Každoročne počas vianočných sviatkov vyzdobujeme domovy svietiacimi svetielkami a stromčekom, ktoré spolu s adventnými vencami a vôňou perníkov vytvárajú jedinečnú atmosféru. Tieto tradičné symboly Vianoc dotvárajú sviatočnú náladu a pripomínajú korene starobylých tradícií. Vianoce sú časom rodinných stretnutí a dlhoročných tradícií. V každej kultúre existujú určité znaky Vianoc, podľa ktorých spoznáme sviatočné obdobie. U nás sú to určite vianočné svetielka, vôňa ihličia z vianočného stromčeka alebo vystavené betlehemy.
Medzi symboly slovenských Vianoc patrí množstvo prvkov, ktoré vytvárajú čarovnú atmosféru konca roka.
Zvieratá ako symbol Vianoc na Slovensku
Betlehem a jeho zvieratá
Betlehem zobrazuje scénu narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Obsahuje figúrky Panny Márie, sv. Jozefa, malého Ježiška v jasličkách, ako aj zvierat a betlehemskú hviezdu na nebi. Na námestiach v mnohých mestách býva vystavený veľký betlehem, ale množstvo rodín si stavia aj malý betlehem doma. V katolíckych rodinách sú významným symbolom vianočných sviatkov scény betlehema s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, ktorí priniesli Ježiškovi dary, anjelov, pastierov, oviec a iných zvierat.
Naši predkovia ho nazývali jasličky. Je to zobrazenie biblického príbehu o Kristovom narodení. Najskôr existovali jasličky s postavičkou Ježiška ležiaceho v maštali medzi zvieratami. Neskôr pribudli pastieri, Traja králi a až nakoniec Panna Mária a svätý Jozef. Prvý betlehem prvýkrát predstavil na omši v roku 1223 v jednom talianskom kostole v regióne Umbria sv. František z Assisi. Na našom území poznali ľudia jasličky do roku 1780 len v kostoloch.
Kapor a jeho miesto na vianočnom stole
Hoci by sme si pri pohľade na vianočné kade plné kaprov mohli myslieť, že kapor a Vianoce k sebe patria odnepamäti, nie je to tak. Na štedrovečernom stole sa objavuje až od polovice 19. storočia. Súviselo to predovšetkým s poklesom ceny rýb na trhu. Rybie mäso bolo navyše považované za pôstne jedlo.
Narodenie Ježiša sa odohralo na pozadí končiaceho veku rýb a začínajúceho veku barana. Na Slovensku je kapor považovaný za tradičnú rybu Vianoc. Bol našim pôvodným druhom a v ramenách slovenských riek ho objavili rímske légie. Vojakom kapor zachutil a preto ho poslali na ochutnávku i cisárovi do Ríma. Ten rozhodol, že táto chutná ryba sa musí chovať i tam a preto dal vybudovať rybníky. „Oveľa neskôr v stredoveku bolo priveľa sviatkov a priveľa pôstov a cirkevní hodnostári hľadali spôsob ako pôsty zmierniť. Preto pápež prehlásil, že mäso z rýb nie je mäso a môže sa konzumovať i počas pôstu. A tak sa cirkev stala iniciátorom budovania vnútrozemských rybníkov a umelého chovu rýb. Predovšetkým kapra. Poslali nám ho rovno z Ríma, netušiac, že ho poslali vlastne domov! Taká je odysea kapra a práve preto sa kapor stal symbolom kresťanských Vianoc,“ vysvetľuje genézu Milan Kollár z firmy Rybospol.
Vyprážané kaprie podkovy so zemiakovým šalátom 🥩 | Roman Paulus | Kuchyňa Lidla
Vianočné prasiatko
I keď málokomu sa pošťastilo prasiatko vidieť, stalo sa neoddeliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Prečo to tak je, to je zahalené rúškom tajomstva. Vysvetlením môže byť, že prasa symbolizovalo v pohanských dobách slnko.
