Sviatok, venovaný práci a pracujúcim, oslavujú v desiatkach krajín na celom svete, ale nie všade pod rovnakým názvom a v rovnaký deň 1. mája. Tradícia jeho vzniku je však spoločná a písať sa začala pred viac ako 135 rokmi - 1. mája 1886. V tento deň vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí v Spojených štátoch a Kanade, aby požadovali osemhodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa len v USA zapojilo viac ako 300 000 pracujúcich z vyše 13 000 závodov.
Centrom boja sa stalo Chicago, kde sa po troch dňoch skončili štrajky a demonštrácie krviprelievaním. Ako pamiatku na všeobecný štrajk a masové demonštrácie chicagských robotníkov prijal v júli 1889 parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v Spojených štátoch, v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája.
Počiatky Sviatku práce na Slovensku a v Československu
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. História sviatku práce sa začala písať pred takmer 140 rokmi, keď sa odborové zväzy v Spojených štátoch a v Kanade rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk.
V USA sa do neho zapojilo vyše 300 000 pracujúcich z viac ako 13 000 závodov. Centrom protestov sa stalo Chicago, kde mali demonštrácie 3. mája po zásahu polície krvavú dohru, ktorá si vyžiadala obete. O deň neskôr hodil neznámy človek medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket podomácky vyrobenú bombu, ktorá zabila robotníkov aj policajtov. Osem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť, štyroch z nich v roku 1887 popravili.
Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa zišiel v júli 1889 v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály. Na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. "Nech robotníci vystúpia vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách tak, ako im to dovoľujú vnútorné pomery,“ uvádzalo sa v uznesení kongresu. Nasledujúci rok, 1. mája 1890, sa tento deň stal prvýkrát dňom boja za skrátenie pracovného času.
Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Nová právna úprava štátnych sviatkov a pamätných dní z roku 1925 charakterizovala 1. máj ako "symbol sociálneho pokroku". Prvomájové podujatia mali však v období prvej ČSR pestrý charakter i priebeh - buď oslavný, protestný, alebo niečo medzi tým. Všetko záviselo od ich organizátora, či bol v tom čase pri moci, alebo v opozícii.
Socialisti a komunisti stáli za „červenými“ prvými májmi, a tak ľudáci začali sláviť vlastné "biele máje“. Bývali pokojnejšie, usporiadanejšie, prebiehali takpovediac vo všetkej počestnosti. Ráno sa začínali svätou omšou vo vybraných kostoloch, nasledovalo zhromaždenie pod holým nebom. V prvých rokoch veľkej hospodárskej krízy (1931 a 1932) ľudáci upustili od akýchkoľvek prvomájových podujatí. Komunisti, naopak, svoje májové demonštrácie pritvrdili a menili na tzv. hladové pochody nezamestnaných.
Prvý máj v období socializmu a jeho zneužitie
Po februárových udalostiach z roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti, urobila vládnuca komunistická strana v rámci propagandistických cieľov z prvomájových sprievodov oslavu budovateľských úspechov, demonštráciu sily a jednoty. I keď účasť na sprievodoch bola často povinná, niektoré podniky či organizácie sa predbiehali v tom, kto zabezpečí najväčšiu účasť.
Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 - 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok.
Tradične najväčšie oslavy 1. mája sa konali v niekdajšom Sovietskom zväze. So značným propagandistickým a ideologickým nábojom si ich pripomínali ako Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich. Posledný raz sa oficiálne oslavy so sprievodom na Červenom námestí v Moskve uskutočnili pred rozpadom Sovietskeho zväzu. Strácali postupne politický charakter a od roku 1992 bol tento sviatok premenovaný v Rusku na Sviatok jari a práce.
Po rozpade Sovietskeho zväzu strácali oslavy v Rusku postupne politický charakter. Od roku 1992 bol tento sviatok premenovaný v Rusku na Sviatok jari a práce. Pre väčšinu Rusov sú to však dnes májové sviatky (majskie prazdniki) spojené s oslavami Dňa víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne a dodatočnými dňami voľna.
Aj keď sa niektorí snažili zachovať pôvodnú tradíciu, režim oslavy 1. mája politicky ovládal. Pocit nútenej zábavy vo vlasti, ktorá bráni ľuďom v slobode, častokrát zasiahol mnohých až do samého vnútra. Počas pochodu bolo neraz potrebné dlho čakať, pretože sa v ňom muselo vystriedať viacero účastníkov závodov. Podniky sa snažili motivovať zamestnancov rozdávaním piva a guľášu. Viacerí však boli z celej politicko-spoločenskej situácie sklamaní. Frustrované obyvateľstvo dlho čakalo na zmenu, ktorá napokon prišla až v roku 1989, kedy komunizmus v Československu skončil.
Nie je pravda, že okázalé prvomájové oslavy s nekonečnými sprievodmi, alegorickými vozmi a s čestnými tribúnami zaviedli u nás až komunisti v bývalom režime. Ostrie robotníckych Prvých májov otupili a pôvodne revolučnú tradíciu menili na neškodný karneval už tzv. paternalistickí kapitalisti. Úplne ju však zbavili zubov a dali do svojich služieb ako prví sovietski boľševici a nemeckí nacisti.
Globálny Sviatok práce a jeho rôzne podoby
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek tomu, že svoje korene má v Spojených štátoch, Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Oslavujú ho predovšetkým piknikmi, stretnutiami s priateľmi i výletmi. Rovnako je to aj v Kanade a napríklad v Japonsku sa Deň vďaky práce pripomína 23. novembra.
