S druhým augustom je vo františkánskej rodine spojený sviatok Panny Márie Anjelskej, nazývaný Porciunkula. V tento deň si uctievame Pannu Máriu Anjelskú z Porciunkuly za jej úlohu v živote svätého Františka z Assisi a františkánskeho rádu.
Historické Pozadie a Duchovný Význam Porciunkuly
Porciunkula je maličká kaplnka Anjelskej Panny Márie, okolo ktorej vyrástla majestátna Bazilika Panny Márie Kráľovnej anjelov. Miesto sa nachádza neďaleko Assisi v Taliansku a je považované za centrum františkánskeho rádu.
História Porciunkuly siaha až do 4. storočia a pôvodne patrila benediktínom. V roku 1209 získal svätý František tento kostolík za symbolický nájom. Práve tu, v noci po Kvetnej nedeli roku 1212, zložila rehoľné sľuby svätá Klára z Assisi, čím položila základy rádu klarisiek.
Svätý František 24. februára 1208 rozpoznal v sebe hlas duchovného povolania, tu si zriadil kláštor a tu i zomrel 3. októbra 1226. Toto miesto mu bolo nad iné miesta milé a bratom prikázal, aby ho nikdy neopustili. Porciunkulu často označoval ako „Bránu neba“ a „Boží dom“. František veril, že kostolík Panny Márie v Porciunkule je bohatšie obdarované Božou milosťou a že ho častejšie navštevujú nebeskí duchovia.
Serafínsky otec svätý František pre svoju zvláštnu lásku k Panne Márie sa vždy osobitne staral o kaplnku zasvätenú Panne Márie Anjelskej. Tu zasvätil seba a celý rád celkom osobitným spôsobom Matke Božej a Matke chudobných a zvolil si ju za vzor Menších bratov pre jej chudobu, ktorú zdieľala s Kristom.
INŠPIRATÍVNY život svätého Františka z Assisi
Súčasná bazilika, ktorá obklopuje pôvodný kostolík, bola postavená medzi rokmi 1569-1679 podľa plánov architekta G. Alessia. Pápež Pius V. prikázal postaviť túto barokovú pútnickú stavbu nad kaplnkou v roku 1569. Po zemetrasení v roku 1832 došlo k jej obnoveniu a následnému rozšíreniu v rokoch 1836-1840.
Starobylá vnútorná kaplnka Porciunkule sa stala známou hlavne vďaka tomu, že tu 3. októbra 1226 zomrel svätý František. Keď cítil, že sa blíži jeho koniec, nechal sa sem dopraviť a na smrteľnej posteli odkázal kaplnku svedomitej starostlivosti svojich bratov. Františkánsky rád má svoj pôvod práve tu. Vnútorné priestory baziliky sú zdobené freskami a umeleckými dielami, ktoré zobrazujú život svätého Františka a históriu Porciunkuly.
Porciunkulové Odpustky: Dar Milosti
Jedným z najpozoruhodnejších aspektov Porciunkuly sú úplné odpustky, známe aj ako „Porciunkulová indulgencia“. Sviatok Porciunkuly sa viaže na mystické videnie sv. Františka z roku 1216.
Príbeh Pôvodu Odpustkov
Rozprávanie o veľkej udalosti odpustenia z Assisi potvrdzuje, že v istej júlovej noci 1216 bol svätý František v Porciunkule ponorený v modlitbe za úbohých hriešnikov. Zrazu veľké svetlo osvietilo chudobný kostolík a nad oltárom sa zjavil Ježiš a Mária uprostred anjelských chórov. Ježiš mu povedal: „František, toľko si ma prosil za úbohých hriešnikov, že som prišiel k tebe. Teraz ma môžeš pre ich spásu prosiť o milosť, ktorú si najviac praješ.“
Svätý František mu so slzami odvetil: ,,Ach, Pane, som len úbohý hriešnik, ale predsa ťa prosím, aby si všetkým, čo s ľútosťou a vyspovedaní sem prídu a navštívia tento kostolík, udelil všeobecné odpustenie ich vín.“ Ježiš sa milo usmial a usmiala sa i Mária. Potom sa František obrátil na Máriu a takto jej povedal: „O nebeská advokátka ľudského rodu, prosím ta, aby som od tvojho Božieho Syna dostal túto veľkú milosť.“ Mária hovorila so svojím Synom a Ježiš mu odpovedal: „Brat František, skutočne je veľká milosť, o ktorú ma prosíš, ale ty si zaslúžiš ešte väčšie milosti a dostaneš ich; preto sa ujímam tvojej modlitby s podmienkou, aby si šiel k môjmu vikárovi na zemi a prosil ho v mojom mene o tieto odpustky.“ Pápež Honorius III. veľmi rád vyhovel Ježišovým prianiam a udelenie mu trikrát zopakoval.
