Zuzana Čaputová: Prezidentka, právnička a aktivistka

Mgr. Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Je slovenská politička, právnička a environmentálna aktivistka, ktorá v rokoch 2019 až 2024 pôsobila ako piata prezidentka Slovenskej republiky. Stala sa tak prvou ženou a zároveň najmladšou osobou v tomto úrade.

Raný život a vzdelanie

Zuzana Čaputová navštevovala základnú školu v Pezinku. V rokoch 1991 až 1996 študovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pracovala v miestnej samospráve v Pezinku, kde pôsobila ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.

Kariéra v neziskovom sektore a environmentálne aktivity

Od roku 1998 sa Zuzana Čaputová venovala práci v treťom sektore, kde sa zameriavala na oblasť verejnej správy a problematiku týraných a zneužívaných detí. Bola tiež projektovou manažérkou v občianskom združení EQ Klub, ktoré sa venovalo projektom rozvoja miestnych komunít.

Dlhoročne spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, ktoré sa zaoberá posilňovaním právneho štátu a presadzovaním spravodlivosti. V rámci svojej činnosti sa venovala témam ako fungovanie justičných orgánov, zodpovednosť verejných činiteľov a transparentné nakladanie s verejným majetkom.

Výrazne sa angažovala v kauze pezinskej skládky, kde viedla občiansku iniciatívu Skládka nepatrí do mesta. Jej dlhoročný boj proti skládke vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd SR rozhodol o nezákonnosti povolenej skládky. Za toto líderstvo bola v roku 2016 ocenená prestížnou Goldmanovou environmentálnou cenou, často označovanou ako Nobelova cena za ekológiu.

Čaputová sa angažovala aj za zrušenie Mečiarových amnestií, pričom pracovala na internetovej petícii za ich zrušenie.

Vstup do politiky a prezidentská kandidatúra

V septembri 2017 oznámila odchod z Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, pričom sa naďalej venovala environmentálnym témam. V decembri 2017 oznámila vstup do novovznikajúceho politického hnutia Progresívne Slovensko, kde bola v januári 2018 zvolená za podpredsedníčku.

Dňa 6. mája 2019 získala v Bruseli ocenenie Európska osobnosť roka.

V máji 2018 sa rozhodla kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky. Svojej kandidatúre predchádzalo ohlásenie na tlačovej konferencii, kde zdôraznila potrebu vrátiť dôveru v spravodlivosť a pomáhať slabším. Svoju kandidatúru odôvodnila aj vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Hárky s viac ako 18 000 podpismi potrebnými na prezidentskú kandidatúru odovzdala 24. januára 2019.

Prezidentské voľby 2019

V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 16. marca 2019, zvíťazila Zuzana Čaputová so ziskom 40,57 % hlasov. Jej hlavný protikandidát, eurokomisár Maroš Šefčovič, získal 18,66 % hlasov.

V druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 30. marca 2019, získala Zuzana Čaputová podporu viac ako milióna voličov (58,41 %). Maroš Šefčovič presvedčil približne 750-tisíc voličov (41,59 %). Zuzana Čaputová sa tak stala víťazkou prezidentských volieb a prvou ženou na poste prezidenta Slovenskej republiky.

Po zvolení do funkcie prezidentky, 19. marca 2019, sa vzdala postu podpredsedníčky Progresívneho Slovenska. V máji 2019 požiadala o zrušenie členstva v Progresívnom Slovensku.

Prezidentský úrad (2019 - 2024)

Zuzana Čaputová bola slávnostne inaugurovaná 15. júna 2019 v bratislavskej Redute, kde pred Národnou radou SR zložila sľub do rúk predsedu Ústavného súdu. Vo svojom prvom prejave vyhlásila, že neprišla vládnuť, ale slúžiť občanom a Slovensku. Zdôraznila potrebu budovať spravodlivú a dôveryhodnú spoločnosť.

Počas svojho päťročného pôsobenia sa venovala mnohým témam, vrátane ochrany životného prostredia, posilňovania právneho štátu, sociálnej spravodlivosti a podpory občianskej spoločnosti. Často vyjadrovala svoje znepokojenie nad korupciou a nedostatočnou zodpovednosťou verejných činiteľov.

Domáca politika

• Vyzvala na systémové zmeny v polícii, prokuratúre a súdnictve s cieľom zabezpečiť nezávislosť a profesionalitu týchto inštitúcií.
• Podporovala riešenia zamerané na zlepšenie starostlivosti o seniorov, presadzujúc dôraz na domácu alebo komunitnú opateru.
• V oblasti životného prostredia kritizovala masívne a často nelegálne výruby lesov.
• Vyjadrovala podporu registrovaným partnerstvám a snažila sa znižovať strach z inakosti.
• V roku 2020 poverila Igora Matoviča zostavením vlády po parlamentných voľbách.
• Udelila celkovo 21 prezidentských milostí.
• V roku 2023 vyzvala na zabezpečenie zmeny Ústavy SR pre skrátenie volebného obdobia parlamentu a v prípade nedohody hrozila vymenovaním úradníckej vlády.
• V kontexte vládnej krízy vymenovala úradnícku vládu Ľudovíta Ódora.
• Kriticky sa vyjadrovala k plánom vlády Roberta Fica zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry.

Zahraničná politika a reprezentácia

Zuzana Čaputová absolvovala svoju prvú zahraničnú cestu do Českej republiky, kde sa stretla s prezidentom Milošom Zemanom. Počas svojej funkcie podnikla mnoho zahraničných ciest, ktoré slúžili na posilnenie medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky.

V súlade s tradíciou sa zúčastnila na korunovácii britského kráľa Karola III. a stretla sa s britskou kráľovskou rodinou.

Bola ocenená Radom Bieleho leva I. triedy od českého prezidenta Petra Pavla za vynikajúce zásluhy voči Českej republike.

Protokolisti ju hodnotili ako prezidentku, ktorá bravúrne zvládla reprezentáciu Slovenska navonok, nastavila vysokú latku noblesy a elegancie a urobila Slovensku vo svete dobré meno.

Osobný život a verejné vnímanie

Zuzana Čaputová žije s dvoma dcérami v Pezinku. V roku 2018 sa rozviedla s Ivanom Čaputom. Jej partnerom sa neskôr stal Juraj Rizman.

Počas svojho pôsobenia vo funkcii bola často označovaná za najdôveryhodnejšiu političku na Slovensku, aj keď jej podpora v prieskumoch verejnej mienky v priebehu času kolísala.

V knihe rozhovorov Nestratiť sa sama sebe priznala, že päť rokov v prezidentskom úrade si naplno neužila kvôli neustálym krízam, prekvapeniam a hejtom, no zároveň vyjadrila vďačnosť za možnosť slúžiť.

15. júna 2024, po skončení svojho prezidentského mandátu, potvrdila, že nebude pokračovať v politike. Naznačila záujem venovať sa podpore rastu, najmä v oblasti vzdelávania a akademickej sféry. Následne prijala ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity.

Ocenenia

• Goldmanova environmentálna cena (2016)
• Európska osobnosť roka (2019)
• Rad Andreja Hlinku I. triedy (2019)
• Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (2019)
• Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy (2019)
• Pribinov kríž I. triedy
• Pamätná plaketa Stromu pokoja (2019)
• Strieborná medaila predsedu Senátu Parlamentu ČR (2021)
• Cena slobody (2022)
• Cena cisára Otta za prínos k európskej integrácii (2023)
• Zlatá medaila Karlovej univerzity (2023)
• Rad Bieleho leva I. triedy (2024)

tags: #zuzana #caputova #narodeniny