Ľudia začali sláviť sviatky už v dávnych civilizáciách, napríklad v Mezopotámii, Egypte či antickom Ríme. Postupne sa pridali náboženské a spoločenské dôvody ako uctievanie bohov, panovníkov či významných historických udalostí. Na Slovensku sú sviatky často vnímané nielen ako príležitosť na oddych, ale aj ako dôležité míľniky našej histórie, ktoré nám majú pripomínať kľúčové udalosti, ktoré pomohli vytvoriť Slovensko také, aké ho poznáme dnes.
Právny rámec a typológia sviatkov na Slovensku
Právne postavenie a charakter sviatkov na Slovensku upravuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tento zákon rozlišuje tri základné kategórie významných dní: štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni.
Štátne sviatky
Sú dni, kedy si pripomíname významnú udalosť z dejín Slovenskej republiky, ako napríklad vznik štátu, boj za slobodu či významné osobnosti. Určuje ich zákon.
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda
- 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
- 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
Dni pracovného pokoja
Sú dni, keď majú ľudia zo zákona voľno z práce a pracuje sa len v nevyhnutných službách. Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja, ak tento zákon neustanovuje inak. Okrem nedieľ sú ďalšími dňami pracovného pokoja tieto sviatky:
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - Sviatok všetkých svätých
- 24. december - Štedrý deň
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Pamätné dni
Sú dni, ktoré zákonom považujeme za dôležité a hodné pripomínania, no na rozdiel od štátnych sviatkov nie sú automaticky dňami pracovného pokoja.
- 6. marec - Deň obetí pandémie COVID-19
- 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva
- 13. apríl - Deň nespravodlivo stíhaných
- 1. máj - Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii
- 4. máj - Výročie úmrtia M. R. Štefánika
- 7. jún - Výročie Memoranda národa slovenského
- 21. jún - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991
- 24. jún - Deň pamiatky obetí komunistického režimu
- 5. júl - Deň Slovákov žijúcich v zahraničí
- 17. júl - Výročie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky
- 4. august - Deň Matice slovenskej
- 10. august - Deň obetí banských nešťastí
- 21. august - Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968
- 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia
- 19. september - Deň vzniku Slovenskej národnej rady
- 22. september - Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch
- 6. október - Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie
- 12. október - Deň samizdatu
- 27. október - Deň černovskej tragédie
- 29. október - Deň narodenia Ľudovíta Štúra
- 30. október - Výročie Deklarácie slovenského národa
- 31. október - Deň reformácie
- 30. december - Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu
Historický vývoj a vnímanie sviatkov
História takzvaných štátnych sviatkov je skutočne veľmi dlhá. Už prvé staroveké civilizácie, ako bol starý Egypt a starý Rím, mali veľkolepé štátne oslavy. Boli to najmä oslavy legitímnych božstiev. Napríklad Sviatok bohyne Atény bol považovaný za štátny sviatok. Postupne, v našom regióne, aj starí Slovania uctievali najvyššieho boha Perúna, ktorého deň bol štvrtok, teda takzvaný Perundan.
V línii historického vývoja nasledovalo Uhorské kráľovstvo, kde štátne sviatky zahŕňali narodeniny panovníka a pridali sa k nim aj cirkevné sviatky. Počas monarchie bolo sviatkov naozaj požehnane, no pracovalo sa aj v sobotu, takže voľná bola len nedeľa. Až postupne, v priebehu 70. rokov, sa sobota a nedeľa stali voľnými dňami.
Jeden z posledných sviatkov, ktorý bol vyhlásený za štátny, bol práve 17. november, o ktorom parlament rozhodol v októbri 2001. Tento deň znamenal naozaj prelom v slovenskej histórii, pretože je to deň boja za slobodu a deň, keď sa skončila totalita.
Problém je však v tom, že ku sviatkom nemáme vybudovanú tradíciu alebo emocionálnu väzbu, ako to máme napríklad v prípade Vianoc. Po desaťročiach nútených osláv počas komunizmu sa ľuďom oslava rôznych ideologicky zafarbených sviatkov začala priečiť. Ak sme si doteraz nepripomínali, prečo máme voľno, teraz nám to už pravdepodobne ani len nenapadne, keď sa budeme ponáhľať za povinnosťami bežného dňa. Pracovný pokoj nám dáva možnosť zastaviť sa, premýšľať a osláviť našu históriu.
Ekonomické a politické aspekty zmien
V posledných rokoch sa na Slovensku vedie intenzívna diskusia o počte a charaktere štátnych sviatkov. Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu viaceré sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“.