Pre väčšinu Rusov sú to však dnes májové sviatky (majskie prazdniki) spojené s oslavami Dňa víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne a dodatočnými dňami voľna.
Prvý kto zaviedol osemhodinový čas a prácu počas piatich dní v týždni, boli závody Henryho Forda. V roku 1916 prišlo v Spojených štátoch amerických k uzákoneniu osemhodinového pracovného času. Definitívne sa všetko doriešilo až v roku 1937 v tzv. Novom údele Franklina D. Roosevelta. Boj za zlepšenie pracovných podmienok tak trvalo protestujúcim robotníkom z Chicaga takmer 50 rokov.
Aj im môžeme dnes ďakovať za to, že v práci máme nárok na množstvo benefitov, ktoré kedysi neboli vôbec samozrejmosťou. Vtedy totiž ľudia nemali žiadne sociálne zabezpečenie - nemocenské, práceneschopnosť, poistenie či zabezpečenie v prípade úrazu a pod. Všetky tieto sociálne a zdravotné výhody boli obrovským tabu.
Prvý máj a jeho cirkevný rozmer
Prvý máj však nie je len Sviatkom práce, ale má tiež cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu celej cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili práve 1. máj.
Moderné oslavy a politické gestá
Premiér Robert Fico si vo štvrtok 1. mája 2025 uctí Sviatok práce priamo medzi zamestnancami. Deň začal skorou rannou návštevou pekárne v Nitre, kde absolvoval časť pracovnej zmeny po boku pracovníkov výrobnej linky. Tento symbolický krok má byť gestom úcty voči tým, ktorí pracujú aj počas sviatkov a skorých ranných hodín.
Neskôr sa predseda vlády presunul do Liptovského Mikuláša, kde si pripomenul 135. výročie historického robotníckeho zhromaždenia z roku 1890. Vtedajší pracujúci vyšli do ulíc so žiadosťami o zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok. Okrem Sviatku práce má 1. máj pre Slovensko ešte jeden význam - ide o deň vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Premiér si túto udalosť pripomenul v tom istom meste, kde sa zároveň uskutočnili oslavy 21. výročia vstupu do EÚ.
Robert Fico už v minulosti opakovane zdôraznil, že členstvo v EÚ považuje za jeden z najvýznamnejších medzníkov v modernej histórii Slovenska. Svoju podporu pracujúcim prejavil aj v minulosti absolvovaním nočných zmien vo výrobných závodoch. Podľa vedúcich pracovníkov odviedol na linke slušný výkon.
Fico počas viacerých vystúpení zdôraznil potrebu znížiť objem nočnej práce v sektoroch, kde to je technicky možné. Zároveň sa vtedy vyjadril, že budú rokovať so zamestnávateľmi aj o tom, ako nastaviť vyššie príplatky za prácu v noci a cez sviatky. V roku 2017 sa zmeny týkali zvýšenia mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu.
Opozícia premiérove prvomájové aktivity označila za „frašku“ a „divadlo na spomalenie pádu preferencií“. Fico si však napriek kritike zachováva konzistentný prístup - na 1. máj sa stavia do pozície lídra, ktorý chce svojimi činmi poukázať na význam pracujúcich ľudí.
Tlačová beseda SaS v reakcii na maďarské voľby (13.4.2026)
Tradičné jarné zvyky a ich prepojenie
Mesiac máj sa spája s láskou, ale aj s novým začiatkom a zrodom nového života. Májová čerstvo zazelenaná príroda evokuje mladosť, sviežosť a energiu. Stromy, ktoré majú medzi rastlinami svoje zvláštne postavenie, symbolizovali mýtus boja jari so zimou či života so smrťou.
Slovenským zvykom už od stredoveku preto bolo, že chlapci, ktorým sa páčilo nejaké dievča, stavali pred dom svojej vyvolenej strom ozdobený pestrofarebnými stuhami a papierikmi - máj. Ale nešlo vždy iba o lásku a prejavenie náklonnosti, máje si ľudia pred svoje domy stavali aj ako ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Poľnohospodárom zas mala priniesť májová zeleň dobrú úrodu.
Stavanie májov však nie je len slovenský zvyk. V podobe stavania májov to bol a je sviatok (uchovania a rozvoja) rodov. Čoho znamením je aj stavanie májov, akoby stromov života, na ktorých je venček, čo znázorňuje spojenie mužskej a ženskej sily potrebnej na vznik, či pokračovanie rodu. A u nás sa dochovala aj voľba vladykov (kráľov), čo je v podstate sviatok rodovej samosprávy, ktorá zachytáva a udržiava v obradovej podobe voľbu verejných predstaviteľov.
Pôvodné prírodné - rodné duchovno má teda črtu, ktorú stredoveké kresťanstvo pochopiteľne nemá - črtu rodovej demokracie. Sviatok Turíc bol už začiatkom stredoveku prekrývaný katolíckym sviatkom Na svätého ducha. Neskôr, za komunizmu, bol prekrytý sviatkom práce. A za kapitalizmu sviatkom Európskej únie. Pôvodný sviatok Turíc bol postupne prekrytý troma ďalšími sviatkami.
Rodina, vychutnajte si mesiac najväčšieho rastu. Uvedomme si a uctime si rodné duchovno, prírodu, pestujme naše rody a venujme sa aj hospodárstvu. Vychutnajme si mesiac rastúcej trávy a kvitnúcich kvetov.