Blíži sa 36. výročie revolučného Novembra´89, počas ktorého sme získali politickú a spoločenskú slobodu. Mnohí si naň spomíname ako na závan čerstvého vzduchu, ktorého sme sa po desaťročiach útlaku politickej reprezentácie mohli opäť slobodne nadýchnuť. Hodnoty ako sloboda a demokracia sú pre napredovanie spoločnosti kľúčové, a preto sa pri príležitosti výročia 17. novembra každoročne pripravuje špeciálny program, ktorý tieto hodnoty oslavuje a zároveň poukazuje na hrozby, ktoré môže predstavovať ich strata.
Význam a priebeh Nežnej revolúcie
Nežná revolúcia (čes. Sametová revoluce; 17. november - 29. december 1989) je názov pre nekrvavé udalosti, ktorých dôsledkom bolo odstránenie komunistického režimu v Česko-Slovensku. Komunistická strana získala moc v krajine prevratom vo februári 1948 a počas „vlády jednej strany“ neboli povolené žiadne oficiálne opozičné politické strany.
Odlišne zmýšľajúci občania a najmä aktívni odporcovia - disidenti boli prenasledovaní tajnou políciou (Štátna bezpečnosť - ŠtB). Široká verejnosť sa bála otvorene podporovať disidentov zo strachu z prepustenia z práce, vyhodenia zo školy alebo inej perzekúcie. Cenzúra označovala diela alebo osoby ako majúce „negatívny postoj k socializmu“, čo viedlo k ich zákazu alebo zaradeniu na „čiernu listinu“ pre názory, postoje (podpora Pražskej jari, nesúhlas s okupáciou 1968, náboženské presvedčenie, neúčasť na voľbách, podpis Charty 77) či pôvod. Tieto pravidlá bolo možné presadzovať, pretože všetky školy, médiá a podniky patrili štátu a boli riadené politickými nominantmi Komunistickej strany.
Okrem politických boli obmedzované aj iné slobody. Obyčajní ľudia nemohli slobodne vycestovať do väčšiny krajín, potrebovali tzv. „devízový prísľub“ a „cestovnú doložku“, ktoré mali zaručiť, že sú „dôveryhodní“ a neutečú na „Západ“. V rovnakom čase, v 80. rokoch 20. storočia, došlo k zastaveniu ekonomického rastu. Michail Gorbačov, nový generálny tajomník ÚV KSSZ (od 1985), proklamoval demokratizačnú reformu systému („perestrojka“ a „glasnosť“), čo vytváralo tlak aj na komunistické strany v iných socialistických krajinách.
Iniciátormi revolúcie boli študenti, ku ktorým sa pridali najprv výtvarníci, herci a divadelníci a postupne ostatné skupiny obyvateľstva. V Bratislave študenti zorganizovali protestnú demonštráciu už vo štvrtok 16. novembra, kde žiadali slobodu slova, školské reformy, demokraciu a prepustenie „bratislavskej päťky“. V piatok 17. novembra sa v Prahe na Albertove zišli študenti pri oficiálnom pietnom akte pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala a zatvorenia českých vysokých škôl. Po brutálnom zásahu polície proti študentom na pražskej Národnej triede študenti na všetkých vysokých školách od 21. novembra štrajkovali. Na Slovensku bola vytvorená Verejnosť proti násiliu a v Česku Občianske fórum. Dňa 27. novembra sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk. Po rezignácii komunistickej federálnej vlády (7. decembra 1989) bola 10. decembra vymenovaná nová vláda a prezident Gustáv Husák podal demisiu. Dňa 28. decembra 1989 Federálne zhromaždenie zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
Mestské múzeum v Bratislave a program „Čo zostalo z Novembra?“
Múzeum mesta Bratislavy (MMB) si ctí hodnoty slobody a demokracie a uvedomuje si ich dôležitosť pre napredovanie spoločnosti. Preto k výročiu 17. novembra pripravilo špeciálny program s názvom „Čo zostalo z Novembra?“, ktorý tieto hodnoty oslavuje a zároveň chce poukázať na hrozby, ktoré môže predstavovať ich strata. Tento program trvá počas celého mesiaca a zahŕňa projekciu, diskusie, filmové premietania, inštalácie a vzdelávacie formáty.
