Bardejovský chrám svätého Egídia, ktorý je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, patrí k najvýznamnejším architektonickým a umeleckým pamiatkam na Slovensku. Okrem svojho historického a kultúrneho významu slúži aj ako živé centrum duchovného života, kde sa udeľujú sviatosti, vrátane sviatosti manželstva.
História Baziliky svätého Egídia
Počiatky a cisterciáni (13. storočie)
Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj patronát chrámu, zasväteného svätému Egídiovi. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor. História farnosti a Chrámu svätého Egídia v Bardejove je nerozlučne spätá s históriou mesta. Prvou písomnou správou o existencii kostola na tomto území je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú „fratres de Copryvnicza Cisterciensis ordinis apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa“ - bratia z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole svätého Egídia z Bardejova, ktorí tu založili kláštor a dostali od kráľa rozsiahle majetky.
Dnes, na základe výskumov procesu fundácie cistercitských kláštorov na území Uhorska vieme, že kláštor v Bardejove bol vybudovaný z iniciatívy kráľa Ondreja II. (1205 - 1235) na hranici kráľovstva, začiatkom 13. storočia. Rok ani presné miesto založenia kláštora nie sú známe, ale jeho existenciu potvrdzujú miestne názvy ako Mníchovský potok, Kláštorné lúky, či mestská časť „Za rajom“. Je viac ako pravdepodobné, že pôvodný kláštor zničili pri svojom vpáde Tatári, ale ako to dokazuje spomínaná listina z roku 1247, cisterciti ho obnovili. V dôsledku náhlych zmien sa však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia už na bardejovskom území nenachádzali a o osude chrámu ani územia Terra Bardfa niet žiadnych správ.
Rozvoj a stavebné etapy (14. - 15. storočie)
Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti. Z kráľovskej listiny Karola Róberta I. z Anjou z roku 1320, ktorou sa novousadlíkom priznávajú privilégiá pri platení daní, je zrejmé, že tu pôsobil farár. Existenciu chrámu potvrdzuje i listina Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352, ktorou kráľ povolil konanie výročného jarmoku po dni svätého Egídia. O existencii chrámu svätého Egídia sa dozvedáme aj z listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1352, ktorou kráľ povolil mestu Bardejov výročný jarmok po dni svätého Egídia, patróna chrámu i mesta. Povýšenie Bardejova na slobodné kráľovské mesto na úrovni Budína a Košíc má tiež priamu súvislosť s chrámom a farnosťou. Zaiste by kráľ Ľudovít I. roku 1376 mestu Bardejov túto výsadu neudelil, keby nemalo chrám a farnosť na patričnej úrovni.
Údaje o čase začiatku a trvania výstavby chrámu sa rôznia. Niektorí autori datujú začiatok výstavby do konca 13. storočia, iní do polovice 14. storočia, čo je najpravdepodobnejšie. Všeobecne sa prijal názor, že základná časť chrámu - hlavná loď a bočné lode - bola dobudovaná ako trojloďová bazilika roku 1415. Do veže, ktorej výstavba prebiehala v rokoch 1420 - 1427, boli inštalované vežové hodiny, druhé v poradí v Uhorsku. Dôkazom, že tu existoval chrám, ktorý mal oltár, sú najstaršie plastiky z dnes už neexistujúceho oltára z obdobia rokov 1390 - 1400, umiestnené v súčasnosti v oltári svätej Anny.
V roku 1448 sa začalo na popud mestských radných s rozširovaním a prestavbou chrámu. Podľa zmluvy s mestom s prestavbou začal kamenársky majster Mikuláš, ktorý mal postaviť predovšetkým presbytérium. Klenba, ktorá ho zastrešovala, sa pravdepodobne v dôsledku statických porúch zrútila. Na jej opravu sa ponúkal v roku 1464 ďalší staviteľ, Juraj zo Spišskej Soboty. Bardejovskí mestskí radní však na základe odporúčania mestskej rady v Košiciach dali prednosť staviteľovi Štefanovi z Košíc, ktorý v tom čase pôsobil na stavbe košického Dómu svätej Alžbety. Významný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu, nazývanú aj kaplnka svätej Kataríny, neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil v roku 1464 novou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium, patriace k najvýznačnejším dielam autora i svojho druhu umeleckých diel nachádzajúcich sa na území Slovenska.
