Manželstvo rakúskeho cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej, známej ako Sissi, patrilo medzi najsledovanejšie udalosti svojej doby. Ich svadba, ktorá sa konala 24. apríla 1854, a následné 25. výročie sobáša v roku 1879, zanechali trvalú stopu v histórii a kultúre.
Objav pamätnej tabule pripomínajúcej 25. výročie sobáša
Dňa 8. augusta 2016 bol v Novej pevnosti objavený významný artefakt - pamätná tabuľa. Na jej existenciu upozornil sprievodca Andrej Ozimy. Všimol si mierne vystupujúcu plochu nad vstupom do bývalej kasárenskej kaplnky, kde spod opadanej omietky vykukovali zaoblené rohy kamennej platne.
Ozimy svoj objav oznámil Ľudovítovi Gráfelovi, odborníkovi na pevnostný systém. Tabuľu a okolité murivo pokrýval dikoplast a niekoľko vrstiev farebných náterov po sovietskych vojakoch. Po ich odstránení sa odhalila tabuľa so zaoblenými rohmi s rozmermi približne 114 x 93 cm. Latinský nápis na tabuli znie:
„DUM CONGRATULANTE TOTA MONARCHIA/ ANNIVERSARIA FAUSTI CONNUBU AUGUSTORUM/ FRANCISCI JOSEPHI IMP. ET AP. REGIS CUM/ ELISABETHA REGINA ANTE QUINQUE LUSTRA INITI/ SOLEMNITAS CELEBRARETUR PIA EMMI. CARD. JOANNIS/ SIMOR ARCHIEPISC. STRIGON. MUNIEICENTIA RESTAU/ RATA ET EXORNATA. ANNO MDCCCLXXIX. VIII. KAL. MAJ.“
V slovenčine tento text znamená: „Keď celá monarchia blahoželala k výročiu šťastného sobáša vznešených Františka Jozefa, cisára a apoštolského kráľa, s kráľovnou Alžbetou, do ktorého vstúpili pred piatimi päťročiami, celebrovala sa slávnostná omša [v tejto kaplnke] reštaurovanej a vyzdobenej vďaka zbožnej štedrosti eminencie kardinála Jána Simora, ostrihomského arcibiskupa. Roku 1879, ôsmeho dňa pred májovými Kalendami (= 24. apríla)“ (preklad Andrej Ozimy a PhDr. Ágnes Kern).
Tabuľa tak pripomína 25. výročie sobáša Františka Jozefa I. a Alžbety (Sissi) a zároveň spomína na renováciu kaplnky vďaka podpore ostrihomského arcibiskupa.
Význam objavu
Tento objav je považovaný za významnú pamiatku, o ktorej neboli žiadne predchádzajúce informácie. Je nutné preskúmať archívy pre získanie podrobnejších údajov o jej pôvode a histórii.
Svadba Františka Jozefa I. a Sissi
Svadba Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej bola ostro sledovanou udalosťou. Uskutočnila sa 24. apríla 1854 v kostole sv. Augustína vo Viedni. Veľkolepý obrad sa odohral za plápolania 15 000 sviečok a účasti všetkých významných osobností Habsburskej monarchie.
Sissi mala na sebe nádherné a ťažké biele šaty, pretkávané striebrom, zlatom a myrtou, hlavu jej halil tylový závoj. Obrad viedol kardinál Rauscher, ktorému asistovalo sedemdesiat cirkevných hodnostárov. Jeho prejav bol kvetnatý a mimoriadne dlhý, čo mu vynieslo prezývku kardinál „táraj“.
Prvé faux-pas a cisárska reakcia
Svadobná večera sa konala až o desiatej hodine večer. Stoly sa prehýbali pod vybranými lahôdkami. Prvé oficiálne faux-pas nastalo, keď si Alžbeta, nič netušiac o habsburskej etikete, zložila rukavičky podľa zvyku z domova. Dvor onemel. Ženích František Jozef I. však situáciu brilantne zachránil - okamžite si zložil aj svoje rukavičky a vyhlásil, že „to, čo urobí cisárovná, je zákonom“.
Na lôžko sa Sissi dostala až po polnoci, no na pravú svadobnú noc si cisár musel počkať ešte dva dni. Po výmene prstienkov zazneli prvé salvy, ktoré oznamovali, že z Alžbety Bavorskej sa stala rakúska cisárovná.
Císař František Josef I. dokument
Hoci ju František Jozef I. celý život vrúcne miloval, ich manželstvo bolo plné výziev a osudových rán.
Numizmaty pripomínajúce cisársky pár
Numizmatika venuje cisárovi Františkovi Jozefovi I. a Alžbete Bavorskej značnú pozornosť. Po minciach s ich podobizňami je stále väčší dopyt, najmä o zlaté a strieborné historické mince, ktorých hodnota rastie o stovky percent.
Dražba zbierky mincí Františka Jozefa I.
