Kremnica je jednou z najstarších mincovní na svete s nepretržitou prevádzkou. Tradícia mincovníctva v tejto oblasti siaha až do 14. storočia a v roku 2028 oslávi mincovňa úctyhodných 700 rokov svojej činnosti. Počas svojej bohatej histórie sa stala symbolom kvality a precíznosti v oblasti mincovníctva a je pýchou národného dedičstva Slovenska.
Založenie Mincovne a Vznik Kráľovského Mesta
Popudom na založenie mincovne v banskobystrickom kraji bola dohoda z roku 1327, uzavretá medzi uhorským kráľom Karlom Róbertom z Anjou a českým kráľom Jánom Luxemburským v Trnave. Táto dohoda predpokladala razenie zlatých mincí v Uhorsku a v Čechách podľa vzoru florentských florénov, a to napriek hrozbám kliatby od avignonského pápeža Jána XXII. O pár mesiacov neskôr, konkrétne 17. novembra roku 1328, vydal kráľ Karol Róbert listinu, ktorá povýšila dovtedy obyčajnú osadu Cremnychbani
na slobodné kráľovské mesto s výsadným privilégiom razby mincí.
Kremnica nebola na prevádzkovanie mincovne vybraná náhodou. Ťažba tu prebiehala ešte pred uzavretím dohody, keďže v okolí sa nachádzali bohaté zlaté ložiská, ako aj ložiská striebra. Na povýšenie Kremnice na slobodné kráľovské mesto a počiatok mincovania malo vplyv viacero faktorov, pričom zásadný bol rudný potenciál regiónu. V privilegálnej listine sa síce nenachádza priama zmienka o založení mincovne, no výpočet privilégií uzatvára pasáž o užívaní privilégií Kutnej Hory, sídla mincovne Českého kráľovstva. To naznačuje príchod kutnohorských minciarov či iných talianskych odborníkov, ktorí v predošlom období zreformovali banskú správu a mincovníctvo v Čechách. Od roku 1328 mali pomáhať pri zavádzaní finálneho spracovania drahých kovov aj v Uhorsku, v novej mincovni v Kremnici.
Zlaté Kremnické Dukáty (Florény): Symbol Rýdzosti
Uhorsko, podobne ako Čechy, bolo v tom čase krajinou dodávajúcou Európe veľké množstvá drahých kovov. V polovici 13. storočia začal stúpať kurz zlata voči striebru, čo viedlo k orientácii zahraničných finančníkov na uhorské zlato. Kráľ Karol Róbert, pochádzajúci z Anjouovskej dynastie z Neapola, podporoval obchodné vzťahy s talianskymi finančnými centrami a zavádzanie nových techník. Uvedený vysoký kurz zlata a jeho dostatok z domácich zdrojov primäli panovníka k zavedeniu zlatej mince.
Krátko pred rokom 1326 dal Karol Róbert raziť v budínskej mincovni uhorské florény po vzore florentských. Spolu s českými florénmi predstavovali prvé zlaté mince razené severne od Álp. V kremnickej mincovni bol zlatý florén, neskôr nazývaný dukát, razený už pred rokom 1335. Mincovňu tak preslávil najmä práve zlatý florén. Bol razený z takmer rýdzeho zlata (23 karátov a 9 grénov, teda rýdzosť 0,990) a túto rýdzosť si udržal s malými odchýlkami počas šiestich storočí ich razby. Latinský nápis na podobnej zlatej benátskej minci končil slovami iste ducatus
, čo dalo minciam názov dukát. Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vyššou o jeden grén (0,003) oproti všetkým ostatným minciam tohto druhu v súvekej Európe (0,986), vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu Európy.
Vývoj Podoby Kremnických Dukátov
- Počiatky: Po vzore florentských florénov, na averze bola štylizovaná ľalia (erb Florencie) a na reverze sv. Ján Krstiteľ.
- Ľudovít I. (od 1354): Florentskú symboliku vystriedala domáca s uhorským svätcom svätým Ladislavom na reverze a postavou uhorského kráľa na averze. Averz bol nahradený uhorsko-anjouovským erbom v heraldickej obrube. Následujúcich cca 120 rokov sa na averze dukáta menili erby, zatiaľ čo reverz zostával zachovaný.
- Matej Korvín (od 1467): Po menovej reforme bol erb nahradený sediacou Madonou s dieťaťom na ruke.