Svätý František následne ohlásil možnosť získania plnomocných odpustkov obrovskému zástupu, ktorý sa 2. augusta zhromaždil v Assisi. Tento odpustok bol neskôr rozšírený na všetky františkánske kostoly a nakoniec na všetky kostoly na celom svete na sviatok 2. augusta.
Podmienky na Získanie Plnomocných Odpustkov
Porciunkulové odpustky je možné získať v každom farskom kostole a františkánskom (teda i kapucínskom a minoritskom) kostole od 12.00 hod. 1. augusta do večera 2. augusta. Na ich získanie je potrebné splniť nasledovné podmienky:
- Byť v stave posväcujúcej milosti.
- Absolvovať sv. spoveď v rozmedzí do ôsmich dní pred, alebo po odpustkovom čase.
- Prijať sv. prijímanie v odpustkovom čase.
- Pomodliť sa na úmysel Sv. Otca (napr. modlitbu „Otče náš“, „Zdravas Mária“ a „Sláva Otcu“).
- Je potrebné vedome si vzbudiť úmysel získať odpustky a odmietnuť akúkoľvek náklonnosť i k ľahkému hriechu, inak sa dosiahnu iba čiastočné odpustky.
Dôležitá je pri tom úcta k Sv. Otcovi a jeho úmyslom, medzi ktoré patria:
- Blaho Cirkvi
- Šírenie viery
- Vylúčenie a odstraňovanie bludov a herézy zo života viery
- Obrátenie hriešnikov
- Zjednotenie a súlad medzi kresťanmi
Význam Odpustkov
V skratke: tým, že človek spácha hriech, pripíše sa mu vina, ale aj následok za ňu, teda trest. Ak sme spáchali ťažký hriech, zaslúžime si zaň večný trest (peklo). Ak sme spáchali ľahký hriech, zaslúžime si časný trest (očistec). Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nám dáva možnosť odpustenia hriechov vo sviatosti zmierenia. No aj vtedy, keď sa nám odpustí hriech, následok (teda trest) zostáva. Odpustky sú Božím darom na odstránenie časného trestu za hriechy.
Panna Mária v Kresťanskej Tradícii a Uctievaní
Dogmy a Tituly Panny Márie
Panna Mária, matka Ježiša Krista, je ústrednou postavou kresťanstva. Máriu ako Ježišovu matku označujú tri zo štyroch evanjelií, Skutky apoštolov a Korán. Máriino detstvo opisuje Jakubovo protoevanjelium z 2. storočia, ktoré uvádza ako jej rodičov Joachima a Annu.
Panna Mária má aj mnoho titulov, ktoré vyznačujú jej zvláštne postavenie medzi svätými - napríklad Madona, Svätá Mária, Požehnaná Panna Mária.
Bohorodička (Theotokos)
V cirkvi sa titul Bohorodička (grécky Θεοτόκος - Theotokos) začína používať od 3. storočia. Už sv. Gregor Naziánsky († 390) v ňom vidí skúšobný kameň kresťanskej viery: „Kto neprijme svätú Máriu za Božiu rodičku, je odlúčený od Boha”. Na 3. všeobecnom koncile v Efeze v roku 431 bolo oficiálne vyhlásené, že v Kristovi sa „uskutočnilo zjednotenie dvoch podstát (...) Pre toto zjednotenie bez omylu veríme, že svätá Panna je matkou Boha”. Katolícka a pravoslávna cirkev učí, že Mária neporodila takého istého človeka ako iní ľudia, ale Syna Božieho, ktorý sa stal človekom. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky sa v rímskokatolíckej cirkvi slávi 1. januára.
Večné Panenstvo Panny Márie
Katolícka a pravoslávna cirkev učí, že Mária bola pannou pred narodením, pri pôrode a zostala ňou aj po narodení Ježiša. Podľa tohto učenia bol Ježiš počatý v lone svojej matky Márie zázračným spôsobom, bez pričinenia ľudského otca, ako hovoria anjelove slová: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni“ (Lk 1,35). Stopy tejto dogmy možno objaviť už v Apoštolskom aj Nicejsko-carihradskom vyznaní viery. Na 2. carihradskom koncile už zaznel výraz „vždy Panna“ v rámci potvrdenia jej Božieho materstva. Islam tiež zotrváva na tejto pozícii.
