V Turej Luke sa nachádza pomník s nápisom „PAMIATKE POPRAVENÝCH EVANJELIKOV DŇA 27. A 28. JÚLA 1672“. Toto miesto, ktoré dnes slúži aj ako turistické odpočívadlo a rozhľadňa, sa stáva cieľom zastávok pre okoloidúcich turistov a motoristov. Dôvodom jeho existencie je pohnutá história spojená s obdobím rekatolizácie.
Udalosti v roku 1672
V lete roku 1672 poveril cisár Leopold I. veľkovaradinského katolíckeho biskupa Juraja Báršoňa, aby prezrel a zaznačil cirkevné statky. Biskupa Báršoňa, povzbudzovaného jezuitami, však toto splnomocnenie viedlo k odobratiu viac ako sto evanjelických kostolov. Blížiaca sa hrozba bola včas rozpoznaná a varovanie pred ňou na Turú Lúku priniesol Martin Zehener, evanjelický farár z Hrušova a Bzince. Ten upozornil Daniela Krmana staršieho, vtedajšieho farára v Turej Lúke, na pripravované udalosti.
Keď biskup Báršoň spolu so svojím bratom Jánom, kráľovským protonotárom, dorazili na Myjavu, obyvatelia Turej Lúky už boli pripravení. Na pomoc povolali ľudí z Bukovca a okolia. Rozostavili sa na veži, v kostole a v jeho blízkosti. Na úsvite 14. júla 1672 prišiel biskup Báršoň na Turú Lúku v sprievode ozbrojených sluhov a viacerých katolíckych farárov. Koč zastal pred farou.
Konfrontácia pred farou
Kostolník vyšiel von a opýtal sa prítomných, čo si páni želajú. Žiadali ho o kľúče od kostola s cieľom slúžiť omšu. Kostolník si vyžiadal poverenie, aby si ho mohol dať prečítať a vysvetliť farárovi Krmanovi. V rozhorčení biskup Báršoň vystrelil na kostolníka. V tej chvíli sa dav ľudí vrhol na nezvaných hostí, pričom bol zabitý biskupov brat.
Podľa jednej verzie udalostí bolo už na začiatku vystrelené na kňazov a Ján Báršoň padol mŕtvy na zem. Miestne podanie však uvádza, že Ján Báršoň, utekajúc k mostu, bol zasiahnutý ranou z veže od istého Kubečka a zomrel. Biskupa Juraja Báršoňa pred útokom sedliakov, s nasadením vlastného života, zachránil farár Krman. Vtiahol ho do fary, kde mu jeho manželka ošetrila rany.
Následky a súd
Ján Báršoň bol odvezený do Skalice a pochovaný v hlavnom kostole. Biskupovi sluhovia a vojaci sa ukryli v okolitých horách, rovnako ako aj turolúcki vzbúrenci. Onedlho nasledovalo vyšetrovanie a súd. Výsledkom tohto procesu bola poprava 12 obyvateľov Turej Lúky na vŕšku Hrajky, ktorá sa uskutočnila 27. a 28. júla 1672.
Tieto udalosti sú pripomínané prostredníctvom pomníka, ktorý stojí na mieste, kde sa odohrali tragické udalosti. Pomník slúži nielen ako pamätník, ale aj ako miesto oddychu a vyhliadky pre turistov, čím spája historickú pamäť s moderným využitím krajiny.