Pod vedením miestneho staviteľa Urbana, pravdepodobne Štefanovho žiaka, sa v rokoch 1482 - 1486 uskutočnilo ďalšie rozšírenie chrámu. V južnej časti boli pristavané tri kaplnky: Panny Márie, svätej Alžbety nad hlavným vchodom, a svätého Ondreja, pričom v posledne menovanej sa zachovali ešte pôvodné klenby. V roku 1486 bol odliaty prvý veľký zvon Ján. Majster Urban začal tiež s prestavbou veže v juhozápadnej časti, no jej dohotoviteľom bol v rokoch 1486 - 1494 Franklin Stemasek z Anspachu v Bavorsku. Takto sa zavŕšila na konci 15. storočia hlavná etapa stredovekej výstavby.
Renesančné úpravy a pohromy (16. - 19. storočie)
V ďalších obdobiach k podstatnejším stavebným zmenám neprišlo. Renesančné úpravy bratov Ľudovíta a Bernarda Pelovcov z talianskeho Lugana po roku 1580 sa dotýkali len južnej predsiene kostola. Chrám postihli v priebehu storočí viaceré veľké pohromy: požiare v rokoch 1550, 1577, 1640, 1774 a 1878, zemetrasenia v roku 1725, pri ktorom sa zrútila veža, a v roku 1836, keď pukli na troch miestach múry kostola a napokon bombardovanie v roku 1944.
Regotizácia a moderné rekonštrukcie (koniec 19. - 20. storočie)
Po veľkom požiari roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže. V duchu puristických názorov ju od roku 1878 viedol architekt Imrich Steindl, po ňom v roku 1899 Fridrich Schulek. V rámci regotizácie boli odstránené renesančné úpravy a nahradili ich neogotické podľa predstáv 19. storočia. Dostavali vežu, exteriérovú omietku kostola rozčlenili hlbokými vrypmi kvádrovania, napodobňujúc tak pôvodné gotické kamenné murivo. V interiéri sa usilovali výmaľbu kostola prispôsobiť neogotickým dekoratívnym tendenciám. Do chrámu bol postavený nový neogotický hlavný oltár a kazateľnica, boli obnovené piliere a múry hlavnej lode, nové prestrešenie kaplniek.
Ďalšie stavebné zásahy sa uskutočnili v 20. storočí v rámci stavebných rekonštrukcií. V rokoch 1957 - 1958 vymenili nosnú časť pastofória, v rokoch 1963 - 1964 opravili mohutnú strechu kostola. Roku 1990 pukli oba chrámové zvony - Urban a Ján. Počas veľkej opravy chrámu, trvajúcej od roku 1986 do roku 1999, boli v roku 1995 umiestnené vo veži nové zvony.
Povýšenie na Baziliku minor
V roku 2001 pápež Ján Pavol II. povýšil Kostol svätého Egídia na Baziliku minor, čo podčiarkuje jeho mimoriadny význam. Chrám je najvýznamnejšou pamiatkou námestia v Bardejove, ktorý je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco.
Architektúra a exteriér
Typ stavby a orientácia
Chrám svätého Egídia je trojloďová stavba bazilikálneho typu s loďami postavenými vo východo-západnom smere a hlavným vchodom z južnej strany. Kostol svätého Egídia sa nachádza na severnej strane Radničného námestia. Orientovaný je tradične, v smere východ-západ, so svätyňou na východnej strane. Presbytérium je ukončené polygonálnym uzáverom a je zaklenuté sieťovou klenbou. Od hlavnej lode ho oddeľuje víťazný oblúk doplnený súsoším Kalvárie z konca 15. storočia. Dominantnou časťou kostola je prostredná časť, so svätyňou a hlavnou loďou (vysoké 24 m), s ktorou susedia dve nižšie bočné lode. Gotické, 10 m vysoké strechy hlavnej lode a svätyne sú oddelené stupňovitým požiarnym múrom. Na jeho vrchole sa vypína vežička s krížikom, tzv. sanktusník.