V minulom roku prebehla v českom hlavnom meste dražba najrozsiahlejšej zbierky mincí na svete s vyobrazením cisára Františka Jozefa I. Zúčastnili sa jej zberatelia z celého sveta a mince sa dražili jednotlivo, pričom ich hodnota dosiahla neuveriteľných 114 miliónov českých korún. Najväčšou hviezdou zbierky sa stal banskoštiavnický zlatník z roku 1878, ktorý bol vydražený takmer za dvojnásobok vyvolávacej ceny.
Historické zlatníky
Zlatník je pôvodne nemecká minca zavedená za vlády Ferdinanda I. (1526-1564). V Čechách bol zlatník zavedený až ku koncu Ferdinandovej vlády, v roku 1561. Vydávané boli zlatníky v hodnote 60 grajciarov, ½ zlatník (30 grajciarov), 10-grajciar, 2-grajciar, grajciar, biely peniaz a malý peniaz. Za vlády Maximiliána II. bola razba zlatníkov ukončená. Oficiálne sa na zlatníky začalo počítať až prechodom Rakúska na konvenčnú menu za vlády Márie Terézie. Zlatník bol od roku 1857 razený spoločne so spolkovým toliarom až do zavedenia korunovej meny v roku 1892 a zákonným platidlom bol v Československu do roku 1928.
Štvorzlatník Františka Jozefa I.
Jednou z významných mincí je štvorzlatník, ktorý bol vyrazený v roku 1870. Ide o historicky prvý zlatý štvorzlatník Františka Jozefa I., razený v slávnej Kremnickej mincovni a označovaný ako tzv. maďarský typ. Tento numizmat je zberateľsky zaujímavý vďaka svojmu pôvodu a vysokej rýdzosti - minca bola vyrazená zo zlata 900/1000. Na platidle je uvedená dvojaká nominálna hodnota vyjadrená vo forintoch a frankoch súčasne.
- Averz: Zdobí ho portrét mladého panovníka Františka Jozefa I. Okolo jeho hlavy je vyrytý nápis „FERENCZ JÓZSEF I * K * A * CS * ES M * H * S * D * O * AP * KIR“ a dole skratka K. B., ktorá označuje razbu v mincovni Kremnica.
- Reverz: Je na ňom vyobrazený znak Maďarska a v okruží nápis „MAGYAR KIRALYSAG“.
Strieborná minca k 25. výročiu sobáša
K 25. výročiu sobáša Františka Jozefa I. a Sissi v roku 1879 bola vyrazená strieborná minca. Na razbu emisie bolo použité striebro 900/1000 a jej nominálna hodnota sú 2 guldeny (floriny alebo typické maďarské forinty). Priemer mince je 36 mm a hmotnosť 24,70 g.
- Averz: Zdobia ho detailne prepracované portréty oboch panovníkov zprava. Na tvári Sissi si možno všimnúť spokojný úsmev, ktorý mal vyjadrovať harmonický vzťah cisárskej dvojice. Autorom návrhu je viedenský rytec Friedrich Leisek.
- Reverz: Je venovaný bohyni Fortune, predstaviteľke náhody, osudu, šťastia a nádeje. Autorom návrhu je uznávaný rakúsky medailér Anton Scharff.
Táto výročná strieborná minca bola už vtedy veľmi vyhľadávaná. Dnes sú zlatý štvorzlatník a výročná strieborná emisia veľmi vyhľadávanými numizmatmi.
Návšteva Sissi v Bardejovských Kúpeľoch a múzeum
V lete 1895 navštívila Bardejovské Kúpele jedna z najslávnejších žien histórie - cisárovná Alžbeta Bavorská, známa ako Sisi. Pricestovala sem 1. júla 1895, aby tu našla úľavu a pokoj od svojich zdravotných problémov, najmä po tragickej smrti svojho syna Rudolfa v roku 1889.
Dnes si na pamiatku návštevy Sisi môžete pozrieť expozíciu v Hoteli Alžbeta, kde vzniklo jedinečné Múzeum cisárovnej Sisi. Je autenticky zariadené v štýle 19. storočia a obsahuje muzeálny apartmán Sisi.
Stratený náhrdelník cisárovnej Sissi a jeho replika
Súkromná škola umeleckého priemyslu v Hodruši-Hámroch sa môže pochváliť originálnym kúskom - druhou replikou strateného náhrdelníka cisárovnej Sissi. Jedinú kópiu donedávna vystavovali vo viedenskom múzeu.
Druhú repliku sa podarilo vyrobiť zlatníčke Edine Kováčovej, študentke zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu. Originálny náhrdelník, ktorý bol súčasťou rubínového setu (čelenka, náhrdelník a brošňa), sa od roku 1918 považuje za stratený. Bol prerobený a v takejto podobe ho dostala Alžbeta na 25. výročie sobáša od svojej svokry. Cisárovná však šperky veľmi neobľubovala, keďže veľa športovala a zavadzali jej.
Proces tvorby repliky
Edina s riaditeľom školy Dušanom Zliechovcom a spolužiakom Maťom vycestovali do Viedne, aby si naštudovali vystavenú kópiu. Keďže fotografovanie nebolo povolené, študenti si urobili skice a kreslili jednotlivé segmenty náhrdelníka v mierke. Podľa týchto obrázkov vyrobili modely do špeciálnej modelovacej plastovej hmoty, z ktorej vznikla replika.