Nemocnica v Rimavskej Sobote, ktorá je dlhodobo kľúčovou zdravotníckou inštitúciou pre obyvateľov regiónu, má bohatú a dlhú históriu siahajúcu až do 19. storočia. Jej vývoj prešiel od prvotných myšlienok na založenie až po súčasné plány na výstavbu novej generácie zdravotníckeho zariadenia.
Založenie a Počiatky Nemocnice
Myšlienka postaviť župnú nemocnicu v Rimavskej Sobote vznikla už v roku 1839, keďže mestu, ako historickému centru Gemerskej stolice a župy, dlhé roky takáto inštitúcia chýbala. Financie na stavbu sa mali získať zo sponzorských príspevkov. Kým sa však zozbierala potrebná suma na začatie stavby, uplynulo až 41 rokov. Rimavskosobotská nemocnica bola napokon otvorená v roku 1884.
Išlo o budovu, ktorá je priečelím obrátená na súčasnú Fábryho ulicu a kde je dnes umiestnené interné oddelenie. Nemocnica mala vtedy 20 postelí s chirurgickými a internými lôžkami, ale aj s lôžkami pre kožné a infekčné choroby. Prvým riaditeľom sa stal Samuel Szabó, ktorý súčasne zastával aj funkciu hlavného župného lekára Gemersko-malohontskej župy.
Prestavby a Rozširovanie v Prvej Polovici 20. Storočia
V roku 1912 prebiehala prestavba župnej nemocnice, dnes interného oddelenia. Rozširovala sa o krídla, ktoré sa pristavali na oboch stranách budovy. Touto prestavbou sa získalo po jednej izbe pre chorých na prízemí aj poschodí a pivničné priestory na pravej strane. Na ľavej strane šlo tiež o presne také isté priestory s tým rozdielom, že izba na prízemí bola daná k dispozícii ošetrovateľkám z Rádu milosrdných sestier svätého Vincenta. Taktiež došlo k prestavbe bytu správcu nemocnice nachádzajúceho sa na prízemí.
Nemocničná Kaplnka a Jej Vysvätenie
V jednej z týchto miestností vznikla nemocničná kaplnka. Výzdobu mal na starosti Jozef Koreny, ktorý tu preukázal svoje maliarske nadanie. Oltár mal dva stĺpy a bola to práca tirolského majstra Jozefa Rifessera. Hlavnými postavami na oltári boli umeleckým spôsobom stvárnení svätý Jozef a svätý Vincent.
Slávnostné vysvätenie nemocničnej kaplnky sa uskutočnilo dňa 2. mája 1913. Obrad za veľkej účasti obyvateľstva vykonal prepošt Endre Széman. Kaplnka sa nachádzala na prízemí po ľavej strane od vchodu do budovy, kde bol aj vchod do sakristie. Do kaplnky sa dalo dostať z chodby. Vnútorné priestory boli dostatočne veľké, svetlé s tromi oknami. Na strope boli umiestnené elektrické lustre.
Realizovalo sa tiež pripojenie celého objektu na vodovod, ktoré vykonával miestny majster Koloman Zsuffa. Po ukončení prác nemocnica disponovala 143 lôžkami a bola plne elektrifikovaná.
Nová Budova v 30. rokoch
V roku 1930 sa začala výstavba novej budovy nemocnice, časť s priečelím obrátená na pôvodnú Šrobárovu ulicu. Už o dva roky neskôr sa do nej premiestnilo chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a do suterénu aj vodoliečba. Počet nemocničných postelí sa zvýšil na 340 a v nemocnici pracovalo celkovo 75 lekárov a ošetrujúceho personálu. Súčasne sa postavila aj vedľajšia budova, do ktorej sa presťahovala nemocničná kuchyňa a ďalšia budova pre ubytovanie zamestnancov.
Počas vojnových rokov boli na ošetrovanie stoviek zranených vojakov provizórne využívané aj budovy gymnázia, múzea či župného domu. Nešlo však o oficiálne nemocnice, tá bola vždy len na súčasnom mieste. V dôsledku takzvanej Viedenskej arbitráže bola časť zariadenia a personálu nemocnice počas druhej svetovej vojny presunutá do Hnúšte, k jej ďalšiemu rozvoju došlo opäť po skončení vojny.
Povojnový Rozvoj a Neukončené Projekty
Po druhej svetovej vojne prešla nemocnica viacerými zmenami, niektoré oddelenia presťahovala, iné dobudovala či zrekonštruovala, vytvorila nové špecializácie. V roku 1956 získala pre svoje účely aj budovu bývalej väznice (za budovou dnešného okresného súdu).
Na začiatku 90. rokov sa začala výstavba dvoch nových nemocničných pavilónov. Tie však boli oproti pôvodným plánom zmenšené a ani napriek tomu sa ich dlho nedarilo dokončiť. B pavilón nie je hotový dodnes a možno ani nikdy dokončený nebude, ak bude postavená nová nemocnica na inom mieste.
História Spolku lekárov v Rimavskej Sobote
Spolok lekárov v Rimavskej Sobote má tiež svoju bohatú históriu, aj keď zhromažďovanie podkladov bolo sťažené chýbajúcimi relevantnými záznamami z obdobia Uhorska a I. Československej republiky.
Začiatky a Formovanie Spoločnosti
V knižnici Gemersko-malohontského múzea sa nachádzajú dve knihy almanachu, v ktorých v dvoch článkoch je zmienka o existencii Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti už v roku 1867. Ročenka z roku 1907 uvádzala menoslov 79 členov, z toho 45 lekárov, ale bez detailov o organizačnej štruktúre.
Iniciátorom myšlienky založenia lekárskej organizácie so zameraním na postgraduálnu odbornú výchovu lekárov v povojnovom období bol v rokoch 1952 - 1953 MUDr. Eugen Weislovits, prednosta očného lôžkového oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote. Jeho vytrvalosť viedla k organizovaniu lekárskych seminárov na oddeleniach.
Organizácia bola schválená a pomenovaná ako Všeobecná sekcia Lekárskej spoločnosti Jána Evangelistu Purkyňe ako odbočka pri KÚNZ Banská Bystrica. Spočiatku sa zameriavala na ústavné nemocničné semináre, ktoré zahŕňali odborné prednášky aj organizačné inštrukcie.
V roku 1958 sa rimavskosobotská lekárska spoločnosť osamostatnila od KÚNZ Banská Bystrica a uchádzala sa o uznanie samostatnej právnej subjektivity, pričom do svojej organizačnej štruktúry zahrnula aj lekárov z regiónov Rožňava a Lučenec.
Ustanovenie a Rozdelenie
V februári 1962 sa za účasti predsedu Slovenského výboru Spoločnosti J. E. Purkyně, akademika T. Niederlanda, a vedeckého sekretára MUDr. Mariányiho uskutočnila ustanovujúca schôdza v Rimavskej Sobote. Predsedníctvo tvorili MUDr. E. Weiszlovits (predseda) a ďalší členovia. V rovnakom roku sa na návrh MUDr. Weiszlovitsa Všeobecná sekcia lekárskej spoločnosti v Rimavskej Sobote rozdelila na tri samostatné organizácie: v Rimavskej Sobote, Lučenci a Rožňave.
Gemerské Lekárske Dni
Súčasne vznikla dohoda o každoročnom usporiadaní spoločnej vedecko-pracovnej schôdze pod názvom Gemerské lekárske dni. Už v počiatkoch lekárskej spoločnosti v Rimavskej Sobote v rokoch 1952-1953 bolo zasiate zrnko predpokladu pre vznik takéhoto podujatia, keď lekárska spoločnosť v Rim. Sobote zobrala pod patronát aj lekárov zo susedných okresov. Odborné semináre lekárov všetkých troch okresov sa vtedy uskutočňovali striedavo v Rožňave, Lučenci, Veľkom Krtíši a v kúpeľoch Číž.
Prvá spoločná pracovná schôdza sa konala na Táloch v hoteli Partizán 19. júna 1965 a niesla sa pod názvom „Gemerské lekárske dni“. Pod týmto pôvodným názvom sa konali každoročne až do roku 1972. V roku 1965, po vytvorení samostatných lekárskych spoločností pri OÚNZ Rožňava a Lučenec, sa doterajšia spolupráca neprerušila. Dňa 17. júna 1967, pri príležitosti 100. výročia založenia Spolku gemerských lekárov a lekárnikov, rimavskosobotský spolok lekárov zorganizoval I. gemersko-novohradské lekárske dni.
Po vytvorení okresnej správnej jednotky vo Veľkom Krtíši sa k doterajším trom spolkom lekárov pridal štvrtý. V roku 1981 sa osamostatnila pridružená sekcia stredne zdravotníckych pracovníkov a vznikla samostatná organizácia SZP, ktorá sa naďalej zúčastňovala Gemersko-novohradských lekárskych dní spoločne s lekármi, ale s oddelenou tematickou náplňou. Od roku 1984 sa podujatie premenovalo na „Gemersko-novohradské lekárske a zdravotnícke dni“, tento názov pretrváva doteraz. V roku 2007 dosiahli už svoju XLI. reprízu.
Činnosť a Ocenenia Spolku
Hlavnou náplňou činnosti lekárskych spolkov bola výchova lekárov na spôsobilosť tvoriť a prezentovať svoje znalosti v odbornej verejnosti. Rovnako dôležitou stránkou bol aj spoločenský význam stretnutia lekárov. Činnosť bola dobrovoľná, bezplatná a prevažne vykonávaná v mimopracovnom čase.
Po roku 1968, v rámci normalizačného politického procesu, došlo k častým personálnym zmenám v zložení výboru. V roku 1990, po Nežnej revolúcii, sa uskutočnili nové voľby. V roku 2000 Spolok lekárov v Rimavskej Sobote osamostatnením dosiahol 201 členov. Súčasne vzniká samostatný subjekt Spolok SZP Rimavská Sobota pod vedením Daniely Kobolovej.
Medzi najaktívnejších prednášajúcich v 70-tych a 80-tych rokoch patril MUDr. Rudolf Žák, ktorý zaujal svojimi prednáškami z oblasti biomechaniky človeka, hiporehabilitácie a hipnoterapie na odborných podujatiach v Sofii, Paríži, Budapešti a Barcelone. V novších dejinách spolku prezentoval v zahraničí svoje poznatky z onkológie MUDr. Vincent Alakša a z oblasti imunoalergológie MUDr. Karol Széky.
Za zásluhy o rozvoj Slovenskej lekárskej spoločnosti udelil Výbor Slovenskej lekárskej spoločnosti Jána Evangelistu Purkyně v roku 1972 MUDr. Eugenovi Weiszlovitsovi a MUDr. Libuši Csuhajovej zlatú medailu. V roku 1991 získal MUDr. Július Bugár striebornú a v roku 1992 zlatú medailu. MUDr. Rudolfovi Žákovi bola udelená strieborná medaila v roku 1992 a zlatá v roku 1997. Bronzová medaila SLS sa udeľuje najaktívnejším členom pri príležitosti životného jubilea.
V roku 2007 predsedníctvo Spolku lekárov v Rimavskej Sobote pri príležitosti XLI. Gemersko-novohradských lekárskych a zdravotníckych dní ocenilo 12 lekárov za ich činnosť v zdravotníctve v okrese.
Nemocnica Rimavská Sobota Dnes: 140. Výročie a Penta Hospitals
Nemocnica v Rimavskej Sobote oslavuje v roku 2024 svoje 140. výročie. Dnes je pevnou súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko, pričom je jej súčasťou už celých 10 rokov. Za posledných 10 rokov tu bolo preinvestovaných viac ako 11 miliónov eur.
Vo štvrtok 10. októbra 2024 si Nemocnica Penta Hospitals v Rimavskej Sobote pri príležitosti svojho 140. výročia pripomenula významnú históriu a pokrok, ktorý za posledné roky dosiahla. Na slávnostnej akadémii sa zišli predstavitelia nemocnice, zástupcovia miestnych inštitúcií, zamestnanci nemocnice a ďalší hostia. Riaditeľ pre ľudské zdroje siete Penta Hospitals Slovensko, Soňa Sodoma a Lacušková, zdôraznila záväzok poskytovať pacientom kvalitnú zdravotnú starostlivosť aj v regionálnej nemocnici.