- Vladislav II. (od 1503): Počínajúc týmto rokom je na minciach uvedený rok razby.
- Matej II.: Averz dukáta zobrazuje postavu stojaceho panovníka, zatiaľ čo sediaca Madona s dieťaťom na ruke sa presúva na reverz mince. Jeho predchodca Rudolf II. (1576-1608) postupne odstránil z mince podobizeň sv. Ladislava a nahradil ju svojim portrétom. Matej II. už razil dukáty so svojím obrazom na averze a s Madonou na reverze.
- Gabriel Bethlen a Ferdinand II.: V tomto období sa razili súbežne dukáty Gabriela Bethlena (s jeho portrétom z profilu na averze) a Ferdinanda II. (zachovávajúce podobu dukátov Mateja II.).
- Jozef II.: Na averze mincí sa objavuje portrét panovníka. Na reverze je sediaca Madona nahradená erbom na hrudi dvojhlavého orla.
- Leopold II.: Navracia dukátom predošlú podobu, averz zobrazuje postavu stojaceho panovníka.
- František II.: Na averze mincí sa opäť objavuje portrét panovníka a na reverze je sediaca Madona nahradená erbom na hrudi dvojhlavého orla. Zároveň s týmto typom dukátu bol v roku 1833 razený aj dukát s postavou stojaceho panovníka na averze a Madonou s dieťaťom na reverze mince.
- Ferdinand I.: Pri razbe sa vracia k typu s postavou panovníka na averze a Madony s dieťaťom na reverze.
Ďalšie Ražené Mince: Od Grošov po Toliare
Okrem zlatých dukátov boli v kremnickej mincovni razené aj iné cenné mince. Prvými mincami razenými v kremnickej mincovni boli strieborné groše. Neskôr sa razili aj denáre, toliare, poltúry, grajciare a uhorské koruny. Od roku 1553 sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké strieborné mince - toliare, hoci tradícia kremnických toliarových mincí siaha až do rokov 1499-1506. Vtedy sa razilo sedem variantov turzovských veľkých mincí, známych pod názvom guldinery (alebo poltoliare), pomenované podľa prvých tirolských guldinerov. Ich razba predstavovala unikátne prvenstvo v strednej Európe, vychádzajúc zo snáh o zavedenie väčších strieborných mincí kvôli relatívnemu nedostatku zlata na svetových trhoch. Svojím priemerom a vyhotovením slúžili predovšetkým na reprezentačné a darovacie účely.
Vývoj Medailérskej Tvorby
S produkciou kremnickej mincovne je nerozlučne spätá aj medailérska tvorba. Nezahŕňa len medaily a plakety, ale aj rôzne rady, vyznamenania, odznaky, účelové známky či žetóny. Medaila sa od mince odlišuje účelom vydania, spravidla vyššou výtvarnou úrovňou ako pamäťové médium a najmä okolnosťou, že nikdy nebola súčasťou platobného styku. Vždy bola významným prostriedkom k sebaprezentácii vydavateľa, zaznamenaniu historických udalostí a ich aktérov či rôznych celospoločenských aspektov.
Do Uhorska prenikalo medailérske výtvarné umenie spočiatku prostredníctvom dvora uhorskej kráľovnej Beatrix, manželky Mateja Korvína, ktorá pochádzala z Neapola. Centrom uhorského medailérstva sa koncom 15. storočia stala Kremnica, čo súviselo s pôsobením Thurzovcov ako nájomníkov kremnickej komory. Prvé typické kremnické medaily vznikali na počiatku 16. storočia, išlo o zlaté razby od neznámeho autora venované panovníkom Ľudovítovi II. Jagelovskému a Ferdinandovi I.
Z polovice 16. storočia sú známe biblické medaily od Krištofa Fuessela. Neskôr boli rozšírené originálne Jurajovské medaily medailérskej rodiny Rothovcov von Rothenfels, najmä zlatá medaila vo váhe 100 dukátov pripisovaná Jeremiášovi Rothovi von Rothenfels. Vzácne sú aj barokové medaily Daniela Waroua, pôvodom zo Švédska, ktorý pracoval v kremnickej mincovni ako hlavný rytec od roku 1699.
