Výročie posviacky chrámu je v cirkevnom živote významným sviatkom. Každý kostol nie je len stavbou z kameňov, ale predovšetkým znakom prítomnosti Boha, miesta, kde sa človek stretáva s niečím, čo ho presahuje. Je to priestor, kde Boh k človeku hovorí, zjavuje sa mu a posväcuje ho, a kde človek prejavuje úctu svojmu Bohu a oslavuje ho. Toto výročie nám pripomína hlboký význam chrámu, jeho posvätenia a dôležitosť pre život spoločenstva veriacich.
Biblický základ: Ježiš a očista Chrámu
K pochopeniu významu posviacky chrámu je kľúčové evanjeliové posolstvo. Krátko pred židovskou Veľkou nocou vystúpil Ježiš do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov, ako aj peňazomencov. Urobil si bič z povrázkov a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly. Predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“
Jeho učeníci si spomenuli na Písmo: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia na to povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš (Jn 2,13-22).
Ježiš týmto gestom, ktorého význam bol plne pochopený až po jeho vzkriesení, očisťuje a „znovu posväcuje“ chrám. Nás, ako aj ľudí tej doby, vyzýva, aby sme neodovzdávali náboženský život a chrám „trhu“, teda nevyužívali Boha pre vlastné záujmy. To by bolo znesvätenie chrámu. V Božom dome môže byť len jeden Pán, len Boh môže byť dôvodom všetkého, a nikdy nie zámienkou. Preto nás Ježiš vyhnaním kupcov a peňazomencov vyzýva k očisteniu úmyslov, aby naše hľadanie Boha bolo čo najčistejšie a najnezištnejšie, poháňané pravou láskou.
Historický a symbolický význam posviacky
Výročie posviacky chrámu má hlboké korene. Židia si na sviatok posviacky chrámu pripomínali jeho posvätenie Makabejcami v roku 164 pred Kr. po tom, čo ho tri roky predtým znesvätil Antioch IV Epifanes. Tento sviatok sa nazýval aj sviatkom „svetiel“ v súvislosti so sedemramenným svietnikom, ktorý symbolizoval vševidiacu a všetko osvetľujúcu Božiu prítomnosť uprostred ľudu, rozptyľujúcu temnotu pohanstva a modlárstva.
Každý kostol, svojou jedinečnou architektúrou, sa líši od iných stavieb. Naznačuje, že aj náš Boh je úplne iný, odlišný a svätý. Chrám je nielen miestom oslavy Boha a posvätenia človeka (ako miesto slávenia liturgie), ale je aj znakom jednoty veriacich, tých, ktorí veria v toho istého Boha. Diecézny kostol, katedrála biskupa, je znakom jednoty celej Cirkvi, diecézy. Často však zabúdame na znaky a symboly, ktoré si nevyžadujú hľadanie významov toho, čo vidíme a konáme. Je dôležité, aby slávenie výročia posviacky neprešlo bez povšimnutia, ale aby sme si uvedomovali jeho hlboké posolstvo.
Chrám ako Boží dom a duchovná stavba
Boží chrám však nie je len stavba z kameňov, ale napokon aj Kristovo telo a Cirkev. Ona je Božím domom v pravom slova zmysle, On v nej prebýva, osvecuje ju a oživuje. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme sa na Cirkev pozerali týmito očami a udržiavali ju, nakoľko to závisí od nás, bez škvrny a vrásky. Každý z nás musí cítiť zodpovednosť za to vlastným životom. Svätý Augustín vo svojej homílii k posviacke chrámu povedal: „Zišli sme sa na slávnosť posviacky tohto domu modlitby. Toto je teda dom našich modlitieb a my sami sme dom Boží. Ako dom Boží sa v tomto živote budujeme a na jeho konci ho posvätíme. Výstavba, budovanie, to je námaha, posviacka je plesanie.“
Písmo sväté nám pripomína: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Boží chrám je svätý, a ním ste vy.“ (porov. 1 Kor 3,16-17) Všetci, čo veríme v Krista Ježiša, sme nazvaní „živými kameňmi“: „Aj vy, ako živé kamene dajte sa vbudovať do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ (porov. 1 Pt 2,5).
A ako na hmotnej stavbe kladieme mohutnejšie a pevnejšie kamene ako prvé do základov, aby sme na ne mohli spokojne uložiť ťarchu celej budovy, tak aj zo živých kameňov sú niektoré v základoch tejto duchovnej budovy. Ako učí apoštol Pavol: „Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš, náš Pán.“ Ježiš Kristus je základom budovy, ktorú tu opisujeme. Svätí apoštoli mohli byť onými „neporušenými kameňmi“, lebo všetci spoločne stavali jeden oltár tým, že boli jednomyseľní a svorní.
Svätý Augustín ďalej pokračuje: „Čo sa dialo tu, keď rástol tento chrám, to sa deje teraz, keď sa schádzajú veriaci v Krista. Ale Pánov dom vytvoria, až keď ich spojí láska. Sem by nik nevstúpil, keby tieto brvná a kamene nesúviseli v presnom poriadku jedno s druhým, keby sa pokojamilovne nespájali, keby sa, vzájomne súvisiac, istým spôsobom nemilovali.“ Kristus Pán chce prísť k nám a bývať v nás, preto povedal ako staviteľ: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali.“ (Jn 13,34) Akoby povedal: Boli ste starí, netvorili ste môj dom, ležali ste bezmocne vo vlastných rozvalinách. V takomto duchovnom dome, ktorý treba postaviť na celom svete, spieva Pánovi len milujúci „pieseň novú“. Boh, ktorý vo svojich „pôsobí aj chcieť, aj konať, čo sa jemu páči“ (Flp 2,13), toto všetko sám aj začal, aj dokončil.
Nebeský Jeruzalem - dokonalý Chrám
Konečným naplnením idey chrámu je Nebeský Jeruzalem, ktoré nám zjavuje Jánovo videnie. V ňom Boh pôsobí vo svojich veriacich a buduje z nich dokonalé nebeské mesto. Ján videl sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha, ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, krištáľovo čistému jaspisu. Malo veľké a vysoké hradby s dvanástimi bránami a dvanástimi anjelmi, na ktorých boli napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Mesto bolo postavené do štvorca, jeho dĺžka, šírka i výška boli rovnaké (Zjv 21,11-17).
V tomto nebeskom meste Ján nevidel chrám, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. Mesto nepotrebovalo slnko ani mesiac, lebo ho ožiarovala Božia sláva a jeho lampou bol Baránok. V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu. Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude (Zjv 21,22-26).
Toto videnie nám dáva nádej, že Pán posvätil svoj stánok a je v jeho strede. Ukazuje nám, že v Božom meste plesajú zástupy svätých a anjeli pred Božím trónom spievajú hymny. Sme povolaní byť spoluobčanmi svätých a patriť do Božej rodiny, aby sme nábožne vkročili do večnej vlasti a blaženosti. Ako povedal prorok: „Môj dom sa bude volať domom modlitby, hovorí Pán. V ňom každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“
Liturgické aspekty a piesne k výročiu posviacky
Výročie posviacky je sviatok viazaný na konkrétny chrám a na konkrétny deň. Ak je deň posviacky neznámy, liturgia kladie oslavu tohto výročia na 22. október. Vtedy si pripomíname posviacku kostola v Toulouse (Jakobínov) z 22. októbra 1385, ktorý bol medzi prvými kostolmi dominikánskej rehole a pápež Urban V. ho zvolil na uchovávanie telesných pozostatkov sv. Tomáša Akvinského.
Pri výbere piesní na výročie posviacky chrámu sú vhodné nasledovné:
- JKS 506 Jeruzalem, kraj nebeský
- JKS 523 (často na záver)
- JKS 257 alebo 258
- Hymna pre chrám, prípadne JKS 524 (podľa miestnej tradície)
- Na záver je vhodné pridať pieseň k patrónovi chrámu.