Riaditeľ nemocnice Dušan Suchý vyjadril radosť z neustáleho vývoja a posunu nemocnice vpred, pričom vyzdvihol prínos zamestnancov k zlepšovaniu procesov a metód liečby. Ocenené boli viaceré kolektívy zdravotníkov za výnimočný prínos a inovatívne prístupy v starostlivosti o pacientov, vrátane Centra pre parenterálnu výživu, onkologického tímu a kolektívu lineárneho pracoviska, ako aj neurologického oddelenia.
Investície a Modernizácia
Nemocnica si okrem osláv pripomenula aj významné investície za posledné roky. Obstaraných bolo takmer 1500 kusov medicínskej techniky, rekonštruované boli jednotlivé oddelenia, pribudli nové ambulancie či infraštruktúra. Medzi uskutočnené stavebné úpravy a komplexné rekonštrukcie patria obnovené parkoviská, elektroinštalácie, nový systém tepelného hospodárstva, výmeny podláh, okien a opravy striech.
Na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) sa podarilo kompletne zrekonštruovať park anestéziologických prístrojov aj samotné oddelenie. Na rádiológii bol obnovený park sonografov, CT prístroja a RTG prístroja. Významnou súčasťou interného oddelenia je tiež Centrum pre domácu parenterálnu výživu, kde sa starajú o pacientov s chronickým črevným zlyhaním. Jednou z posledných stavebných úprav bola rekonštrukcia Darcovského centra, ktoré teraz ponúka moderné priestory a online objednávkový systém na odbery krvi.
Plány do Budúcnosti: Nová Nemocnica?
Celé generácie Rimavskosoboťanov a obyvateľov regiónu boli zvyknutí na nemocnicu v dnešnej lokalite, teda medzi Železničnou a Fábryho ulicou. Je však možné, že v budúcnosti sa to zmení a v Rimavskej Sobote bude postavená nová nemocnica v úplne novej lokalite.
Túto možnosť potvrdila spoločnosť Penta Hospitals, ktorá v meste zabezpečuje zdravotnú starostlivosť. Pred časom sa hovorilo o dostavbe takzvaného B pavilónu v nemocničnom areáli, ktorý nikdy nebol dokončený. Alternatívou bola aj jeho demolácia a nahradenie úplne novou, väčšou nemocničnou budovou, financovanou z Plánu obnovy a odolnosti SR. Tieto úvahy sú však zastavené.
Primátor Jozef Šimko uviedol, že rokoval s riaditeľom nemocnice a samotná Penta Hospitals má záujem vybudovať novú, vlastnú nemocnicu v Rimavskej Sobote. Mesto ponúklo tri potenciálne lokality na výstavbu. Hovorca Penta Hospitals, Tomáš Kráľ, potvrdil, že rozpracovaný variant výstavby v pôvodnom areáli má svoje limity, najmä z hľadiska obmedzených možností ďalšieho rozvoja. Mesto identifikovalo aj ďalšie vhodné lokality na výstavbu nového nemocničného komplexu, ktoré by tieto obmedzenia nemali.
Projektové varianty vychádzajú z bohatých skúseností siete Penta Hospitals s výstavbou nemocníc novej generácie, ktoré boli úspešne realizované v Michalovciach, Bratislave na Boroch a aktuálne v Spišskej Novej Vsi. Pri plánovaní sa berie do úvahy spádové územie nemocnice, regulačné zmeny a demografický vývoj regiónu. Penta Hospitals plánuje využiť dostupné verejné zdroje a očakáva, že nové programové obdobie čerpania fondov Európskej únie v rokoch 2028 - 2034 prinesie priestor na realizáciu takýchto regionálne významných zdravotníckych projektov, pričom je pripravená spolupodieľať sa na financovaní aj z vlastných zdrojov. Do roku 2030 však nová nemocnica určite stáť nebude.