Projekcia „ODVAHA A NÁDEJ NOVEMBRA 1989“
Od 3. do 27. novembra, každý deň od 17:00 do 21:00, sa na Nádvorí Starej radnice koná projekcia s názvom „ODVAHA A NÁDEJ NOVEMBRA 1989“. Táto vizuálna inštalácia nabáda na zamyslenie sa nad odkazom slobody, demokracie a občianskej odvahy v dnešnej dobe a kladie otázku, či je možné opäť vybudovať pocit spolupatričnosti, ktorý by spojil celú spoločnosť. Návštevníci môžu zanechať svoj odkaz priamo pod projekciou.
Diskusie a filmové premietania
- Diskusia „BOJ O NOVEMBER“: Dňa 12. novembra o 17:30 vo Faustovej sieni Starej radnice sa uskutoční diskusia, tlmočená aj do slovenského posunkového jazyka. Bude sa venovať spomienke na 17. november, jeho premenám na nástroj politických sporov, úlohe žien v revolúcii a aktualizácii odkazu revolúcie. Účinkujú moderátorka Agáta Šústová Drelová, politologička Zuzana Maďarová a historik Matej Ivančík. Vstupné je 4 € (základné) a 2 € (zľavnené).
- Premietanie s diskusiou „SPÝTAJ SA VAŠICH. Čo pre nás znamená 17. november dnes?“: Dňa 13. novembra o 17:30, taktiež vo Faustovej sieni Starej radnice, sa po premietaní filmu „Spýtaj sa vašich: 89“ (osobné spomienky na revolučné dni) uskutoční diskusia s režisérkou Barbrou Berezňákovou, riaditeľkou Post Bellum Sandrou Polovkovou a novinárom/hudobníkom Braňom Bezákom o strate ideálov a význame odvahy dnes. Vstupné je 4 € (základné) a 2 € (zľavnené).
Deň slobody na Devíne a vzdelávacie programy
- DEŇ SLOBODY NA DEVÍNE: Dňa 16. novembra od 10:00 do 16:00 hrad Devín, symbolické miesto zhromaždení, ponúka znížené vstupné 1 € na celý areál. Odporúča sa návšteva výstavy „Pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948 - 1989“ s novým artefaktom. V spolupráci s ÚPN sa o 10:00, 13:00 a 15:00 konajú bezplatné komentované prehliadky s Petrom Mikle o železnej opone (nutná registrácia vopred).
- Workshop „SOCIALIZMUS V KRAJINÁCH V4: ČO NÁS SPÁJA?“: Dňa 16. novembra o 15:00 a 16:00 vo Faustovej sieni Starej radnice sa uskutoční prednáškový workshop predstavujúci medzinárodný projekt „Making Visegrad History Digital“, zameraný na spoločné dejiny krajín V4 počas socializmu a využitie digitálnych nástrojov pri výučbe dejepisu. Vstupné je zdarma.
- Vzdelávací program pre školy „ŽELEZNÁ HRANICA“: Od 4. do 14. novembra (utorok - piatok, 10:15 a 12:15) sa na hrade Devín koná interaktívny 90-minútový program pre vyššie ročníky ZŠ a SŠ. Študenti sa vďaka dramatizácii a práci s prameňmi vcítia do osudov ľudí a reflektujú význam slobody a ľudských práv v kontexte železnej opony. Kapacita je jedna trieda, vstupné 2 € na žiaka (jeden dozor zdarma na 10 žiakov).
„N89 Cesta k slobode“ - Výstava Slovenského národného múzea
Slovenské národné múzeum (SNM) na čele s generálnym riaditeľom Branislavom Panisom a riaditeľom SNM - Historického múzea Petrom Bartom pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie pripravilo výstavu „N89 Cesta k slobode“. Spolupracovalo pri nej s Ústavom pamäti národa, občianskym združením Klub 89, desiatkami inštitúcií, osobností, ale aj bežných ľudí, ktorí sa podieľali na zrode občianskej spoločnosti. Autori výstavy sa snažili priblížiť, či to všetko malo vtedy zmysel a poukázať na to, že vďaka aktérom revolúcie môžeme dnes žiť spoločne v slobodnej krajine, kde už nezáleží na straníckej knižke a dobrom kádrovom posudku. Výstava reaguje aj na súčasné mýty a polopravdy o Nežnej revolúcii, zdôrazňujúc, že November bol o slobode a možnosti voľby.
Obsah a štruktúra výstavy
Autori, architekti a grafici výstavy sa nezamerali len na samotné udalosti novembrových dní, ale aj na situácie, ktoré im predchádzali - na ťažký a dlhý zápas o slobodu. Výstava v prvej časti rozpráva návštevníkovi príbeh toho, čo bolo videné/prezentované a toho, čo bolo zakázané, nedostatkové alebo jednoducho povedané to, čo režimu prekážalo. Výstavu začne návštevník tým, čo bolo pre väčšinu ľudí východného bloku koncom ich snov a túžob - železnou oponou. Tá ho cestou cez ostnaté drôty a zábery z nej dovedie do „vyšetrovačky“ ŠtB, kde môže vidieť ukážku vybavenia a prostredníctvom videoprojekcie si vypočuť o výsluchoch z úst ľudí, ktorí ich naozaj zažili. Môže vidieť a počuť, ako sa lanárilo na spoluprácu a oboznámiť sa s povestným spisom ŠtB. Následne si cez rôzne prejavy slobody a neslobody (cestovania, nakupovania, literatúry, umenia a hudby) utvorí predstavu o tom, čo musel zažívať „normálny človek počas normalizácie“.
Autori nepísali siahodlhé panely, ale nechali rozrozprávať predmety príbeh ich majiteľov, doplnené o rozšírené popisky udalostí, javov a fenoménov, ktoré ešte viac rozrozprávajú daný príbeh. Výstava je obohatená o množstvo audiovízií s rôznou formou použitia, ktoré návštevníkom dávajú možnosť zažiť väčšiu autenticitu doby. Sekcie ako Ostrovy pozitívnej deviácie (disidenti, kresťanské spoločenstvá, ochranári a občianski disidenti), Sviečková manifestácia a Palachov týždeň vedú návštevníka cez úzku, ale zlomovú uličku, kde sa spolu so zábermi študentov z Bratislavy (16.11.1989) a Prahy (17.11.1989) dostanú cez príslušníkov pohotovostných oddielov VB konečne na povestnú Novembrovú tribúnu.
Následná časť výstavy dýcha étosom udalostí rokov 1989 a 1990. Návštevník má slobodnú voľbu cesty k jednotlivým kúskom mozaiky Nežnej revolúcie, pričom si môže vybrať, či si najprv pozrie najznámejšie tváre tribún Novembra 89, prečíta vyhlásenia a dokumenty, ktoré rozhýbali spoločnosť, pozrie sa na vznik loga VPN, zažije atmosféru vlaku Nežnej revolúcie, pochodu Ahoj Európa či návštevy pápeža Jána Pavla II. a mnoho ďalšieho. Výstave dominuje majestátna stena ľudovej tvorivosti - stena z plagátov Nežnej revolúcie, ktorých má SNM - Historické múzeum vo svojej správe okolo 300. Múzeum stále hľadá autorov týchto plagátov, aby sa cez ich príbeh ešte viac mohol vyrozprávať príbeh Novembra.
Výstava má dva pomyselné konce. Jeden predstavuje časť o slobodných voľbách ako vyústení snáh celého príbehu. Tou druhou je fragment z bývalého pamätníka Klementa Gottwalda v Bratislave, ktorý predstavuje ten povestný „veľký tresk“, keď v novembri 1990 bol pamätník vyhodený do vzduchu a známe „Gottko“ bolo opäť premenované na Námestie slobody. Výstavu si môžete pozrieť na Západnej terase Bratislavského hradu od 17. novembra.
