Milí bývalí spolužiaci!
Mám tú česť privítať Vás na tomto pomaturitnom stretnutí a som rád, že sa tu stretávame po toľkých rokoch v zdraví a pohode.
Spomienky na školské časy
Ubehlo dlhých tridsaťpäť rokov odvtedy, čo sme spolu drali jedny lavice. Keďže som nebola žiadny spisovateľ a aj tie slohové úlohy v škole boli vždy pre mňa nočnou morou, nebola to pre mňa jednoduchá úloha. Toto naše stretnutie je pre mňa zlomové. Okrúhle 15. výročie od našej maturity je naozaj príležitosť trochu sa zastaviť a zaspomínať. Po maturite sme sa všetci rozbehli do života a každý z nás sa uplatnil v tých najrozmanitejších pozíciách a profesiách.
S odstupom času spomíname, ako sme sa pred 19 rokmi stretli v triede - mladučkí, nezrelí, trochu vystrašení, ale odhodlaní niečo dokázať. Boli sme ohúrení jej veľkosťou, množstvom a chaosom. Strach zo školy pominul, keď sa k nám prihovorila naša pani učiteľka. Každý školský rok nám dal niečo nové, výnimočné, spoločné výlety, bláznovstvá, výhry a prehry. Aj keď toto obdobie je len zlomok života človeka, škola v ňom zanecháva trvalé spomienky. Neúprosný čas naše tváre zmenil a na vlasoch pribudli prvé šediny. Veríme, že tento okamih je neopakovateľný a tak krásny, že naň nikdy nezabudneme.

Spomienky na spolužiakov a učiteľov
Spomíname dnes aj na našich spolužiakov, ktorí sa nedožili dnešného slávnostného dňa. Je to zlomové nielen preto, že sa Vám prihováram práve ja, ale hlavne preto, že sa stalo to, čo sme nikto nečakali. Opustil nás náš spolužiak Ľubo Kvak, ktorého tu bolo pred piatimi rokmi všade plno. Bol síce chorý dlhé roky, ale to sme už brali ako samozrejmosť. A zrazu nie je medzi nami. Prosím, vstaňme a minútkou ticha venujme spomienku nielen jemu, ale aj nášmu triednemu učiteľovi pánovi profesorovi Bičanovi.
Prehodnotenie rokov
Prišli sme plní očakávania a záujmu. Niektorí sme sa veľmi dlho nevideli. Spoznáme sa? Alebo nie? Zmenili sme sa? Alebo nezmenili? To nám vírilo pred stretávkou hlavou. Prvé myšlienky po zazretí spolužiakov boli: „Zmenili sme sa... a niektorí ani nie.“ Isté však je, že sme všetci trochu zostarli a dúfam, že aj zmúdreli. Nie každý bol zvedavý na svojich spolužiakov. Zišla sa nás odhadom niečo viac ako polovica. Niektorí mali na neúčasť objektívne príčiny, iní ani nie. Ale tak to už v živote býva.
Zišli sme sa tu hlavne preto, aby sme si zaspomínali na naše študentské časy, ktoré sú však tým krajšie, čím prešlo viac času od posledného zvonenia. Každý školský rok nám dal niečo nové, výnimočné, spoločné výlety, bláznovstvá, lásky, výhry aj prehry. Aj keď toto obdobie je len zlomkom života človeka, študentské roky v nás zanechali trvalé spomienky. Neúprosný čas naše tváre zmenil a na vlasoch pribudli prvé šediny. Mnohí sme sa stali babičkami a dedkami a tešíme sa z našich vnúčat. Ale spomienky na naše študentské časy asi nikdy nevymiznú. Na to zlé sme už dávno zabudli a to dobré sme si ešte prifarbili ružovou farbou a radi na to spomíname.
Význam školy v našich životoch
Aj keď nechcem teraz nostalgicky spomínať na mladé roky, pretože odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, ale jedno je fakt - táto škola zohrala v našom živote nezastupiteľnú úlohu. Každý z nás, tu v tejto strednej priemyselnej škole, si začínal uvedomovať, aké miesto v živote zaujme, tu sa začínali naše životné víťazstva a možno aj prehry. Na tieto roky máme veľa krásnych spomienok.
Stručná história verejného školstva - úryvok z filmu Trieda prepustená
Táto škola nás nielen dnes, ale aj po mnohé roky spájala, a ja si dnes pripadám, že som tu v jednej dobrej rodine, cíťte sa tu ako doma, prežívajme toto naše stretnutie s láskou, ktorá nás spája. Vitajte a cíťte sa tu čo najpríjemnejšie a verím, že sa nám naše spoločné stretnutie vydarí. Nezostáva nám už len ešte raz sa poďakovať vám všetkým, ktorí ste zasiahli do našich životov a urobili ste z nás to, čo sme dnes, ľudí plných energie a túžiacich v živote niečo dosiahnuť a zanechať na tomto svete.
Prejavy iných príležitostí ako inšpirácia
Možno sa pýtate, prečo v prejave spomíname aktivity materskej školy. Je to preto, lebo život seniora a dieťaťa má mnoho spoločného - radosť z maličkostí, zvedavosť, túžba po poznaní a potreba spoločnosti. Aktivity, ktoré deti zažívajú v materskej škole, môžu byť inšpiráciou aj pre seniorov.