Po roku 1730, keď vznikla pri Hlavnom mincovom úrade vo Viedni rytecká akadémia, kremnické medailérstvo upadalo. Až do druhej polovice 19. storočia kremnickí rytci razidlá len lisovali a upravovali. Zmena nastala po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, keď v súvislosti s emancipačnými snahami uhorských vládnych kruhov, začali vznikať nové kremnické medaily. Od roku 1871 sa stala kremnická mincovňa hlavnou a jedinou mincovňou v krajine a mala monopol aj na medailérsku výrobu. Vtedajší hlavní rytci ako Alexius Mayer, Karol Gerl a Jozef Reisner však nemohli voľne tvoriť, ich medaily mali prednostne dokumentovať prudký hospodársky a spoločenský rozvoj Uhorska. Celkovo však kremnická mincovňa za polstoročie dualistického štátu nevyužila naplno svoj technický i personálny potenciál na razbu väčšieho množstva medailí.
Technologický Pokrok v Razbe Mincí
Od nepamäti bolo najväčším umením minciarov technické zvládnutie dokonalého zatečenia kovu do rytých priehlbín oceľových razidiel. Z technického hľadiska je razba mincí tvárnenie kovov za studena. Pri údere raziaceho stroja dochádza pod veľkým tlakom k zaplneniu priehlbín negatívneho reliéfu vrchného i spodného razidla. Od najstarších čias boli mince razené ručne. Medzi spodné razidlo zapustené pevne v drevenom kláte a vrchné razidlo vložil minciar platničku vystrihnutú nožnicami z plechu a úderom ťažkého kladiva na horné razidlo vyrazil mincu.
Táto technika razby prevládala veľmi dlho. Až na začiatku 18. storočia ju definitívne vystriedala strojová razba pomocou vretenového lisu - balanciér. Mincovne v Prahe a vo Viedni boli takisto vybavené týmto strojom podľa vzoru kremnickej mincovne. V roku 1785 boli vretenové raziace lisy zdokonalené použitím hnacieho remeňa (Prellriemmaschiene). V tomto období vyrábali minciari polotovary pre razbu ručne: kladivom vytepali cány drahého kovu na plech presne stanovenej hrúbky, z ktorého následne ručne vystrihovali mincové platničky.
Mincovňa v Turbulentnom 20. Storočí
Počas 20. storočia prešla mincovňa mnohými výzvami. Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 maďarská armáda odvliekla strojné zariadenie a zásoby drahých kovov do Budapešti. Zostali len prázdne budovy. Nové stroje, už na elektrický pohon, dodala firma Vulkan Maschinenfabrik A.G. V júni 1921 sa výroba v kremnickej mincovni opäť rozbehla, na Vulkanoch sa vyrazili prvé dvadsaťhalierniky novej ČSR. Tento stav - Mincovňa Kremnica ako jediná česko-slovenská mincovňa - zotrval počas celého trvania spoločného štátu.
Druhá svetová vojna takisto zasiahla ražiareň, ale aj tentoraz sa mincovňa zachránila. Nemecké vojsko počas ústupu časť zariadení a zásoby mincových kovov odvlieklo a raziace stroje zničilo výbušninami. Po oslobodení sa začala intenzívna rekonštrukcia celej mincovne. V roku 1986 skončili práce na novom závode za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí. Historicky najväčší rozmach medailérskej produkcie zaznamenávame v období po roku 1945. Vplyv na tento vývoj mal povojnový budovateľský entuziazmus a postupujúca ideologizácia v duchu marxizmu-leninizmu, ktorá sa usilovala medailérske výrobky využiť na vlastné manifestačné ciele. Medaila sa stala prostriedkom v službách propagandy komunistického režimu.
Éra Samostatného Slovenska a Eurozóny
Po roku 1989 došlo k poklesu objednávok na razbu bronzových medailí a mincovňa sa stala ich hlavným vydavateľom. Vlastná vydavateľská činnosť mincovne započala vydaním medaily pri príležitosti návštevy Jána Pavla II. v Prahe, Velehrade a v Bratislave. Od roku 1990 sa mincovňa začala pravidelne zúčastňovať na rôznych výstavách a veľtrhoch. Zmeny nastali aj v sortimente medailérskej produkcie. Opäť sa zvyšoval objem medailérskych výrobkov z drahých kovov, ktoré boli do roku 1989 z ideologických dôvodov obmedzené na minimum. Odbyt vlastných výrobkov mincovne podporilo aj otvorenie predajne.