Dominantná veža
Na juhozápadnom nároží kostola sa vyníma impozantná veža, ktorej súčasná podoba je výsledkom neogotickej dostavby koncom 19. storočia. Celkovou výškou 76 metrov sa zaraďuje medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Má šesť poschodí, ktoré sú zvonku oddelené kamennými rímsami. Na štvrtom poschodí veže je zvonica s novými zvonmi Urbanom, Janom a starým pôvodným zvonom Signum. Piate poschodie je upravené pre hodinový stroj. Na šiestom poschodí sa nachádza drevená ochodza - vyhliadka so zastrešením a vrchol tvorí ihlanovitá strecha so štvormetrovým kovovým krížom. Výzdobu južnej steny veže ešte dopĺňa kamenný štylizovaný reliéf s erbom mesta. Vežu nadstavali približne od polovice tretieho podlažia.
Ďalšie exteriérové prvky
Západne priečelie kostola je zosilnené oporným systémom s gotickými oblúkmi nad prechodmi. Z výzdoby tohto priečelia je pozoruhodný najmä kamenný štít, lemovaný krabmi, ktorý je na vrchole ukončený mohutnou ružicou. Do parku na tejto strane kostola vedie dvojkrídlová brána, nad ktorou je v tympanóne umiestený neogotický reliéf mestského erbu s tromi anjelmi. Na južnej strane kostola sú dobre viditeľné hlavne kaplnky zoskupené okolo hlavného vchodu. Napravo do predsiene hlavného vchodu sa nachádza Kaplnka Panny Márie s polygonálnym ukončením na východnej strane a ihlanovitou strechou. Nad predsieňou hlavného vchodu bola vybudovaná Kaplnka svätej Alžbety. Priestor medzi predsieňou a vežou kostola vyplnila Kaplnka svätého Ondreja s kamennou balustrádou - zábradlím s plamienkovou kružbou. K severnej stene svätyne je pristavená sakristia a nad ňou Kaplnka svätej Kataríny. Celý chrám je osvetlený vysokými gotickými oknami, ktoré sú prevažne trojdielne so sklenenou výplňou. Chrámový exteriér je doplnený z južnej strany kamennou plastikou svätého Floriána, patróna požiarnikov v rytierskom oblečení.
Interiér a umelecké diela
Kostol svätého Egídia má veľmi hodnotné zariadenie interiéru pochádzajúce väčšinou z 15. a 16. storočia. Okrem význačných architektonických hodnôt je bardejovský chrám pozoruhodný najmä vnútorným zariadením. V tvare jednoduchej, ba až strohej architektúry sa skrýva mnoho hodnotných detailov a umeleckých diel.
Hlavný oltár svätého Egídia
Pôvodný gotický hlavný oltár z roku 1466 sa nezachoval. V roku 1655 ho nahradili ranobarokovým, ktorý pri regotizácii kostola v 19. storočí odstránili. Zachoval sa z neho iba ústredný obraz Snímanie z kríža, zhotovený bardejovským maliarom Petrom Stöckelom, kópiou diela P. P. Rubensa. Obraz sa dnes nachádza v severnej bočnej lodi vedľa oltára Piety. V roku 1878 postavili na jeho mieste súčasný neogotický oltár podľa návrhu Imricha Steindla. Je dielom rezbárskej dielne Mórica Hölzela, pražského rodáka, povereného obnovou vnútorného vybavenia chrámu po požiari v roku 1878. Hlavný oltár Kostola svätého Egídia je považovaný za najvýznamnejšie dielo tejto rezbárskej dielne. Autorom maliarskej výzdoby oltára bol maďarský umelec Gyula Aggházy. Hlavný oltár je so svojou výškou sedemnásť metrov najvyšším neogotickým oltárom na Slovensku. Dominujú mu tri plastiky - v strede svätý Egídius, po pravici svätý Štefan a po ľavici svätý Ladislav.
Cenné gotické krídlové oltáre
V súbore 11 neskorogotických krídlových oltárov postavených v období rokov 1460 až 1520 sa nachádza niekoľko mimoriadne cenných:
- Oltár svätého Ondreja (tiež Všetkých svätých) - pochádza z rokov 1440 - 1460 a je jediným tabuľovým krídlovým oltárom z pôvodného zariadenia v chráme. Na strednej tabuli je svätý Ondrej, dole Madona, Kalvária a Pieta, na krídlach postavy svätcov a svätíc, kristologický a mariánsky cyklus, v trojuholníkových štítkoch a nadstavci sú postavy biskupov a prorokov.
- Oltár svätej Barbory - krídlový gotický oltár z rokov 1450 - 1470, doplnený neogotickým nadstavcom. V arche je plastika svätej Barbory, po stranách plastiky svätíc, na otvorených krídlach výjav Klaňanie troch kráľov a výjavy zo života svätice, na zatvorených Zvestovanie, v predele súsošie Stolica milosti z konca 15. storočia, po stranách plastiky svätého Jána.
- Oltár svätej Alžbety vdovy - pochádza z roku 1480; tabuľové maľby zachytávajú výjavy zo života svätej Alžbety.
- Oltár Panny Márie (predtým oltár svätej Anny) - je z roku 1485, ale pôvod malých sošiek v oltárnej skrini sa datuje do rokov 1390 - 1410. Oltárne krídla zachytávajú výjavy zo života svätej Anny a svätého Joachima. Skriňu vypĺňa socha Panny Márie v náručí so Synom, po stranách sú plastiky svätíc: svätej Apolónie, svätej Alžbety, svätej Barbory.
- Oltár Panny Márie, zvaný Veroniky Magerovej - z roku 1489. V arche sú plastiky Madony s Dieťaťom, po stranách plastiky svätcov, na otvorených krídlach sú reliéfy zo života Panny Márie, na zatvorených maľby svätých: svätá Barbora a svätá Katarína, svätý Kozma a svätý Damían, svätá Uršuľa a svätá Alžbeta, svätý Ondrej.
- Oltár Narodenia Pána - pochádza z obdobia rokov 1480 - 1490; patrí medzi najkrajšie, najcennejšie a umelecky najhodnotnejšie krídlové oltáre na Slovensku. V minulosti ho fundoval a opatroval cech bardejovských tkáčov. Pozornosť púta nádherná drevorezba kľačiacej Bohorodičky tak svojou veľkosťou, ako aj prevedením. Pred ňou sa nachádza novorodeniatko obklopené piatimi anjelmi. V pozadí je mesto a skupina pastierov s ovcami a nad nimi sa vznášajú anjeli nesúci stuhu s nápisom „Gloria in Excelsis Deo“. Po boku skrine sú sochy najuctievanejších svätíc stredoveku: svätej Doroty, svätej Margity, svätej Barbory a svätej Kataríny. V strede predely je umiestnená plastika Klaňanie troch kráľov a po stranách plastiky Zvestovanie a Navštívenie svätej Alžbety. V súbore 11 neskorogotických krídlových oltárov postavených v období rokov 1460 až 1520 sa za najcennejší považuje bočný oltár Narodenia Pána, ktorý sa zaraďuje do okruhu krakovskej dielne W. Stossa.
- Oltár Vir Dolorum (oltár Bolestného Vykupiteľa) - z rokov 1500 - 1510.
- Oltár svätého Kríža - z rokov 1480 - 1490. V arche sú umiestnené plastiky Ukrižovaného, Panny Márie a svätého Jána, na otvorených krídlach dvanásť apoštolov, na zatvorených cyklus o nájdení svätého Kríža.
- Oltár svätých Mikuláša, Erazma a Panny Márie - pochádza z roku 1505. V arche sú plastiky panny Márie, svätého Mikuláša a svätého Erazma, na otvorených krídlach výjavy zo života Panny Márie, na zatvorených výjavy zo života svätého Mikuláša, Erazma, svätého Vavrinca.
- Oltár svätej Apolónie (tiež svätej Anny Mettercie) - je z obdobia okolo roku 1485. V arche sú umiestnené plastiky Svätá Anna Samotretia, Svätý Juraj a Svätá Apolónia. Na oltárnych krídlach nachádzame výjavy z mučenia kresťanov, vraždenie neviniatok, obrazy skupiny svätcov.
- Oltár Piety (tiež Sedembolestnej Panny Márie) - vznikol v rokoch 1480 - 1490. V oltárnej skrini uložené súsošie Sedembolestnej Matky Božej so Synom v náručí pochádza z rokov 1430 - 1440 a je zhotovené z pieskovca.