Zvieratá a bytosti ako vianočné symboly vo svete
Každá krajina má inú históriu a iné tradície, ktoré sa spájajú s Vianocami. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich, kde hrajú dôležitú úlohu zvieratá a iné bytosti.
Santa Claus a jeho soby
Čoraz viac rozšíreným sa stáva koncept Santa Clausa, tučného pána v červenom, ktorého vzduchom ťahá na sánkach záprah sobov. Na saniach nesie darčeky pre deti z celého sveta. Deti mu napíšu list, čo by chceli dostať pod stromček a on im to v deň Vianoc doručí domov krásne zabalené. Santa Claus je dnes pravdepodobne najrozšírenejším vianočným darcom, zatiaľ čo na Slovensku darčeky stále nosí Ježiško.
Koza Yule (Švédsko)
Vo Švédsku neťahá sane záprah sobov, ale Koza Yule, ktorá pomáha Santovi doručiť všetky darčeky dobrým deťom. Aj preto je v škandinávskych oblastiach mimoriadne obľúbenou vianočnou ozdobou malá koza vyrobená zo slamy. Vo Švédsku je jedným zo symbolov Vianoc obrovská slamená socha kozy menom Yule.
Krampus (Stredná Európa)
Démon, ktorý je sčasti kozou, má svoj pôvod v strede Európy, čoraz častejšie sa však stáva námetom hororov po celom svete. Kým 6. decembra Mikuláš rozdáva sladkosti, deň predtým chodí po svete Krampus a zlé deti potrestá alebo unesie.
Perchta (Rakúsko, Nemecko)
S touto postavou sa stretnete v oblasti Rakúska a Nemecka, niekedy je priateľská, inokedy až desivo zlomyseľná. Väčšinou je vyobrazovaná ako nepekná postava v dlhom plášti, pod ktorým má nôž, pričom niekedy má zvieraciu tvár. V období 12 dní počas Vianoc prehľadáva domovy a dobrým deťom zanechá darček. Ak natrafí na zlé dieťa, vytasí svoj nôž, rozpára ho, miesto po vnútornostiach naplní slamou a opäť zašije.
Kallikantzaroi (Južná Európa)
Malá nezbedná postavička sa vyskytuje najmä na juhu Európy a podobne ako Perchtu, stretnete ju len počas Vianoc na 12 dní. Ináč trávi čas v temnotách - pokusmi zničiť Zem. Podľa legendy svet drží pokope svetový strom a jeho konáre podopierajú aj Zem. A práve tento strom sa Kallikantzaroi pokúša odpíliť. Na Vianoce však svoju bežnú činnosť zanechá tak a príde na zemský povrch. Ako zabrániť, aby sa škriatok vkradol do vašej domácnosti? Za dom zaveste prasačiu čeľusť. Alebo zaveste niekam ľan, pretože škriatok má nutkanie všetko počítať a počítanie ľanových vláken ho na dlho zamestná.
La Befana (Taliansko)
La Befana je talianska bosorka, ktorá každý rok 5. januára skĺzne dolu komínom a skúma, ktoré deti boli dobré a ktoré zlé. Okrem toho je nutné pri krbe nechať zavesenú ponožku. Ak ste boli dobrí a máte ponožku, La Befana vám do nej nadelí dobroty. Údajne La Befana kedysi poskytla útočisko Trom kráľom, ktorí išli za Ježišom, keď sa narodil. Volali so sebou aj ju, ale odmietla. Keď si to neskôr La Befana predsa len rozmyslela, Troch kráľov ani Ježiška nemohla nikde nájsť. A tak chodí po svete a dá sladkosť každému dobrému dieťaťu, na ktoré natrafí.