Po rozdelení Československa sa mincovňa stala štátnym podnikom novej Slovenskej republiky (1. 1. 1993). Vyrobiť prvé slovenské mince sa jej podarilo v rekordne krátkom čase, už za necelé tri mesiace od zadania základnej myšlienky. Od októbra 1992 sa začali prípravy na razenie mincí novej korunovej meny, ktorých razba odštartovala už 23. februára 1993. V Mincovni Kremnica sa počas 16 rokov existencie slovenskej korunovej meny vyrazilo vyše 1,373 miliardy kusov obehových mincí, ako aj viac než 1 milión kusov pamätných mincí.
V 21. storočí Mincovňa Kremnica získala certifikát na razbu eurových mincí. Razba prvých slovenských eurových mincí začala 19. augusta 2008. Po rozhodnutí o vstupe SR do eurozóny došlo v júli 2008 k presťahovaniu raziarne obehových mincí zo závodu za mestom do priestorov historického závodu v strede mesta. Dnes je výroba obehových mincí dominantnou časťou produkcie Mincovne Kremnica. Okrem slovenskej meny vyrába a dodáva mince do viacerých krajín sveta. Pre Národnú banku Slovenska razí aj pamätné mince v hodnote 2€ a zberateľské mince zo striebra a zlata v hodnotách 10€, 20€ a 100€.
Medzinárodné Pôsobenie
Od roku 2009 predstavovali základ výrobného programu razby obehových mincí najmä pre tieto krajiny:
- Latinskoamerické krajiny: Paraguaj, Uruguaj, Nikaragua, Guatemala, Argentína, Venezuela, Kostarika, Kolumbia, Honduras.
- Ázijské krajiny: Bangladéš, Srí Lanka.
- Ďalšie krajiny: Tunisko, Mauritánia, Bielorusko, Slovinsko, Estónsko, Arménsko.
Okrem toho sa každoročne realizujú dorazby slovenských euromincí pre NBS.
Súčasnosť a Expozícia Mincovne Kremnica
Mincovňa Kremnica, štátny podnik, je jednou z najstarších nepretržite fungujúcich mincovní na svete. Nachádza sa v malebnom meste Kremnica v Banskobystrickom kraji. V roku 2006 prešli historické budovy Mincovne Kremnica z roku 1450 generálnou rekonštrukciou. V týchto priestoroch bola zriadená podniková predajňa MINC-ART, ktorej súčasťou je aj expozícia mincovníctva. Okrem iného sa tu nachádzajú zachované historické raziace stroje značky Vulkan, ktoré tvoria technickú pamiatku nadnárodnej kategórie.
Expozícia Mincovne Kremnica ponúka možnosť prezrieť si nielen zaujímavé exponáty v novorekonštruovaných priestoroch historickej budovy, ale aj jedinečnú prehliadku starej raziarne mincí. Návštevníci majú možnosť okrem prehliadky starej raziarne a ukážky razby žetónov prezrieť si výrobky od medailí z rôznych kovov, cez obehové mince krajín viacerých kontinentov až po vzácne pamätné mince z drahých kovov. Súčasťou prehliadky sú aj krátke filmy o histórii mincovne. Každý návštevník dostane k vstupenke žetón s motívom expozície a mincovne; zároveň si môže vyskúšať razbu žetónu na historickom raziacom stroji - balancieri. Od jesene 2008 sú verejnosti sprístupnené aj priestory novej raziarne, z ktorej vyšli prvé slovenské euromince.
Štatistické a Organizačné Údaje
Mincovňa Kremnica, štátny podnik, je slovenská štátna mincovňa sídliaca v Kremnici.
- Právna forma: štátny podnik
- Odvetvie: razba mincí
- Založená: 1328 (Karol Róbert z Anjou), 1988 (v súčasnej podobe, Federálne ministerstvo hutníctva, strojárstva a elektrotechniky ČSSR)
- Sídlo: Kremnica, Slovensko
- Vedenie: Ing. Vlastimil Kalinec (riaditeľ)
- Produkcia: 413 mil. ks (údaj z roku 2009)
Mincovňa v Kremnici už takmer sedem storočí nepretržite vyrába mince. Okrem mincí a medailí tu tiež vyrábajú plakety, žetóny, odznaky, vyznamenania, primátorské reťaze, rady a mnoho ďalších výrobkov. V roku 2028 oslávi mincovňa 700 rokov nepretržitej činnosti, čo podnik radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete.