Na konci oktávy po sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi Cirkev po celom svete slávi sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Každý rok sa táto slávnosť koná v piatok po sviatku Božieho tela a pripomína nám centrálnu pravdu kresťanskej viery - že Boh nás miluje, a to srdcom skutočného Boha a človeka, Ježiša Krista. Mesiac jún je tradične zasvätený úcte k Božskému Srdcu Ježišovmu.
Historické počiatky a rozvoj úcty
Úcta k Ježišovmu Srdcu vznikla ako reakcia proti abstraktnému, prehnanému a studenému chápaniu Boha, ktoré sa šírilo medzi európskymi vzdelancami v 17. storočí. Náznaky tejto úcty však nachádzame už u stredovekých mystikov, pričom osobitná úcta k Ježišovmu Srdcu začala v 12. storočí.
Svätý Anzelm (†1180) a svätý Bernard (†1154) často hovorili o Spasiteľovom Srdci. Okolo roku 1200 bl. Jozef Hermann napísal hymnus Sumni Regis Cor aveto (Zdrav buď, Srdce Kráľa Najvyššieho). V 13. storočí táto úcta slávila svoj vrchol vďaka osobnostiam ako svätá Luitgarda (†1246) a svätá Mechtilda Magdeburská, ktorá mala v roku 1250 prvé videnie modlitieb Najsvätejšieho Srdca. Svätý Bonaventúra, biskup a učiteľ Cirkvi, píše ako prvý o úcte Najsvätejšieho Srdca vo svojom diele Vita mystica. Medzi ďalších veľkých ctiteľov v dejinách Cirkvi patrili aj svätá Gertrúda Veľká, svätý Albert Veľký a svätá Katarína Sienská.
V roku 1353 pápež Innocent VI. vyhlásil úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu a v tom roku sa slávila po prvý raz svätá omša k tejto úcte. K vynikajúcim apoštolom úcty k Božskému Srdcu patrili aj svätý Peter Faber, spoluzakladateľ Spoločnosti Ježišovej, a svätý František Saleský. Najväčším apoštolom kultu Ježišovho Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie sa stal svätý Ján Eudes. Vďaka jeho zásluhám boli v roku 1672 schválené prvé votívne sväté omše a litánie k Božskému Srdcu.
Zjavenia svätej Margite Márii Alacoque
V pravom zmysle slova sa úcta k Božskému Srdcu začala šíriť až zjaveniami svätej Margity Márie Alacoque (1648-1690), rehoľníčke v Paray-le-Monial. Svätá Margita Mária sa narodila v roku 1647 vo francúzskom Burgundsku a už ako dievčatko pociťovala hlbokú túžbu po Bohu. Po vstupe do rehole Rádu Navštívenia prežila v rokoch 1673-1675 štyri veľké zjavenia Najsvätejšieho Srdca Ježišovho:
- Prvé zjavenie (27. decembra 1673): Na sviatok svätého Jána apoštola mohla spočinúť na Ježišovom Srdci, podobne ako kedysi svätý Ján. Pán jej dal zakúsiť oheň jeho lásky k ľuďom.
- Druhé zjavenie (piatok po oktáve Božieho tela v roku 1674): Videla päť Kristových rán a počula hlas: „Nemôžeš mi preukázať väčšiu lásku, ako keď rozšíriš úctu k môjmu milujúcemu Srdcu. Len poníženosťou a utrpením sa môžeš stať dokonale hodná tejto milosti.“ Ježiš jej ukázal svoje Srdce ako ľudské - zranené, obklopené tŕňovou korunou.
- Tretie a štvrté zjavenie (nedeľa 16. júna 1675 a iné príležitosti): Ježiš vyjadril hlboký zármutok nad ľudskou nevďačnosťou. Ukázal jej svoje Srdce so slovami: „Pozri sa na to srdce, ktoré ľudí tak milovalo, ktoré nevynechalo nič, vyčerpalo sa a zničilo, aby tým dosvedčilo svoju lásku. Dostávam však miesto uznania iba nevďačnosť, neúctivosť, svätokrádež, chlad, pohŕdanie, tak sa správajú ku mne v tejto sviatosti lásky.“ Zvlášť ho trápilo správanie sa osôb, ktoré sa mu zasvätili. Preto požiadal, aby sa zasvätil prvý piatok po oktáve Najsvätejšej sviatosti a stal sa zvláštnym sviatkom na počesť jeho Srdca, aby sa zmierujúcim svätým prijímaním podala náhrada za všetky urážky. Žiadal tiež Margitu, aby pristupovala vždy prvý piatok v mesiaci k svätému prijímaniu a odprosovala za urážky spáchané proti Najsvätejšej Sviatosti, a aby praktizovala tzv. svätú hodinu každý štvrtok večer.
Spočiatku boli zjavenia prijímané s nedôverou, no svätú Margitu podporil jezuita Claude de la Colombière, ktorý sa stal jej duchovným vodcom. Božia prozreteľnosť na rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu použila svätú Margitu Máriu Alacoque, ktorá ľudstvu odovzdala rôzne mystické zážitky a videnia. Historické a geografické centrum úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa nachádza práve v Paray-le-Monial.
Teologický význam Božského Srdca
Srdce je na prvom mieste telesný ústroj, ktorý sa všeobecne považuje za hlavný zdroj telesného života. V kontexte Ježiša má však oveľa hlbší význam. Prebodnutie Kristovho srdca na kríži (porov. Jn 19, 34) malo úradne dosvedčiť, že sa definitívne skončil Spasiteľov pobyt na zemi a jeho činnosť; že sa dokončila obeta. Ježišovo Srdce však nie je mŕtva relikvia, ale živý ústroj Bohočloveka, stred jeho celej osobnosti.
Keď svätá Margita Mária Alacoque často vraví: „Božské Srdce mi povedalo…“, je to isté, ako keby povedala: „Povedal mi to Ježiš…“ Úcta k Božskému Srdcu je teda úctou k osobe vteleného Božieho Syna, ktorý je brána k Otcovi (porov. Jn 10, 7) a jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi (1 Tim 2, 5). Tlčúce srdce je symbolom života a činnosti. V Ježišovom Srdci teda obdivujeme všetku prácu a námahy, ktoré vykonal a podstúpil za nás.
Vo Svätom písme je srdce symbolom vnútorného života, toho, čo možno navonok zostane bez povšimnutia. Boh skúma srdce človeka (porov. Ž 7, 10). V Písme srdce „rozvažuje“, „myslí“, „rozhoduje sa“; zhrňuje sa tu to, čomu dnes hovoríme duševný život. V srdci spravodlivého potom prebýva Boh, srdce je chrámom Svätého Ducha (porov. 1 Kor 3, 16); srdce je teda stredom duchovného úsilia. Teológ Karl Rahner vraví, že srdce patrí medzi najprvotnejšie a najzákladnejšie ľudské pojmy, danosti a skutočnosti.
Úcta k Božskému Srdcu preto kladie dôraz na vnútorný Ježišov život, do ktorého sa túžime vžiť. Prajeme si pochopiť jeho zmýšľanie, sklony, city, rozhodnutia, čnosti a milosť. Bohočlovek mal totiž plný ľudský život aj z psychologickej stránky. Ježišovo Srdce je ohniskom Božej Lásky, do ktorého Božská láska vstupuje ako Slovo a ako Duch. Ježišovo Srdce je vzorom pre naše ľudské srdce, pretože to, čo sa odohrávalo v tomto Srdci, sa môže odohrávať aj v našich srdciach, ak sa plne zjednotíme so Slovom Božím.
Pápež Ján Pavol II. v jednej svojej meditácii hovorí: „V Kristovi Boh skutočne prijal „srdce z mäsa“. Má teda nielen Božské Srdce, bohaté na milosrdenstvo a odpustenie, ale aj ľudské srdce, schopné všetkých záchvevov citu.“ Telesné Ježišovo Srdce je Srdcom božskej osoby, čiže vteleného Slova, a tak jeho srdce predstavuje celú lásku, ktorú Boh mal a má k nám. Kresťanské náboženstvo tým, že je Ježišovým náboženstvom, je celé skĺbené okolo Človeka - Boha, Prostredníka, takže sa nemožno dostať k Srdcu Boha ináč, ako ísť cez Srdce Krista v zhode s tým, čo povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“
Dvanásť prisľúbení Božského Srdca
Ježiš dal svätej Margite Márii Alacoque dvanásť prisľúbení pre tých, ktorí si budú ctiť jeho Najsvätejšie Srdce a praktizovať pobožnosť deviatich prvých piatkov:
- Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.
- Uvediem pokoj do ich rodín.
- Poteším ich v utrpení.
- Budem ich útechou v živote a zvlášť v smrti.
- Vylejem hojné požehnanie na ich prácu.
- Hriešni nájdu v mojom Srdci prameň, nesmierny oceán milosrdenstva.
- Vlažní sa stanú horlivými.
- Horliví dospejú k veľkej dokonalosti.
- Požehnám všetky miesta, kde bude vystavený a uctievaný obraz môjho Srdca.
- Kňazom dám milosť pohnúť i najzatvrdnutejšími srdcami.
- Mená tých, ktorí budú rozširovať túto pobožnosť, budú zapísané v mojom Srdci a nikdy sa odtiaľ nevymažú.
- Z hojnosti milosrdenstva môjho Srdca uštedrí moja všemohúca láska milosť pokánia na konci života tým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu v prvý piatok mesiaca po deväť ďalších mesiacov. Nezomrú v mojej nemilosti bez prijatia svätých sviatostí.
Dvanáste prisľúbenie sa pre milosť, ktorú sľubuje, nazýva aj Veľké prisľúbenie. Vzťahuje sa na konanie si deviatich prvých piatkov, pričom hlavným úkonom, ktorý vyžaduje, je sväté prijímanie. Kontext zjavení svätej Margite hovorí, že „prijímania na prvé piatky majú byť prijímané ako úkon úcty k Ježišovmu Srdcu, v tom istom duchu úmyslu a zadosťučinenia, akým sa slávi aj samotný sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.“ Takto je v duchu zjavení v Paray-le-Monial každý prvý piatok akoby malým sviatkom Ježišovho Srdca.
Cirkevné schválenie a významní pápeži
Samotnú pobožnosť schválil pápež Klement XIII. (1693 - 1758). Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil pápež Pius IX. v roku 1856. O 33 rokov neskôr, v roku 1889, pápež Lev XIII. povýšil tento sviatok na stupeň 1. triedy a zároveň schválil litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Vo svojej encyklike Annum Sacrum z 25. mája 1899 napísal: „Do tohto Svätého Srdca treba vložiť všetku našu nádej. V ňom treba hľadať a od neho očakávať spásu všetkých ľudí.“
Pri príležitosti stého výročia zavedenia sviatku vydal pápež Pius XII. v roku 1956 encykliku Haurietis Aquas (Čerpajte vodu), v ktorej podáva teologické zdôvodnenie úcty Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Názov encykliky pochádza z prvých slov verša v Knihe proroka Izaiáša 12, 3: „Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy.“ Pius XII. v encyklike varuje pred dvoma nepochopeniami tejto úcty: naturalizmom, ktorý by pozeral na Ježišovo Srdce len ako na biologický orgán, a sentimentalizmom, ktorý redukuje náboženstvo na sentimentálny dojem. Úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu ďakujeme Bohu za nezaslúženú lásku, ktorou zahrnul ľudstvo, keď sa stal človekom, zamiloval si ľudí a obetoval sa za nich.
Osobitnú úctu k Božskému Srdcu mal aj svätý pápež Ján Pavol II., ktorý napísal: „Kristovo Srdce musí byť uznané ako srdce Cirkvi: On nás volá k obráteniu, ku zmiereniu. On je ten, ktorý vedie čisté srdcia a tých, ktorí hľadajú spravodlivosť na ceste blahoslavenstiev. Je to on, ktorý rozohňuje spoločenstvo údov jedného tela. Je to on, ktorý nám umožňuje, aby sme sa držali evanjelia a prijali prísľub večného života. Je to on, ktorý nás vysiela na misiu.“
Emeritný pápež Benedikt XVI. pripomenul, že „v srdci Spasiteľa si uctievame Božiu lásku k ľudstvu, jeho vôľu spasiť celý svet, jeho nekonečné milosrdenstvo.“ Vo svojom liste Petrovi Hansovi Kolvenbachovi, bývalému generálnemu predstavenému Spoločnosti Ježišovej, napísal, že úcta k Božskému Srdcu nám má neustále pripomínať, že Ježiš vzal na seba utrpenie dobrovoľne „za nás“, „za mňa“. Uctievaním Božského Srdca tak „nielen s vďačnosťou spoznávame Božiu lásku, ale postupne sa tejto láske otvárame tak, že ona sama čoraz viac tvárni náš život.“
Súvisiace pobožnosti: Nepoškvrnené Srdce Panny Márie
Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie úzko súvisí s úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu. Srdcia Ježiša a Márie sú od okamihu vtelenia úžasne spojené v čase a večnosti. Spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie sa od roku 1969 slávi v sobotu po piatkovej slávnosti Božského Srdca. Panna Mária vo Fatime 13. júna 1917 povedala: „Ježiš chce zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Kto ju príjme, tomu sľubuje spásu a tieto duše budú milované Bohom ako kvety, ktoré tam položím, aby ozdobili jeho trón.“ Spiritualita fatimských zjavení má svoj špecifický výraz v pobožnosti prvých sobôt v mesiaci.
Modlitby a zasvätenie Božskému Srdcu
V dobe, ktorá často hovorí o láske, ale nevie ju žiť, nám sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pripomína, kde je pravý prameň lásky. „Boh je láska; a táto láska sa stala viditeľnou v Ježišovom Srdci.“ (sv. Ján Pavol II.) „Ježiš opísal svoje Srdce vetou: ,Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.’ (Mt 11,29).“ (sv. Margita Mária Alacoque).
Úkon osobného zasvätenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
„Ja, M., zasväcujem sa Tebe, Božské Srdce Ježišovo. Odovzdávam Ti seba celého(ú) - svoj život, svoje myšlienky, svoje skutky, bolesti, aj trápenia. Zasväcujem sa Ti tak, aby každá čiastka mojej vôle a mojej bytosti oslavovala Teba, môjho Tvorcu a Vykupiteľa a patrila iba Tebe. Chcem z lásky k Tebe rešpektovať Tvoju svätú vôľu, ktorú mi zjavuješ v slovách Evanjelia a chcem sa vyhnúť všetkému, čo Ty odsudzuješ ako hriešne a nehodné Božieho dieťaťa. Ty, Božské Srdce, buď jediným objektom mojej lásky, ochrancom môjho života, zárukou spasenia, lekárom mojej krehkosti a nestálosti v dobrom, buď mojím útočiskom v hodine mojej smrti. Dobrotivé Srdce, buď mojím ospravedlnením u svojho Otca. Odvráť odo mňa trest jeho spravodlivého hnevu. Láskavé Srdce, na Tebe staviame všetku svoju dôveru. Pre svoju hriešnosť sa obávam všetkého, ale pre Tvoju dobrotu nestrácam nádej. Znič vo mne všetko, čo by sa Ti nepáčilo, alebo bolo proti Tebe. Vtlač do môjho srdca svoju lásku tak hlboko, aby som na Teba nikdy nezabudol(a).“
Modlitba zmierenia a odprosenia
Najmilší Ježišu, ty skusuješ toľkú nevšímavosť, ľahostajnosť, opovrhnutie a nevďačnosť za lásku preukazovanú ľuďom! Za všetky tieto oplakaniahodné zločiny chceme ťa odprosiť a chceme ti dať náhradu aj za jednotlivé viny, predovšetkým: za výstredný a nemravný život; za zhubné osídla nastrojené nevinným dušiam; za znesväcovanie sviatkov; za ohavné rúhania, ktorých sa dostáva tebe i tvojim svätým; za potupu, ktorú tvoj námestník, pápež, a celý kňazský stav skusuje pre tvoje meno; za nevšímavosť a svätokrádeže spáchané voči sviatosti božskej lásky. Kiež by sme mohli vlastnou krvou zmyť tieto neprávosti! Aby sme ťa odprosili a urobili zadosť tvojej urazenej božskej cti, venujeme ti to zadosťučinenie, ktoré si kedysi obetoval na kríži svojmu Otcovi a ktoré každodenne obnovuješ na našich oltároch. Venujeme ti ho s odprosením, ktoré ti podáva tvoja panenská Matka, všetci svätí i nábožní veriaci. (Podľa Pia XI., encyklika Miserentissimus Redemptor z 8. mája 1928).