Nežná revolúcia - Kreativita revolúcie - Fetiše Nežnej revolúcie dokumentárny film časť 1
Súvisiace podujatia na Bratislavskom hrade
Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie sa na budove Bratislavského hradu v nedeľu 17.11.2019 o 18:00, 19:00 a 20:00 uskutočnila veľkoplošná 3D projekcia, tzv. video mapping. Návštevníkom bol sprístupnený vonkajší priestor areálu Bratislavského hradu, odkiaľ bol na projekciu najlepší výhľad. Príbeh video mappingovej projekcie nadväzoval na výstavu „N89 Cesta k Slobode“. Zároveň sa návštevníci mohli 17. novembra bezplatne previezť historickým trolejbusom N89, ktorý jazdil po trase Nemocnica sv. Michala (Rajská) - Ondrejský cintorín - Kollárovo nám. - Hodžovo nám.
Úloha divadla v revolúcii a súvisiace výstavy
Divadelný ústav si aj v roku 2025 pripomína výročie Nežnej revolúcie a udalosti 17. novembra - symbol slobody, občianskej odvahy a demokratických zmien, ktoré sa začali práve v prostredí divadla. Výstava „Nežná ‘89... revolúcia, ktorá sa začala v divadle“ vznikla pri príležitosti 30. výročia demokratickej zmeny, ktorej priamymi aktérmi sa stali divadelníci. Herci, herečky, režiséri či dramaturgovia v novembri 1989 prijali výzvu štrajkujúcich študentov a aktívne sa zapojili do spoločenského diania. Výstava reflektuje prelomové dni a týždne, ktoré viedli k ukončeniu komunistickej diktatúry a nastoleniu demokracie v Československu. Podujatie 17. november v Štúdiu 12 nadväzuje na dlhodobé úsilie Divadelného ústavu pripomínať úlohu umenia a divadla v spoločenských zmenách.
Divadlo Andreja Bagara v Nitre si 30. výročie Nežnej revolúcie pripomenulo výstavou „NEŽNÁ.NR“, ktorá sa zamerala na udalosti v novembri a decembri 1989 a podrobne mapovala predovšetkým aktivity nitrianskych divadelníkov v tomto období. Po vernisáži výstavy sa konala diskusia s divadelníkmi, ktorí boli účastníkmi novembrových udalostí. Výstava mapuje aj ďalšie aktivity hercov, ich výjazdy do regiónov a tovární, kde sa na mítingoch stretávali s verejnosťou. Vychádza z kalendária, ktoré bolo súčasťou projektu Nitra 89 - pamäť regiónu.
K 30. výročiu Nežnej revolúcie pripravila Opera SND operný koncert pod názvom „Zamatové posolstvo“, ktorý sa konal 19. novembra 2019. Zazneli na ňom scény z diel slovenských i svetových autorov, ktoré sú oslavou slobody alebo apelom na jej nastolenie, doplnené poéziou slovenských tvorcov a archívnymi audio- a video-materiálmi z revolučných dní.
Interaktívne a vzdelávacie projekty
Slovensko si 30. výročie Nežnej revolúcie pripomenulo rôznymi aktivitami a podujatiami naprieč celou krajinou. Mnohé z nich podporila v rámci grantu „Sloboda nie je samozrejmosť“ aj Férová nadácia O2, ktorá mladým ľuďom približuje, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes.
Interaktívna svetelná inštalácia
Koncom septembra rozsvietil Banskú Bystricu a Trnavu piaty ročník Festivalu svetla a tieňa, ktorý ponúkol súčasné svetelné umenie domácich aj zahraničných autorov. V rámci ich diela sa na námestiach opäť štrngalo kľúčmi. Ak sa spojilo viac ľudí, ich spoločné úsilie spustilo vizuálne búranie zdanlivo nepreniknuteľnej steny. Odmenou bolo odhalenie jedinečných fotografií z Nežnej revolúcie. Autori inštalácie vnímajú udalosti Novembra 89 ako spojenie aktívnej spoločnosti, ktorá chcela dosiahnuť zmenu pre všetkých, a tá bola možná len vďaka kolektívnemu hrdinstvu. Zároveň chcú poukázať na dôležitosť aktivity a spájania ľudí i v súčasnosti. Interaktívna inštalácia putuje do 20. novembra mestami Trnavského samosprávneho kraja.