Je vždy dobré konzultovať výber s celebrantom, aby sa zabezpečila súladnosť s liturgickými predpismi a miestnymi zvyklosťami.
Významné chrámy a ich posviacky
Baziliky sv. Petra a sv. Pavla za hradbami v Ríme
Dňa 18. novembra si pripomíname výročie posviacky týchto dvoch významných bazilík. Podľa tradície bol sv. apoštol Peter pochovaný po jeho mučeníckej smrti na Vatikánskom vŕšku a sv. Pavol na Ostijskej ceste. Cisár Konštantín Veľký dal v roku 324 vystavať nad hrobom sv. Petra veľký chrám. V polovici 15. storočia, keď hrozilo zrútenie prvej baziliky, pápež Mikuláš V. rozhodol o stavbe novej. Základný kameň novej baziliky, ktorú projektoval Bramante, požehnal pápež Július II. v roku 1506. Projekt sa menil pod vedením Rafaela (latinský kríž) a Michelangela (grécky kríž s kupolou inšpirovanou Brunelleschiho florentskou kupolou). Kupolu dokončili architekti Vignola, della Porta a Fontana. Pápež Pavol V. vrátil stavbe tvar latinského kríža. Bazilika bola posvätená 18. novembra 1626, na 1300. výročie posvätenia prvého chrámu.
Chrám sv. Petra je najväčším kresťanským chrámom na svete. Bol stavaný sto rokov a jeho rozmery sú pôsobivé: dĺžka 187 m (s portikom 211,5 m), šírka 137 m, kupola sa týči do výšky 119 m a celková plocha vnútorného priestoru je 21 000 m². Obsahuje 44 oltárov, 11 v podzemí a 3 v sakristii. V ňom nájdeme 40 bronzových, 96 mramorových, 161 travertínových a 90 sadrových sôch, 229 mramorových stĺpov, 16 bronzových a 503 travertínových. Pod hlavným oltárom sa nachádza hrob sv. Petra. Pred chrámom stojí Berniniho kolonáda s 284 stĺpmi a 164 sochami.
Bazilika sv. Pavla za hradbami je druhým najväčším kresťanským chrámom, postaveným taktiež cisárom Konštantínom Veľkým nad hrobom sv. Pavla. Pôvodná veľkolepá päťloďová stavba s mozaikami a freskami bola v roku 1823 zničená obrovským požiarom. Hrob apoštola Pavla a víťazný oblúk s apsidou však zostali neporušené. Pápež Lev XII. vyzval na obnovu a pápež Gregor XVI. začal so stavbou. Chrám bol dokončený za pápeža Pia IX. Bazilika má dnes rozmery a pôdorys pôvodnej stavby: dĺžka 131 m, šírka 65 m a výška 24,5 m. Na stenách je tridsaťšesť fresiek zo života sv. Pavla a portréty všetkých pápežov. Nad hlavným oltárom je gotické cibórium od Arnolfa di Cambio z roku 1285. Pod oltárom je mramorový relikviár s ostatkami sv. Pavla. Bazilika bola posvätená pápežom Piom IX. dňa 10. decembra 1854, pričom výročie jej posviacky sa slávi spoločne s Bazilikou sv. Petra 18. novembra.
Bazilika sv. Emeráma v Nitre
21. novembra si v Nitre pripomíname výročie posviacky katedrálneho chrámu Nitrianskej diecézy - Baziliky sv. Emeráma. Tento chrám, zasvätený sv. Emerámovi, biskupovi a mučeníkovi zo 7. storočia, je integrálnou súčasťou Nitrianskeho hradu a od roku 1961 je národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska.
Chrám pozostáva z troch stavieb:
- Románska kaplnka (prelom 11. a 12. storočia)
- Horný kostol (gotický sloh, 1333 - 1355)
- Spodný kostol (1621 - 1642)
Neskôr bola celá katedrála prestavaná v barokovom štýle. Titul baziliky, ktorý mala už v 11. storočí, jej opätovne obnovil pápež Ján Pavol II. 21. októbra 1998.
