Vianočné obdobie so sebou prináša nielen radostnú atmosféru, ale aj zamyslenie nad hlbšími koreňmi tradícií. Pre mnohé rodiny, nielen kresťanské, sa Vianoce spájajú s postavou Ježiška, ktorý nosí darčeky. Táto tradícia je však v súčasnosti podrobená prehodnocovaniu a porovnávaniu s inými vianočnými postavami, ako je Babbo Natale v Taliansku alebo Santa Claus v iných krajinách.
Dilema darcu darčekov: Ježiško alebo rodičia?
V posledných rokoch pribúda rodín, aj kresťanských, kde malé deti na otázku, kto nosí darčeky na Vianoce, odpovedia jednoznačne: Rodičia. Toto pozorovanie vedie k zamysleniu nad tým, či je rozprávanie o Ježiškovi ako darcovi darčekov „spirituálnou lžou“, ktorá môže neskôr vážne otriasť vierou detí. Manželia sedemdesiatnici, ktorí v kresťanskom duchu vychovali svojich päť detí, tento zvyk odsúdili ako spirituálne klamstvo.
Čoraz viac rodín si aj na Slovensku povie, že svoje deti nebude zavádzať, aby neskôr nezažili traumu. Mária Magátová, mamička štyroch detí a praktizujúca katolíčka, si z detstva v komunizme pamätá studenú sprchu, keď ju deti vysmiali, že verí na Ježiška. Z tohto dôvodu sa v ich rodine rozhodli ísť na to inak. Hovorili deťom, že Ježiško požehnal korunky, aby mohli rodičia z lásky k nim nakúpiť darčeky, a že najväčší dar Vianoc je práve malý chlapček v jasličkách - Ježiš, lebo on je tá Láska. Napokon však sila okolia, babiek, dedkov, tiet, ujov a kamarátov, bola silnejšia. Deti rodičovské argumenty vyselektovali a uverili tomu tajomnému, že darčeky nosí Ježiško. Deti so svojou fantáziou totiž túžia po tajomne, a to spoluvytvára ich detstvo.
Je potrebné odhadnúť vhodnú vekovú hranicu, kedy deťom citlivo vysvetliť, že darčeky dostávajú vďaka rodičom. Kňaz Juraj Drobný vo svojom blogu popísal tento vznešený detský pocit. Spolu so súrodencami sa na Štedrý deň snažili vystihnúť chvíľu, keď Ježiško prinesie stromček i s darčekmi, no nikdy sa im to nepodarilo. Keď trošku povyrástol a začal sa podieľať na „pomoci Ježiškovi“ s prípravou stromčeka, darčekov či vianočnej tabule, odpadlo síce „magické prekvapenie“, ale to čosi tajomné sa tým vôbec nestratilo.
Menšinové Vianoce a kultúrne zmeny
Tradícia Ježiška, ktorý nosí darčeky, sa najviac spája s germánskymi krajinami Európy, aj tam je však už na ústupe. Andrea Paganini, švajčiarsky spisovateľ a pedagóg, vysvetľuje, že v jeho krajine sa tradícia mení v závislosti od regiónu a rodiny. Hovorí, že žijeme vo svete, kde vládne politická korektnosť, a preto sa uprednostňuje používať na Vianoce neutrálny jazyk či symboly. Podľa neho sú tí, ktorí si Vianoce spájajú s Ježiškom, už v menšine. V formálne katolíckom Taliansku napríklad nedávno zarezonovala správa, že v provincii Miláno riaditeľ školy zrušil náboženské symboly Vianoc aj vianočný koncert s koledami, aby sa ľudia rôznych vierovyznaní necítili dotknutí. Ani v našich štátnych školách či škôlkach by ste na besiedkach len ťažko hľadali spomienku na Betlehem či koledu. V takejto spoločenskej atmosfére sa deťom ťažšie odovzdáva tajomstvo Vianoc.
Ježiško ako darca pre všetkých: Hlbší zmysel Vianoc
Hovoriť alebo nehovoriť deťom, že darčeky nosí Ježiško? Andrea Paganini si myslí, že realita Vianoc bude taká, akú ju prežijeme. Pýta sa, aký je potom rozdiel medzi narodeninami a Vianocami, ak hovoríme deťom, že darčeky nosia rodičia. Ak sme kresťania, nemôžeme ignorovať najmä jednu udalosť: narodenie Toho, ktorý dáva zmysel nášmu životu. Preto je podľa neho dobré, že Ježiško nosí darčeky u rodičov či starých rodičov, ale za podmienky, že ide o pravú a živú realitu, o konkrétnu, osobnú, precítenú prítomnosť.
Podľa Paganiniho Ježiško nosí darčeky vtedy, keď je aj naším spolucestujúcim po zvyšok roka, kamarát, ktorý nás má rád, ktorému sa zverujeme a nikdy nás nenechá osamotených. Zhmotnené dary sú potom iba dôsledkom, výrazom lásky, výrazom jeho života v nás a medzi nami. Znamená to teda, že má zmysel hovoriť o Ježiškovi darcovi iba v rodinách s hlbokou vierou? Možný je aj iný pohľad: bola by škoda nechať ho vymazať aj z rodín, kde je len povrchnou súčasťou vianočnej tradície. Vytvára sa tak aspoň určitá kultúra, ktorá nespája Vianoce s karnevalovým Santa Clausom, ale s nositeľom tých najpodstatnejších hodnôt.
Betlehem: Mesto narodenia Ježiša Krista
Prežívame predvianočný čas, ktorý sa spája práve s Betlehemom. Samotný Betlehem je pre ľudí, ktorí prvýkrát prichádzajú do Svätej zeme, šokom, lebo tam si uvedomia, že to mesto je dnes úplne oddelené od Jeruzalema, hoci sa zdá, že je jeho súčasťou. Názov Bet Lechem znamená „dom chleba“. Bolo to miesto, kde karavány, ktoré vychádzali z Jeruzalema a išli na ďalšie obchodné cesty, mali poslednú možnosť zásobiť sa chlebom. Kráľ Dávid tam bol pomazaný za kráľa, stretli sa tam jeho predkovia. Aj Rút, Moabčanka, ktorá sa stala „prastarou“ mamou kráľa Dávida, sa spája s týmto miestom. Obaja sú v rodokmeni Pána Ježiša. Proroctvo o tom, že z Betlehema vzíde ratolesť z kmeňa Jesseho (Iz 11, 1), sa napĺňa v Betleheme. Hoci Panna Mária s Jozefom žili v Nazarete, prichádzajú do Betlehema, pretože bolo potrebné naplniť príkaz sčítania obyvateľov (Lk 2, 4).
V súčasnosti mesto Betlehem patrí pod palestínsku samosprávu. Vianoce sú v Betleheme určite iné, lebo to nie je len o tom, ako ich prežívame v určitej romantike, ale sú to doslova a do písmena sprítomnené Vianoce. Človek začne vnímať Sväté písmo po návšteve Svätej zeme úplne inak. Vianoce v Betleheme nie sú len o romantike, ale o sprítomnení udalostí. Do „hlavného mesta Vianoc“ prídu každoročne stráviť sviatky desaťtisíce pútnikov. Slávnostné obdobie odštartuje postavenie vianočného stromčeka na betlehemskom námestí oproti Bazilike narodenia Pána. Hlavná svätá omša sa usporadúva 25. decembra o polnoci. K pochodu sa pridávajú nielen turisti z celého sveta, ktorí majú niekedy iné vierovyznanie, ale aj domáce moslimské rodiny, čím dávajú najavo ochotu vychádzať s kresťanmi v mieri a porozumení.
Posvätné miesta v Betleheme
Bazilika Narodenia Pána
Ústredným miestom v Betleheme je Bazilika narodenia. Je špecifická tým, že pri vstupe sa človek musí zohnúť, lebo má veľmi nízke dvere. Je to krásne vyjadrenie Božej logiky a pedagogiky, ktorá je iná ako ľudský pohľad. Boh si vyberie spôsob, ktorý je nenápadný. Má to aj praktický rozmer: keď hrozilo, že moslimské nájazdy zničia baziliku, kresťania vstup do vnútra baziliky zastavali a nechali len maličký prierez, ktorým sa aj dnes vstupuje. Preto sa aj dnes hovorí, že je to Brána pokory.
Prvý chrám tam postavil cisár Konštantín už v roku 326. Pred ním tam Hadrián, naklonený pohanským tradíciám, postavil chrám zasvätený Adonisovmu božstvu, snažiac sa, aby všetky miesta, ktoré si kresťania uctievali, zmizli. Bazilika bola zničená len raz v roku 538 Samaritánmi. V roku 540 cisár Justinián postavil novú baziliku na pôdoryse dnešnej. Keď prišli Peržania do Betlehema, našli tam krásnu mozaiku Klaňania sa troch kráľov a rozhodli sa ju nezničiť. Najväčší rozmach zažila bazilika počas križiackych výprav. V roku 1347 františkáni opravili strechu, no v 16. storočí boli vyhnaní gréckymi pravoslávnymi. Až rok 1852 priniesol definitívne rozhodnutie, keď Turci nariadili Status quo - kto aký objekt vlastnil, taký mu aj zostal. Bazilika je najstaršia neprebudovaná katolícka bazilika od roku 540, aj vďaka Mozaike Klaňanie troch kráľov v perzských oblekoch a rešpektovaniu kresťanského kultu moslimami. Do baziliky vchádzame cez Bránu pokory, kde sa každý musí zohnúť-pokloniť, pretože pôvodná brána, ktorou mohli prejsť aj kone, je znížená zamurovaním. Interiér je krásne zreštaurovaný a kostol od Status quo patrí gréckym-ortodoxným.
Po dlhom čakaní a pretláčaní sa cez úzky vchod do jaskyne sa pútnici dostávajú dnu. Miesto je očiernené od sviečok, no hlavným cieľom je pokloniť sa na mieste, kde sa narodil Ježiško. Symbolizuje ho pod Oltárom narodenia štrnásťcípá hviezda na mramorovej doske s latinským nápisom: „Tu sa narodil Kristus Pán z Márie Panny“. Zotrvať možno iba chvíľu, aby sa uvoľnil priestor ostatným čakajúcim. Jaskyňa je pod hlavným oltárom, predtým tam bola tradičná hosťovská izba. Jasličky z jaskyne sa od roku 560 nachádzajú v Ríme v Santa Maria Maggiore. Vchádza sa aj do Jaskyne mágov, ktorá ako jediná patrí františkánom a môžu sa tu slúžiť sväté omše. Za dverami je skrytá aj ďalšia sieť podzemných jaskýň. Vedľa baziliky je postavený Kostol sv. Kataríny s krásnym stredovekým chrámovým dvorom a s podobizňou svätého Dieťaťa. Priamo v kostole sú aj schody, ktorými sa dá zísť do Jaskyne sv. Jozefa, Jaskyne Neviniatok a Jaskyne sv. Hieronyma, ktorý tu prekladal sväté písmo z aramejčiny do latinčiny.
Jaskyňa mlieka
Okrem Baziliky narodenia je zaujímavá aj Jaskyňa mlieka. Táto jaskyňa nemá biblický základ, je to skôr o bohatej tradícii. Podľa legendy na mieste kvaplo materské mlieko Panny Márie, keď unikali so svätou rodinou do Egypta, a jaskyňa zbelela. Tradícia hovorí o tom, že keď sa Herodes rozhodol zabiť všetky deti do dvoch rokov, Panna Mária s Jozefom utekajú do Egypta. Pán Ježiš bol hladný a zaplakal, Panna Mária ho potrebovala nadojčiť. Vošla do jaskynky a nadojčila ho, no niekoľko kvapiek mlieka spadlo na zem a zbeleli od nich všetky steny jaskyne.
Táto jaskyňa bola mnohými oddávna navštevovaná a uctievaná. Prichádzajú sem nielen kresťania, ale aj moslimovia, pretože toto miesto je spojené so zázrakom počatia života. Byzantská kráľovná Eusébia tu prosila za dieťa a narodil sa jej princ. Spravujú tu aj ďalšie poďakovania za narodenie dieťaťa od pútnikov. Mnohé mamy, ktoré dlhé roky nemôžu mať dieťa, sem prichádzajú prosiť. Tisícky takýchto prípadov sú už dnes zachytené, keď mnohé mamy po návšteve jaskynky otehotneli a dnes majú živé, zdravé deti. Jaskyňa sa dnes ukrýva v kaplnke, ktorá dostala svoju fasádu v dnešnej podobe až v roku 1872. Miesto je však overené stáročiami, pretože už Byzancia ho zastrešila kostolom v 5. storočí. Unikátom je aj ikona Panny Márie, ktorá leží na konci celého priestoru a je tu znázornená Panna Mária ako kojí, čo sa veľmi často nevidí.
Pole pastierov
Pole pastierov, ktoré sa nachádza niekoľko kilometrov od centra Betlehema, je autentické miesto, ktoré niekedy patrilo Bózovi. Na tomto poli stretol Rút a vyvolil si ju za svoju manželku. Je to miesto, ktoré ako jedno z mála pripomína vtedajšie časy pastierov. Nachádzajú sa tam políčka, ktoré vyzerajú ako za čias Pána Ježiša. Boli to pasienky, na ktoré odchádzali pastieri, aby sa postarali o stáda. Pastier nemal žiadne práva, bol to akoby nečistý človek, nemohol ísť do chrámu. Pole pastierov pripomína udalosť, keď sa anjel Pána zjavil pastierom a oznámil im radostnú zvesť: Sláva Bohu na výsostiach, čo si pripomíname počas slávnostných svätých omší. Práve tu mali pastieri prijať posolstvo o narodení Ježiša Krista. Ako pamiatka na výnimočnú udalosť tu stojí Kaplnka Gloria in excelsis Deo. Má tvar beduínskeho stanu a priečelie zdobí anjel, symbol ohlasovania radostnej zvesti. Vnútri sa nachádzajú maľby anjelovho zvestovania pastierom, pastierov, ktorí vzdávajú Ježišovi úctu, a pastierov oslavujúcich narodenie. Kaplnku i okolitý areál dnes spravujú františkáni.
Ďalšie zaujímavé miesta v Betleheme
V Betleheme je množstvo zaujímavých miest. Najmä také, ktoré sú spojené napríklad s karmelitánskou či saleziánskou spiritualitou. Saleziáni tam majú veľmi kvalitné viniče, ktoré umožňujú robiť nielen omšové vína. Karmelitánky tu majú svoju sväticu - Máriu od Ukrižovaného - ale aj sestru, ktorá bola zabitá, lebo konvertovala z moslimskej na kresťanskú vieru. Sú tam aj miesta, ktoré sú spojené s bežným životom Betlehemčanov.
Tradícia betlehemov (jasličiek): Od Greccia po Slovensko
Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave je postavený drevený Betlehem v životnej veľkosti. Pri jasličkách sa fotia deti a turisti sa musia skloniť, aby si urobili fotku. Tradícia betlehemov, známych aj ako jasličky, patrí k neodmysliteľným symbolom Vianoc. Tento zvyk, ktorý pripomína narodenie Ježiša Krista, sa postupne rozšíril do celého sveta. Betlehem (iné názvy: jasle, betlehemské jasle; trochu expresívne jasličky, betlehemské jasličky) je umelecké, často priestorové, vyobrazenie znázorňujúce Svätú rodinu pri narodení Ježiša. Práve narodený Ježiško leží v chlieve (príp. v jaskynke) na sene v jasliach (t. j. kŕmidle pre dobytok) a Panna Mária a svätý Jozef ho opatrujú.
História vzniku betlehemov
História betlehemov sa začína v roku 1223 v talianskom mestečku Greccio. V tom čase taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval budúceho svätca, Františka z Assisi, aby strávil sviatky na jeho panstve. Tento zakladateľ rádu františkánov túžil sprostredkovať tajomstvo Kristovho narodenia obyčajným ľuďom, ktorí si nemohli dovoliť putovať do skutočného Betlehema. Rozhodol sa teda stvárniť výjav Ježišovho narodenia v malej jaskyni na vrchole skalnatého kopca, miesto upravil ako kaplnku. Pripravil scénu narodenia Ježiška nie ako sochy či obrazy, ale ako skutočnú scénu pripomínajúcu narodenie Ježiša, takzvaný živý betlehem. Jaskyňa bola tichá, pokojná a jej atmosféra pripomínala prostotu betlehemskej maštale. František nechal priniesť seno, ktoré rozprestreli na zem. Uprostred jaskyne bola pripravená jednoduchá drevená kolíska - miesto, ktoré symbolizuje jasle, kde bol podľa Biblie položený Ježiš. František chcel, aby bol betlehem živý, takže do jaskyne priviedli aj zvieratá - osla, ktorý symbolizuje pokoru a trpezlivosť, a vola, ktorý pripomína silu a vernosť. František tiež zabezpečil, aby sa na scéne nachádzali ľudské postavy. Namiesto vyrezávaných z dreva či kameňa do rolí Jozefa a Márie obsadil dvoch skutočných ľudí - miestnych obyvateľov. Hoci bábätko Ježiša nepredstavovalo skutočné dieťa, prítomná bola aspoň bábika, ktorá ležala v kolíske na sene.
Keď bolo všetko pripravené, František rozoslal pozvanie ľuďom z Greccia a okolitých dedín. V noci na Štedrý deň sa zástupy ľudí schádzali pri jaskyni s lampášmi a pochodňami. Keď vošli do jaskyne, videli prostú, ale krásnu scénu - Mária a Jozef stoja pri kolíske, v ktorej leží malý Ježiš. Vrcholom celej noci bola svätá omša, ktorú slúžil sám svätý František. František predniesol kázanie, v ktorom hovoril o pokore, láske a Božom dare ľudstvu. Jeho slová dojímajú prítomných k slzám, hovoril o tom, ako sa Všemohúci Boh rozhodol narodiť ako chudobné dieťa v maštali, aby ukázal svetu, že pravé bohatstvo spočíva v láske a pokore.
Vývoj a rozšírenie betlehemov
Tento jedinečný zážitok sa hlboko vryl do pamäte ľudí. Po Františkovej smrti v roku 1226 jeho spolubratia pokračovali v stavbe betlehemov a táto tradícia sa začala šíriť do ďalších františkánskych kláštorov v Taliansku. Významným medzníkom bol rok 1289, keď sochár Arnolfo di Cambio vytvoril pre Baziliku Santa Maria Maggiore v Ríme prvý veľký betlehem s pohyblivými postavami. Azda najznámejším betlehemom sa stal ten z Neapola (presepe napoletano), ktorý je vyrobený z farebnej terakoty. Okrem svätej rodiny obsahuje mudrcov, zvieratá, pastierov a dokonca aj remeselníkov pri práci. Táto jednoduchá scéna narodenia sa stala symbolom Vianoc po celom svete. Do ľudového prostredia sa betlehemy dostali s reformami Jozefa II. na konci 18. storočia, ktorý nariadil zrušenie niektorých cirkevných objektov.
Betlehemy na Slovensku
Tradícia betlehemov sa dostala na územie Slovenska prostredníctvom františkánskych kláštorov, ktoré patrili medzi prvé rehole v našej krajine. Najstarší doložený betlehem na území Slovenska pochádza zo 17. storočia a bol vytvorený práve v prostredí františkánskych kláštorov. V 18. a 19. storočí sa betlehemy začali objavovať aj v domácnostiach. Ručne vyrezávané drevené jasličky, ktoré mohli byť jednoduché alebo bohato zdobené, sa stali súčasťou vianočných tradícií.
Jedným z najvýznamnejších je Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, ktorý vytvoril rezbár Jozef Pekara. Toto monumentálne dielo, na ktorom pracoval 15 rokov, bolo sprístupnené verejnosti v roku 1995. Betlehem je 8,5 metra dlhý, 2,5 metra široký a 3 metre vysoký, obsahuje približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Ďalším pozoruhodným dielom je pohyblivý betlehem v Terchovej, nachádzajúci sa v predsieni kostola sv. Cyrila a Metoda.
Netradičné materiály a umelecké betlehemy
Betlehemy sa po stáročia vytvárajú z rôznych materiálov, pričom mnohí umelci a remeselníci využívajú svoju kreativitu na tvorbu netradičných a zaujímavých diel. Existujú miniatúrne betlehemy vytvorené z rybích kostí, ktoré predstavujú precíznu a detailnú prácu, kde sú postavičky vyrezávané do najmenších fragmentov kostí. Z ďalších netradičných jasličiek možno vymenovať betlehem z jadierok ovocných plodov, betlehem z banánových šupiek, betlehem z kukuričného šúpolia a dokonca betlehem zo škrupiniek pistácií. Tieto diela Jozefa Práznovského zo Žiliny boli aktuálne vystavené Kysuckým múzeom na výstave „Betlehemy ako ich nepoznáme“ v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli.
TV SEVERKA História Betlehemov
Raný život Ježiša: Obriezka a obeta v chráme
Jozef s Máriou sa po narodení Ježiša nevracajú do Nazareta, ale zostávajú v Betleheme. Keď má Ježiš osem dní, dávajú ho obrezať, tak ako to Izraelitom prikazuje Boží Zákon (3. Mojžišova 12:2, 3). V ten deň je zvykom dať chlapcovi meno. Uplynulo vyše mesiaca a Ježiš má už 40 dní. Rodičia s ním teraz odchádzajú do chrámu v Jeruzaleme, vzdialenom len niekoľko kilometrov. Podľa Zákona má matka 40 dní po pôrode syna predložiť v chráme obeť, aby mohla byť očistená. Mária prináša ako obeť dva vtáčiky. To prezrádza niečo o finančnej situácii Jozefa a Márie, keďže podľa Zákona mali obetovať mladého baránka a jedného vtáčika, no ak si matka nemôže dovoliť baránka, postačia dva vtáčiky - dve hrdličky alebo dva holúbätá.
V chráme k Jozefovi a Márii pristupuje starší muž menom Simeon. Boh mu zjavil, že neumrie, kým neuvidí sľúbeného Krista, čiže Mesiáša. Simeon berie malého Ježiša do náručia a ďakuje Bohu: „Zvrchovaný Pane, teraz nechávaš svojho otroka odísť v pokoji, tak ako si vyhlásil, pretože moje oči videli tvoj prostriedok na záchranu, ktorý si pripravil pred zrakom všetkých ľudí.“ Jozef s Máriou žasnú nad tým, čo počujú. Simeon ich žehná a hovorí Márii, že jej syn „spôsobí pád a pozdvihnutie mnohých v Izraeli“ a že ona zažije obrovskú bolesť, akoby ňou prenikol ostrý meč. V ten deň je tu aj 84-ročná prorokyňa Anna. Táto verná žena v chráme nikdy nechýba. Teraz prichádza k Jozefovi, Márii a malému Ježišovi. Jozef a Mária majú v tom momente nesmiernu radosť.