali zlých duchov.
Kresťanská interpretácia a legendy
Kresťanská cirkev prijala ozdobený stromček za symbol Vianoc ako obraz biblického rajského stromu poznania. Táto tradícia môže mať korene v stredovekých mystériách predvádzaných práve na sviatok Adama a Evy. Vianoce sa v kresťanskej cirkvi oficiálne slávia už od 4. storočia, no stromček sa k nim pridal oveľa neskôr. Z raných čias kresťanstva, keď si nová viera hľadala miesto v srdciach a mysliach pohanov, pochádza legenda o obetnej slávnosti. Kresťanský misionár Winfried v nej zachránil mladíka pred obetou druidom, vyrozprával zhromaždeniu príbeh o narodení Ježiša Krista a pri strome spoločne oslávili jeho narodenie v Betleheme. Legendy hovoria aj o stredovekom mníchovi a jeho zázraku s jedličkou, či o snahe Martina Luthera priniesť domov na Vianoce kúsok lesnej krásy.
Rozšírenie vianočného stromčeka v Európe a na Slovensku
Nemecké počiatky a cechové tradície
História vianočného stromčeka sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú z nemeckých Brém, približne z roku 1570. Pôvodne išlo o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len symbolickou ozdobou. Jedným z príkladov bola jedľa v budove živnostenských cechov, ktorú na vianočnej slávnosti pre deti remeselných majstrov ozdobili ovocím a cukrovinkami. Na začiatku 17. storočia prebrali od remeselníckych cechov vianočné stromčeky jednotlivé meštianske rodiny a stromček sa stal symbolom rodinných Vianoc. Zdobenie stromčekov si obľúbili aj v domácnostiach, najskôr v rodinách remeselníkov a majetnejších mešťanov, predovšetkým v protestantskom prostredí.
Cesta do sveta a na Slovensko
Okolo 17. storočia začali stromčeky vo veľkom prenikať do bežných domácností. Z Nemecka sa tento zvyk v priebehu 18. - 19. storočia rozšíril po celej Európe. V 18. storočí prekročil hranice Nemecka a rozšíril sa do celého sveta vrátane Slovenska. Vianočný stromček sa v 18. storočí v strednej Európe rozšíril vo vyšších bohatších spoločenských kruhoch - vtedy to bola predovšetkým jedľa, ktorá bola veľmi drahá. Ozdobené ihličnaté stromčeky nachádzali svoje miesto spočiatku v salónoch bohatej šľachty a v izbách obyvateľov miest, stavali sa v kostoloch, úradoch, školách, nemocniciach, v hostincoch, aj vonku na námestiach. Katolícka cirkev sa stavala proti používaniu vianočných stromčekov v kostoloch a až neskôr boli povolené.
Na Slovensku sa vianočný stromček dostával z miest do dedinského prostredia len postupne v 19. storočí na Oravu, Kysuce, Šariš, a v niektorých oblastiach dokonca až po 2. svetovej vojne. Buď bol v stojane, ale napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu. Radosť z velikánskeho, elektrickými žiarovkami vysvieteného vianočného stromu mohli po prvýkrát zažiť Bratislavčania v roku 1896, kedy stál na námestí pred Mestským divadlom (dnešnou historickou budovou SND). V priebehu 20. storočia takých stromov na námestiach pribúdalo. V Banskej Bystrici sa dňa 20. decembra slávnostne staval vianočný stromček pre verejnosť, ozdobený elektrickými svetielkami, ktorý bol osvietený po tri večery.
Tradičné a moderné vianočné ozdoby
Rané dekorácie a ich symbolika
Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne aj perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Chlapi si po ne chodili priamo do hory, alebo ich prinášali koledujúci mládenci. Stromčeky však spočiatku neboli veľké. Na ne navešali jabĺčka, sušené ovocie, orechy, ozdoby zo slamy a rôznych jadierok, drobné pečivo. Ozdoby nemali len estetickú funkciu, ale niesli v sebe vďaku za doterajšiu úrodu a túžbu po prosperite do budúcna. Na vrchol nastokli špic alebo hviezdu, na konáre úhľadne povešali ozdôbky. Doma vyrobili papierové kvety a retiazky, napiekli medovníky a praclíky, zlátili oriešky a čokoládky balili do farebných staniolov.
