Opäť sme dospeli po dlhých 365 dňoch na koniec jedného starého roka, aby sme za sebou zanechali staré bolesti, strasti aj radosti a privítali jeho mladšieho súrodenca. V niektorých našich regiónoch stále kráčajú oslavy ruka v ruke s ľudovými zvykmi, ktoré nám pomáhajú bilancovať a hodnotiť uplynulý čas.
Z dávnej histórie: Ako sa Silvester Silvestrom stal
Silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roku, konajúce sa v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, 31. decembra. Historicky prvé takéto oslavy zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 p. n. l., no nový rok vítali v polovici marca, v čase jarnej rovnodennosti. Rímsky panovník Gaius Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol Juliánsky kalendár, v ktorom ustanovil 1. január prvým dňom nového roka. Neskôr bol prijatý Gregoriánsky kalendár, pomenovaný podľa pápeža Gregora XIII., ktorý na Slovensku platí od roku 1587.
Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má symbolický význam: vládol v čase, kedy skončil vek prenasledovania kresťanov a začal sa zlatý vek cirkvi.
Silvestrovské zvyky a tradície na dedinách
Poslednému dňu roka sa hovorilo aj „babí deň“. Z detstva si pamätám tzv. kurine baby, ktoré chodili po dedine - dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu so sukňou zo slamy prepásanou povrieslom. Ženy slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Na oplátku dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.
Starý zvyk chodenia tzv. ometačiek (chudobných žien, ktoré chodili symbolicky vymetať platne na pieckach) postupne zanikol. V minulosti sa v podvečer na Silvestra schádzali veriaci v kostole a po 2. svetovej vojne sa zaužívalo konanie veselíc.
Magické prvky silvestrovskej noci
- Veštby: Verilo sa, že čo sa vám bude snívať, to sa splní.
- Počasie: Červené zore ráno veštili víchrice, drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých plných obilných klasov.
- Zákazy: Nesmelo sa nič vynášať z domu (aby hydina nevyhynula), smetie sa zametalo len do kúta, zakázané bolo pranie aj vešanie (aby sa nik neobesil).
Ako na Nový rok, tak po celý rok
Podľa našich predkov mali novoročné obrady a rituály odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm a priniesť šťastie. Na Slovensku sa udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko, preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť hydina, ktorá lieta, aby sa „nerozletel“ všetok majetok.
Pravidlom Nového roka bolo správať sa tak, ako chcete, aby to bolo po celý rok: nepohádať sa, byť čistý a mať čistú domácnosť. Veľký význam mala mágia hovoreného slova - vinšovanie. Čím viac a srdečnejšie sa vinšovalo, tým viac sa malo vrátiť. Obľúbený bol vinš: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“
Zaujímavosti zo sveta
| Krajina | Tradícia |
|---|---|
| Španielsko | 12 bobúľ hrozna pri odbíjaní polnoci pre šťastie. |
| Škótsko | Hogmanay - význam prvej návštevy (tzv. prvý človek v dome). |
| Japonsko | Namahage - démoni strašiaci deti, konzumácia dlhých rezancov. |
| Dánsko | Kransekage (koláčová veža) a skákanie zo stoličky o polnoci. |
Prečo si obliecť farebnú spodnú bielizeň?
Ak by ste si chceli zabezpečiť do nového roka veľa lásky alebo peňazí, pomôcť by ste mohli aj tradíciou obliekania spodnej bielizne v príslušnej farbe. Červená by mala priniesť lásku, žltá peniaze. Tieto farby sú populárne napríklad v Brazílii, Bolívii, Venezuele či Taliansku.