Adventné obdobie, ako ho poznáme dnes, má korene už v najstarších storočiach šírenia kresťanstva. Počet štyroch adventných nedieľ - štyroch týždňov príprav na Vianoce - sa ustálil približne v 6. storočí. Pojem advent pochádza z latinského slova `adventus`, čo môžeme preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Nástup zimného obdobia časovo splýval s adventom, teda začiatkom cirkevného roka. Do cirkevného roka ho zaviedol v roku 600 pápež Gregor Veľký. Cirkevný rok pozostáva z nedieľ a cirkevných sviatkov a začína adventom, a to prvou adventnou nedeľou (posledná nedeľa v novembri alebo prvá v decembri).
Tradičné zvyky a symboly Adventu
V tradičnej ľudovej kultúre bol advent časom pokoja. Posledná veselica pred adventom sa konala na Katarínu a ďalšia až po Vianociach - na Štefana. Aby si ľudia dlhé zimné večery skrátili, udržiavali množstvo zvykov.
Ochranné praktiky a viery
Naši predkovia verili, že skracujúce sa dni a dlhé zimné noci prajú negatívnym silám - najmä strigám. K ochranným praktikám patril veľký hluk: trúbenie, práskanie bičíkom alebo vyzváňanie pastierov v obciach. Známy bol aj zvyk nosenia ocele. Vinšovníci s malým kúskom železa obchádzali domy a želali obyvateľom zdravie a pevnosť. Najčastejšie to boli ženy oblečené do bielych šiat alebo zakrútené v plachte, s tvárou zakrytou až po čelo a obielenou múkou, ktoré vykonávali určité rituály.
Adventný veniec
Za vznikom adventného venca stojí nemecký evanjelický kňaz a vychovávateľ Johann Hinrich Wichern, ktorý v 19. storočí vytvoril prvý veniec s mnohými sviečkami. Každý deň sa zapálila jedna sviečka, takže deti mali jasnú predstavu, ako sa blížia Vianoce. Neskôr sa tradícia rozšírila aj do bežných domácností. Postupne sa z ekonomických aj praktických dôvodov počet sviečok zredukoval len na štyri - pre každú adventnú nedeľu jednu.
V 30. rokoch 20. storočia prenikol na Slovensko zvyk pripravovať adventný veniec, pospletaný z vetvičiek ihličnanov a doplnený štyrmi sviečkami. Túto tradíciu priniesli protestanti, ale rozšírila sa aj do katolíckych chrámov a domácností. Každú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka. Zapálenie prvej sviece počas 1. adventnej nedele symbolizuje `nádej`. V katolíckom vierovyznaní sa sviece tiež nazývajú `svieca prorokov, betlehemská, pastierska a anjelská`. Deti v kostoloch počas adventného obdobia zapaľovali sviečky ako symbol očakávaného narodenia Spasiteľa.
Duchovná príprava a roráty
V kresťanskom chápaní bol advent časom pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. V advente sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o „malom pôste“. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry nazbierané cez rok a vzájomne si odpustili.
Deň a noc – rotácia Zeme
V adventnom období sa chodievalo na ranné sväté omše, takzvané `roráty`. Boli osobitne zamerané na úctu k Panne Márii. Názov roráty pochádza zo žalmu, ktorý sa začína `Rorate coeli desuper...` (Rosu dajte nebesá zhora, otvor sa zem a daj nám Spasiteľa...). Na roráty sa chodilo už pred brieždením, ľudia sa vydávali na cestu do chrámov zababušení, svietili si lampášmi, sviečkami či neskôr baterkami a brodili sa snehom.
Predvianočné prípravy a besiedky v školách a škôlkach
Predvianočné obdobie v škole nemusí byť len obdobím písomiek, učenia a naháňania lepších známok. Môžeme ho prežiť v pokojnom čase plnom radosti, spokojnosti a porozumenia. Vianoce sú blízko a s ním aj príprava našich srdiečok na príchod malého Ježiška. Obdobie adventu sa často slávnostne otvára pobožnosťou a modlitbou, napríklad pri adventnom venci v školských zariadeniach.
Vianočné besiedky a akadémie
V materských školách sa uskutočňujú vianočné besiedky, na ktoré sa deti usilovne pripravujú dlhé týždne. Ich cieľom je ukázať rodičom, čo si nacvičili a priniesť kúsok Betlehema aj do ich srdiečok. Všetci sa už tešia na oslavu narodenia Ježiška.
V mnohých školách sa pred prázdninami konajú spoločné prípravy na tento výnimočný čas, ako napríklad vianočná akadémia. Do tejto atmosféry sa vovádza s programom plným vianočných piesní a recitácií. Stretávajú sa spoločne deti, učitelia, zamestnanci, rodičia a vzácni hostia, aby si pripomenuli oslavu narodenia Pána. Prípravy zahŕňajú zdobenie stromčeka a priestorov školy, pečenie perníkov a nacvičovanie vianočného programu. Po programe často nasleduje radosť z vianočných darčekov a spoločné posedenie.
Medzi obľúbené aktivity patrí aj spoločné pečenie medovníčkov, na ktorých si potom rodičia s deťmi pochutnajú. Vianočná nálada a hlavne vôňa pečenia sa tak šíri celou budovou škôlky, prevoňajúc každý kútik.
Návšteva svätého Mikuláša
Počas adventného obdobia, pred 2. adventnou nedeľou, zavíta do škôl a škôlok aj svätý Mikuláš. Deti ho s radosťou očakávajú, spievajú mu a recitujú, odovzdávajú mu pripravené darčeky a za odmenu dostávajú pekné mikulášske balíčky. Nálada býva úžasná a Mikuláš sľubuje, že sa opäť o rok vráti.
Predvianočné upratovanie a pečenie
Ľudia sa, pravdaže, usilovali dať do poriadku aj svoje domácnosti - práve tak ako dnes -, teda všetko vyčistiť, upratať, vyprať šatstvo, poumývať okná. Už niekoľko dní pred sviatkami gazdinky piekli koláče a perníčky. Perníčky znamenali radosť uprostred tichého pokánia.
Vianočné trhy
Už sa aj u nás stalo tradíciou, že približne od začiatku adventu sa v mestách uskutočňujú vianočné trhy zamerané najmä na sortiment súvisiaci s blížiacimi sa sviatkami (darčeky, ozdoby, vianočné stromčeky, oblátky či suroviny potrebné na prípravu vianočného pečiva).
Najstaršie takéto trhy poznáme z krajín hovoriacich po nemecky, napríklad v Drážďanoch (od roku 1434) či Viedni (už od roku 1294). V ponuke vianočných trhov nemohli už v stredoveku chýbať ani medovníky a perníky.