Gryla a Jólakötturinn (Island)
Aj keď nejedna vianočná postava obsahuje nepekné prvky, kanibalistická obryňa Gryla so svojou mačkou je skutočne desivá. Od 13. storočia patrí k islandskej vianočnej tradícii a údajne počas sviatkov prenasleduje deti. Aby toho nebolo málo, Gryla má obrovskú beštiálnu mačku Jólakötturinn, ktorá si zas zgustne na deťoch, ktoré nemajú nové šaty. Keď sa Gryla rozhodla, že na mučenie detí jej už nestačí mačka, splodila so svojím mužom 13 potomkov. Po dobu 13 dní pred Vianocami kladie dieťa pod okno topánku. Ak bolo v ten deň dobré, nájde si v nej sladkosť. Ak nie, nájde si zhnitý zemiak.
Zwarte Piet (Holandsko)
Zwarte Piet znamená v preklade Čierny Peter a ide o holandskú tradíciu, v rámci ktorej si obyvatelia maľujú tváre na čierno. Okolitý svet vníma túto tradíciu ako pomerne rasistickú. Dokonca aj vláda podnikla kroky na odstránenie tejto postavy.
Caganer (Katalánsko)
V Katalánsku je súčasťou betlehemov postavička kakajúceho roľníka, Caganer. Pôvod tradície nie je známy, ak však na Vianoce nebudete mať Caganera, čaká vás nešťastný rok. Kedysi bola postavička Caganera vyobrazená ako farmár.
Mary Lwyd (Wales)
Vo Walese je tradícia Mary Lwyd. Na Vianoce a na Nový rok chodia ľudia od domu k domu s konskou lebkou, spievajú a recitujú.
Prehľad vianočných zvierat a bytostí z celého sveta
| Krajina/Región | Postava/Zviera | Popis |
|---|---|---|
| Švédsko | Koza Yule | Pomáha Santovi doručiť darčeky, obľúbená vianočná ozdoba zo slamy. |
| Stredná Európa | Krampus | Démon sčasti kozou, trestá zlé deti. |
| Rakúsko, Nemecko | Perchta | Postava, ktorá prehľadáva domovy a dobrým deťom zanecháva darček, niekedy má zvieraciu tvár. |
| Južná Európa | Kallikantzaroi | Malý škriatok, ktorý sa pokúša zničiť svetový strom. Ochranou je prasačia čeľusť. |
| Taliansko | La Befana | Bosorka, ktorá 5. januára skúma, ktoré deti boli dobré a rozdáva dobroty. |
| Island | Gryla a Jólakötturinn | Kanibalistická obryňa a jej obrovská mačka, ktorá si zgustne na deťoch bez nových šiat. |
| Holandsko | Zwarte Piet | Čierny Peter, postava, ktorej tradícia je vnímaná ako rasistická. |
| Katalánsko | Caganer | Postava vykonávajúca veľkú potrebu, symbol šťastia v betleheme. |
| Wales | Mary Lwyd | Konská lebka, s ktorou ľudia chodia od domu k domu a spievajú. |
Vianočné rastliny a opatrnosť voči zvieratám
Vianočné rastliny ako vianočná hviezda, imelo a cezmína môžu byť pre zvieratá jedovaté. S cezmínou (Ilex) ste sa už určite u nás tiež stretli. Je to ker alebo strom, rastúci vo voľnej prírode mnohých kontinentov, s typicky zelenobielymi alebo zelenými zúbkovanými listami a červenými bobuľkami. POZOR - plody cezmíny sú jedovaté, preto ich ako na záhrade, tak vo vianočných dekoráciách musíme strážiť pred deťmi a zvieratami. Podľa legendy má symbolizovať Kristovu tŕňovú korunu a jej červené plody kvapky Kristovej krvi. V súčasnosti je cezmína symbolom šťastia, zdravia a radosti.
Čemerica (Helleborus) sa na našich záhradách tiež často objavuje, kvitne v zime a v predjarí. Rastliny sú jedovaté, obsahujú glykozidy. Pri výzdobe interiéru ju umiestnite mimo dosahu detí a domácich zvierat.