Koaličné strany sa dohodli, že zrušia 17. november ako deň pracovného pokoja. Podobne už pred dvoma rokmi Slovensko zrušilo jeden štátny sviatok, a to 1. september (Deň ústavy), ktorý tiež prestal byť dňom pracovného pokoja. Dočasne - zatiaľ iba na rok 2026 - bol zo zoznamu dní pracovného pokoja odstránený aj Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. september). Tieto dni sú síce podľa zákona o štátnych sviatkoch naďalej zaradené medzi štátne sviatky, avšak pre účely Zákonníka práce už nemajú status dňa pracovného pokoja. Z pohľadu miezd a dochádzky sa považujú za pracovné dni.
Hlavným dôvodom týchto zmien je konsolidácia verejných financií a potreba naplniť štátnu kasu. Ekonómovia vidia v zrušení sviatkov ideálnu príležitosť na navýšenie peňazí v štátnej kase. Ekonomický analytik Radovan Ďurana z INESS uviedol, že štátna pokladnica by mala získať okolo 150 miliónov eur z odhadovaných daňových a odvodových príjmov. Vysvetľuje, že v ekonomike sa proste udeje viac práce a tú štát aj s vytvorenou hodnotou hneď zdaní. Aj Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV súhlasí, že pridanie jedného pracovného dňa navyše zvýši výkon ekonomiky o pol percenta, a tým aj výber daní.
S týmito krokmi však nesúhlasia odborári. Konfederácia odborových zväzov SR vo svojom stanovisku uviedla, že Slovensko by sa malo inšpirovať krajinami, ktoré dokázali zvyšovať mzdy bez zvyšovania počtu odpracovaných hodín. Navrhujú investíciu do vzdelávania, školení zamestnancov a modernizácie pracovných postupov, ktoré majú väčší potenciál ako rušenie sviatkov a znižovanie možností na oddych.
Analytici tiež poukazujú na to, že výhodou tohto opatrenia pre politikov je, že nemusia škrtať výdavky, ale nechajú to odpracovať ľudí. V súvislosti so sviatkami sa dlhodobo vedie polemika, či je dôležitejšie, že znižujú hospodársky rast krajiny, alebo pozitívny účinok voľna na zamestnancov, ktorí majú dnes viac pracovných povinností ako v minulosti. Celosvetovo rastie počet vyhorení, psychických ochorení a stresu, a sviatky ľudia využívajú aj na dobiehanie spánkového deficitu, športovanie či spájanie s dovolenkou.
Zrušenie cirkevných sviatkov by bolo zložitejšie, keďže zmeny by sa museli odkomunikovať s Vatikánom, nakoľko cirkevné sviatky sú súčasťou Vatikánskej zmluvy z roku 2000. Tá okrem právneho postavenia katolíckej cirkvi v SR zakotvuje aj desať dní, ktoré by mali ostať ako dni pracovného pokoja.
Dopad na zamestnancov a odmeňovanie
Pre pracovnoprávne účely považujeme za „sviatky“ štátne sviatky aj ostatné sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje, a zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napr. v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, zdravotníctve, doprave a podobne).
V prípade, že zamestnanec nepracuje v obvyklý pracovný deň kvôli sviatku, ktorý pripadol na tento deň, patrí mu náhrada mzdy za sviatok, ak ide o hodinovo odmeňovaného zamestnanca. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve však môže byť dohodnuté, že aj zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou patrí za sviatok náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak zamestnanec odpracuje sviatok, ktorý pripadol na jeho bežný pracovný deň, patrí mu mzda a aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Zamestnanec sa môže dohodnúť na čerpaní náhradného voľna - vtedy mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nedostane, ale má nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok. Ak si za prácu vo sviatok bude čerpať náhradné voľno, zložku zadáme v mesiaci, kedy si zamestnanec bude reálne čerpať náhradné voľno.
Pri maloobchodnom predaji cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel. Zákon však aj v tomto prípade stanovuje výnimky, ako napríklad pre nevyhnutné služby.
Dôležité je tiež poznamenať, že nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Ako už bolo spomenuté, dni ako 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) sú síce štátnymi sviatkami, ale v zmysle Zákonníka práce nie sú dňami pracovného pokoja a považujú sa za bežné pracovné dni.
Slovensko v kontexte EÚ
Slovensko už zrušením jedného štátneho sviatku opustilo prvú priečku v počte sviatkov v EÚ. Zaradili sme sa tak na druhé miesto so Španielskom, Portugalskom či Chorvátskom so štrnástimi voľnými dňami. Zrušením ďalšieho sviatku sa Slovensko dostane na tretiu priečku spolu s Českom a Rakúskom, ktoré majú trinásť voľných dní. Poľsko má dvanásť štátnych sviatkov a Maďari jedenásť. Naopak, vyspelé európske krajiny ako Nemecko, Holandsko či škandinávske štáty Švédsko, Dánsko, Nórsko pracujú najmenej a najefektívnejšie. Poľsko dokonca avizovalo, že do roku 2027 skráti pracovný čas na sedem hodín alebo zavedie štvordňový pracovný týždeň.