Ďalšie prvky interiéru
K vzácnym stredovekým sochárskym prácam patrí súsošie Golgoty z konca 15. storočia na tráme pod víťazným oblúkom. Súsošie tvorí osem metrov vysoký kríž s takmer päťmetrovým rozpätím s dokonale anatomicky vypracovaným telom ukrižovaného Krista a dvoma menšími krížmi s pribitými postavami dvoch lotrov. Pod Ježišovým krížom sú umiestnené postavy Panny Márie. Vzácnou a umelecky hodnotnou prácou je gotické kamenné pastofórium z roku 1465 s pozlátenými kovovými dvierkami, dielo košického kamenárskeho majstra Štefana. K ďalším vzácnym pamiatkam chrámového mobiliáru patrí plastika svätého Egídia biskupa z roku 1466 (dielo majstra Jakuba), pochádzajúca z bývalého gotického hlavného oltára, korpus Krista z tzv. Malej kalvárie zo začiatku 16. storočia, pripisovaný Majstrovi Pavlovi z Levoče, neskorogotická bronzová krstiteľnica z roku 1485, gotické stallá z 15. storočia, renesančné lavice zo 17. storočia s bohatou figurálnou rezbárskou výzdobou z dielne levočského rezbára K. Kolmitza, gotické dvere z roku 1448, gotický kovový luster z konca 15. storočia, viacero neskorogotických, renesančných a barokových liturgických predmetov, pieskovcové a mramorové náhrobné dosky zo 16. a 17. storočia.
Klenby a priestorové riešenie
Centrálnym priestorom interiéru je hlavná, prevýšená loď osvetlená bazilikálnymi oknami z južnej strany a presbytérium rovnako vysoké ako loď, oddelené od nej širokým pásom profilovaného kamenného triumfálneho oblúka. Celá loď aj presbytérium sú zaklenuté rebrami sieťovej klenby, dosadajúcich na päťboké hlavice zdobené rastlinnou štylizovanou ornamentikou s erbom uprostred. Na západnej strane lode je kráľovské - organové oratórium nesené arkádou s profilovanými pätkami, podklenuté hviezdicovou klenbou. Na oratórium vedie kamenné točité schodisko. Obidve bočné lode sú zaklenuté jednoduchými krížovými klenbami dosadajúcimi na obvodové murivo do konzol s figurálnymi hlavicami.
Sakristia a severný chór nad hlavnou loďou sú prístupné dvomi samostatnými gotickými profilovanými portálmi z ktorých menší vedie cez kamenné točité schodisko na chór. Sakristia aj chór majú sieťovú rebrovú klenbu. Oratórium má vyžľabené podseknuté rebrá zasekané priamo do steny aj figurálnu konzolu zobrazujúcu svätého Juraja. Južnú prístavbu vedľa južnej lode tvoria dve kaplnky s bohatým polkruhovým portálom a fiálami po stranách. Východná kaplnka má nepravidelné polygonálne ukončenie, sieťovú klenbu s jednoduchými vyžľabenými rebrami. Južné oratórium má taktiež jednoduchú sieťovú klenbu s kužeľovitými konzolami. Do južnej lode sa otvára lomeným oblúkom a zo západnej kaplnky je prístupné točité schodisko, ktoré osvetľuje malé okienko. Západná kaplnka má pravouhlé steny. Priestor je zaklenutý jednoduchou sieťovou klenbou s rozmanito stvárnenými konzolami.
Podlahy a strechy
Krov a strechy nad všetkými časťami kostola sú výsledkom rekonštrukcie, ktorá prebiehala v 80. rokoch 19. storočia. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom. Na severnej strane má spoločné zastrešenie pultovou strechou severná loď spolu s oratóriom. Južná loď má veľmi plytkú pultovú strechu, ktorá je krytá plechom. Dlážky v hlavnej a bočných lodiach ako aj v oboch južných kaplnkách sú z kameninových dlaždíc kladených do betónu. Južné oratórium a podvežie majú betónovú dlážku. Severné oratórium má tehlovú topinkovú dlažbu. Sakristia a západné oratórium má palubovku.
Sviatosť manželstva v Bazilike svätého Egídia
Bardejovská Bazilika svätého Egídia, ako významné duchovné centrum, poskytuje dôstojné prostredie pre prijatie sviatosti manželstva. Manželstvo je sviatosť, v ktorej sa sprítomňuje tajomstvo Najsvätejšej Trojice v nerozdeliteľnom spoločenstve muža a ženy, ktoré je otvorené novému životu. Z manželskej lásky sa plodí nový život, ako z lásky Stvoriteľa pochádza všetok život. Podľa Ježišových slov: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo.“
Príprava na prijatie sviatosti manželstva sa uskutočňuje vo farnosti pravidelne. Aktuálne zmeny a podrobnosti týkajúce sa prípravných stretnutí sú uverejnené vo farskom buletíne Mozaika.