Festival „Revolúcia bez konca“ na Univerzite Komenského
Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa od 11. do 17. novembra 2019 konal multižánrový festival „Revolúcia bez konca“. Keďže študenti boli hybnou silou Nežnej revolúcie a fakulta bola počas Novembra 89 dôležitým uzlom, je prirodzené, že sa festival konal práve na tomto mieste. Súčasťou programu, za ktorým stojí občianske združenie Univerzál, boli výstava, divadelná hra, prednášky, premietanie filmu, diskusie či scénické čítanie. Priamo v budove fakulty sa uskutočnil aj happening „Buďte ticho!“, prostredníctvom ktorého sa účastníci vrátili späť v čase a mohli na vlastnej koži zažiť, v akých podmienkach sa kedysi vyučovalo a prečo sa študenti vzbúrili a žiadali akademické slobody. Festival priniesol originálne multižánrové eventy na podporu vzťahu súčasnej generácie mladých k slobodnej občianskej spoločnosti. Návštevníci mohli vidieť výtvarnú inštaláciu aj výstavu karikaturistov z celého sveta, dokument „Spýtaj sa vašich“ či vypočuť si autorské angažované piesne. Súčasťou programu bola aj súťaž kabaretných skečov o význame slobody, kvíz o Nežnej revolúcii a diskusné fórum s aktérmi revolúcie.
Rekonštrukcia udalostí na ZŠ v Komárne
Pekným príkladom spomienkových aktivít je rekonštrukcia dobových udalostí v jednej zo slovenských základných škôl, konkrétne na ZŠ J. A. Komenského v Komárne. Keď sa žiaci zaujímali, ako vyzeralo detstvo ich rodičov, pedagógovia im pomohli usporiadať celotýždňový program. Jeho súčasťou bolo nielen prispôsobenie učiva jednotlivých predmetov, ale aj zážitkové simulovanie chodu školy spred 30 rokov. Žiaci trávili veľké prestávky povinným pochodovaním po chodbe do kruhu, počúvali vysielanie školského rozhlasu, skúmali nástenky v komunistickom duchu a promenádovali sa v retro oblečení. Priestory školy pomenovali dobovými názvami komárňanských ulíc. Zavŕšením projektu bola hra tzv. escape room „Klietka“ s tematikou Nežnej revolúcie, ktorú si v škole zahralo 26 tímov.
Pamätník Novembra 1989 a jeho odhalenie
Na Námestí slobody v Bratislave vrcholia finálne prípravy pred slávnostným odhalením Pamätníka novembra 1989. Pamätník bude odovzdaný verejnosti na výročie Nežnej revolúcie 17. novembra. Slávnostné odhalenie sa uskutoční za prítomnosti osobností Novembra ´89 a verejnosti v pondelok 17.11. o 16.30 hod., pričom už od 16-tej na mieste zahrá naživo niekoľko piesní Martin Geišberg. V programe s príhovormi vystúpia primátor Bratislavy Matúš Vallo, správkyňa Nadácie Slovenskej sporiteľne Barbara Henterová, iniciátor pamätníka a tribún novembra 1989 Ján Budaj, osobnosti novembrových udalostí Martin Bútora a Zuzana Mistríková, či zástupkyňa Platformy pre demokraciu Katarína Batková. Zároveň zaznejú piesne spojené s Nežnou revolúciou a na záver o 17:11 vystúpi s piesňou „Modlitba pre Martu“ Zuzana Mauréry ako symbolické spojenie s Prahou v spomienke na odvahu ľudí, ktorým sa podarilo zvrátiť režim útlaku. Spomienkový program vzniká v spolupráci s BKIS.