Nanebovzatie Panny Márie
Táto dogma je špecifická pre katolícku cirkev a vyhlásil ju 1. novembra 1950 pápež Pius XII. v apoštolskej konštitúcii Munificentissimus Deus. Ako tzv. neomylné pápežove vyhlásenie sa toto tvrdenie stalo súčasťou katolíckej viery. Dogma hovorí, že Panna Mária bola vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy. Chápe sa ako príklad vzkriesenia ľudského tela po smrti. Prikázaný sviatok Nanebovzatia Panny Márie ustanovil v Ríme pápež Sergius I. a oslavuje sa 15. augusta. Tento sviatok oslavujú aj gréckokatolíci a pravoslávni, tiež 15. augusta, ale pod názvom Zosnutie presvätej Bohorodičky (Uspenie).
Nepoškvrnené Počatie Panny Márie
Táto dogma je tiež špecifická pre katolícku cirkev a vyhlásil ju 8. decembra 1854 pápež Pius IX. v encyklike Ineffabilis Deus. Ukončil ňou dlhotrvajúce diskusie v katolíckej cirkvi, či Mária bola naplnená Božou milosťou už v okamihu jej počatia v matkinom lone a ako jediný človek sa narodila bez dedičného hriechu. Uvedená dogma tvrdí: „Učenie, že najblahoslavenejšia Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia ojedinelou výsadou milosti všemohúceho Boha so zreteľom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená od poškvrny dedičného hriechu, je od Boha zjavené, a preto mu všetci veriaci musia pevne a stále veriť.” Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa slávi 8. decembra.
Úcta k Panne Márii
Kým protestantské kresťanské cirkve vidia Máriu skôr ako pasívnu postavu, rímskokatolíci a východné cirkvi vyzdvihujú jej aktívnu účasť na Božom pláne a obracajú sa na ňu ako na príhovorkyňu a ochrankyňu, ktorá sa môže prihovárať u svojho syna Ježiša Krista za ľudí. V týchto kresťanských cirkvách je aj úcta Panny Márie najviac rozšírená. Panne Márie je zasvätených veľa chrámov a takmer v každom chráme a v každej domácnosti veriaceho katolíka alebo príslušníka východnej cirkvi je jej ikona, obraz alebo socha. V každom gréckokatolíckom aj pravoslávnom chráme musí byť ikona presvätej Bohorodičky, ktorá je umiestnená v hlavnom rade ikonostasu na druhom najčestnejšom mieste.
Počas roka je Panne Márie zasvätených viacero sviatkov, takisto existuje viacero modlitieb, ktorými sa veriaci na ňu obracajú. Najznámejšou z nich je krátka modlitba Zdravas Mária (Raduj sa, Bohorodička), ktorej text sčasti pochádza z oslovenia, ktorým pozdravil Máriu anjel Gabriel pri zvestovaní.
V rímskokatolíckej cirkvi je obľúbený ruženc, modlitba, v ktorej sa spája séria viacerých samostatných modlitieb. Sú štyri druhy ruženca, ktoré sa modlia pri rôznych príležitostiach: radostný, bolestný, slávnostný a svetlom prežiarený. Takzvaný desiatok obsahuje modlitbu Otče náš, 10-krát sa opakuje modlitba Zdravas Mária a končí sa modlitbou Sláva Otcu. Desiatok sa opakuje 5-krát, pričom sa medituje nad tajomstvami života Márie a Ježiša Krista. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je obľúbený napríklad Akatist k presv. Bohorodičke a paraklis. V sýrskej tradícii sú to rôzne hymnické skladby na česť presv. Bohorodičky.
Oslavy Sviatku a Pútnické Cesty
Na sviatok Panny Márie Anjelskej (2. augusta) prichádzajú do Assisi pútnici z celého sveta, aby zažili duchovnú atmosféru tohto miesta. Mnohí veriaci, ktorí podnikli pútnické zájazdy do Talianska, svedčia o transformačnej sile tohto miesta.
V rámci osláv sviatku Porciunkuly v Bazilike Panny Márie Anjelskej sa hlavný program začína už 1. augusta po predchádzajúcej trojdňovej duchovnej príprave. Medzi sprievodné podujatia už tradične patrí aj františkánska púť mládeže „Marcia Francescana“, ktorá vrcholí v Assisi práve popoludní 2. augusta.
Vo františkánskom kostole Všetkých svätých v Hlohovci si túto udalosť pripomenuli večernou svätou omšou dňa prvého augusta. Mnohí veriaci sa rozhodnú zúčastniť sv. omše vo františkánskych kostoloch, aby získali odpustky. Panna Mária nám vie veľa vecí vyprosiť, preto existuje veľa modlitieb k Panne Márii, ktoré sa denne modlíme.