Vývoj kupovaných ozdôb a osvetlenia
Neskôr sa k domácim ozdobám pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky. Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA. Iba dva dni pred Štedrým dňom 22. decembra 1882 ho predviedol vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku, pričom autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Z kupovaných ozdôb pribudli sklené gule, figúrky a vtáčiky, maľované ozdoby z dreva či vosku, fondánové salónky, čokoládové kolekcie a trblietavé anjelské vlasy. V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj farebných, prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy. Dnes na stromčekoch nájdeme aj salónky a čokoládové figúrky. Sviečky, sprvu štíhle voskové sviece zastoknuté do štipcov, neskôr aj elektrické reťaze s farebnými žiarovkami, sa stali neoddeliteľnou súčasťou výzdoby.
Slovanské vianočné zvyky a alternatívy stromčeka
Predchodcovia ihličnatého stromčeka na Slovensku: Kvočka a slamené ozdoby
Vianočný stromček sa tak stal aj na slovenských dedinách krásnym svedectvom prežívania Vianoc, o čom svedčia jeho mnohoraké lokálne názvy: jezuľan, jezuleň, podlaz, podľažnik, polaznička, kriskindl, šťastie, štedrák. Práve v učupených chalúpkach, ešte predtým, ako sa v nich udomácnilo zelené ihličie, viseli nad štedro prestretým stolom slamené stromčeky. Vyrábali sa z odloženej slamy z poslednej žatvy, ktorá sa namočená a narezaná krútila a skladala, až z nej zručné ruky obyčajných ľudí vytvorili neobyčajnú nádheru. Takémuto slamenému stromčeku sa tiež hovorilo muší raj, kvočka, či pavúk, zaplietli sa do neho aj klásky a dozdobil sa farebnými stužkami. Slamu počas Vianoc rozprestreli po celej izbe a do rohu postavili nevymlátený snop obilia. Aj tu znamenala slama túžbu po dobrej úrode, ako aj pripomenutie toho, že ňou boli vystlaté jasličky, do ktorých Mária uložila malého Ježiška.
Badnjak: Vianočný dub u južných Slovanov
U južných Slovanov je vianočná tradícia iná. V Srbsku a Slovinsku je zvyk prinášať mladý stromček duba alebo jeho haluz, nazývaný badnjak, badňak. Na Štedrý deň (Banji dan) sa poň do lesa hneď ráno vyberie otec rodiny alebo synovia. Tam ho vytnú, oviažu slamou a prinesú domov s pozdravom: „Badnjak v dome - Boh v dome!“ Badnjak sa položí k stolu a potom sa nesie na polnočnú omšu, aby ho kňaz požehnal. Na druhý deň, na Božie narodenie, sa badnjak páli v peci. Dubové konáre sú aj v zime plné listov, hoci uschnutých. Pri horení tak veľa iskrí, čo symbolizuje šťastie, želanú hojnosť, ale aj radosť z narodenia Krista. Pálenie badnjaka je pozostatkom pohanského slnovratného rituálu. V kresťanskej tradícii si však tiež našiel svoje miesto, hovorí sa, že keď sa narodenému Ježiškovi prišli pokloniť pastieri, priniesli mu takéto drevo, aby ním Jozef mohol zakúriť v studenej maštaľke.
Slovanská terminológia Vianoc
Symbolom Vianoc, po slovensky/slovansky nazývaných aj kračún, hody, trebe, koleda, Božie narodenie, je aj vianočný stromček. Slovo Vianoce sa objavuje v nemeckej podobe Weinachten (wiehe - nacht Svätá noc) až v 12. storočí. Zo slovanských jazykov pozná len čeština a slovenčina túto podobu slova; slovo Vánoce je doložené v Čechách už na začiatku 14. storočia.
Vianočný stromček dnes: Spojenie tradície a individuality
Aj v jeho výzdobe sa odrážajú rôzne trendy. Niekto ide moderným smerom, niekto si dáva záležať na prírodnej dekorácii v duchu starých tradícií. Či už volíte jeden farebný odtieň, alebo naň povešiate zmesku toho, čo ste za roky nazbierali, každý stromček je jedinečný. Krehké gule z fúkaného skla po starkých, nerozbitné trvalky z obchodov, kupované salónky a kolekcie, alebo vlastnoručne ozdobené medovníkové srdiečka - všetky prispievajú k sviatočnej atmosfére. Či už dlho pred sviatkami háčkujete hviezdičky, alebo napochytre povystrihujete s deťmi papierové vločky, dôležité je prežívanie Vianoc plných lásky a pohody pri rozžiarenom stromčeku.
TRENDY VO VIANOČNEJ VÝZDOBE
tags: #kvocka #slovanksky #vianocny #stromcek