Inštalácia pamätníka revolúcie na Námestí slobody je symbolickým gestom víťazstva demokracie nad totalitnou mocou. Dielo svojím vyhotovením pripomína silu mierumilovného davu, ktorý sa vzoprel politickému nátlaku a bez použitia násilia si dokázal vynútiť požadované zmeny systému. Protestujúci dav symbolizujú bronzové odtlačky stôp umiestnené na vrchnej časti betónového monobloku vystupujúceho do priestoru. Autormi víťazného návrhu pamätníka sú Branislav Lackovič, Emanuel Zatlukaj a Jakub Trajter, ktorých dielo vzišlo z verejnej súťaže. Pamätník bude časom doplnený o informačnú tabuľu s odkazom na web Umenie mesta Bratislavy, ktorý návštevníčkam a návštevníkom poskytuje architektonické informácie o diele. Podľa Nadácie Slovenskej sporiteľne, ktorá sa pričinila o vznik pamätníka po 36 rokoch, je pripomínanie a oslava tohto významného momentu histórie a učenie o ňom najmladších generácií našou povinnosťou.
Rôznorodosť spomienkových aktivít naprieč Slovenskom
Počas novembra sa v Bratislave a ďalších mestách koná niekoľko ďalších podujatí a výstav, na ktorých si možno pripomenúť udalosti Nežnej revolúcie. Tridsať rokov po „Nežnej“ revolúcii a tridsať rokov života v slobodnej spoločnosti je dostatočným dôvodom na zamyslenie.
Výstavy a kalendáriá
- Výstava „Svedectvo o revolúcii - november ´89 v archívnych dokumentoch slovenských štátnych archívov“ je venovaná 30. výročiu a pripravilo ju Ministerstvo vnútra SR a Múzeum mesta Bratislavy.
- Múzeum mesta Bratislavy na ňu pozýva verejnosť v termíne od 6. do 12. novembra.
- Niektoré podujatia ponúkajú rozsiahle kalendárium mapujúce dobu od roku 1946 až po rok 1991 a spomienky pamätníkov na revolučné udalosti z Československa, Poľska a Rumunska formou záznamov orálnej histórie. Atmosféru doby prenáša aj ambientná zvuková inštalácia Mariana Jaslovského, výber fotografií dizajnu z konca 80. rokov, autentické reklamy a pohľady do lifestylových rubrík. Raritné, nikdy neuverejnené fotografie z Novembra poskytol Ján Šebík.
- Gandy Gallery pozýva na výstavu s názvom „1989“ s autormi ako Anna Daučíková, Orshi Drozdik, Marysia Lewandowska a Ilona Nemeth.
- Slovenské centrum dizajnu, ateliér Typolab VŠVU v Bratislave a Karol Rosmány so synmi predstavujú výstavu grafického dizajnu vytvorenú pri príležitosti výročia.
Kultúrne a vzdelávacie podujatia
- V období od 3. do 17. novembra sa Bratislava opäť stane mestom slobody prostredníctvom Festivalu slobody, ktorý ponúka pestrý program filmových premietaní a diskusií.
- Tretia novembrová sobota patrí pestrým divadelným zážitkom počas 16. ročníka Noci Divadiel.
- Projekt 89-Ty je séria kultúrnych podujatí, ktoré pripravilo Kultúrne centrum Modra a Artforum Pezinok s cieľom priblížiť širokej verejnosti udalosti Novembra 89.
- 8. ročník seminára Kabinetu audiovizuálnych divadelných umení (KADU) ponúka v dňoch 24. a 25. novembra priaznivcom divadla, filmu a umenia odborné témy.
- Bytový festival Cez prah si už tradične pripomína fenomén bytových kultúrnych podujatí 70. a 80. rokov minulého storočia.
- Film Generácia, RTVS a Známa firma uvádzajú krátkometrážny dokumentárny film Barbory Berezňákovej „Spýtaj sa Vašich“.
- Koncert pre všímavých sa sťahuje do dvoch výnimočných priestorov - v galérii Umelka zahrajú kapely Bez Ladu a Skladu a Ještě jsme se nedohodli, v klube FUGA Chór vážskych muzikantov - CHVM, The Wilderness a vo svetovej premiére slovensko-maďarský projekt Drť.