Slovenská republika si 1. januára 2018 pripomenula 25. výročie svojho vzniku. Tento významný míľnik predstavuje vyvrcholenie stáročných snáh slovenského národa o vlastnú štátnosť a suverenitu. Oslavy výročia a spomienky na historické udalosti sprevádzali vydanie pamätných predmetov a vyjadrenia popredných politikov.
Historické míľniky na ceste k samostatnosti
Slováci sa ako osobitný národ sformovali v 8. až 10. storočí. V 9. storočí ich predkovia tvorili rozhodujúcu etnickú zložku štátu, ktorý vošiel do dejín pod názvom Veľká Morava. Od začiatku 11. storočia až do roku 1918 žili Slováci v Uhorskom kráľovstve a neskôr v Habsburskej monarchii.
So vznikom moderného národného hnutia pod vplyvom Veľkej francúzskej revolúcie (1789) sa aj Slováci začali usilovať o vlastnú národnú samosprávu. Koncepciu slovenskej národnej samosprávy vypracovali slovenskí politickí vodcovia v revolúcii 1848 - 1849 a odvtedy sa ju snažili mnohé generácie Slovákov viac alebo menej úspešne realizovať. Pri zakladaní česko-slovenskej štátnosti zohrala významnú rolu Pittsburgská dohoda, ako aj Martinská deklarácia z roku 1918. Sú dôkazom, že Slováci boli schopní zjednotiť sa a rozhodovať o svojej štátnosti rozumne.
Avšak nová Československá republika, vzniknutá po roku 1918, nedokázala Slovákom zabezpečiť ich reálnu národnú rovnoprávnosť. Preto sa už roku 1939 pod vonkajším tlakom a v dôsledku vnútorných rozporov rozpadla. Ani obnovené Československo po druhej svetovej vojne sa nevyhlo viacerým krízam, ktoré vyplynuli z neriešenia slovenskej otázky.
K demokratickej a samostatnej republike
Rozdelenie Československa
Opätovne sa možnosti na realizáciu slovenských predstáv o národnej rovnoprávnosti a suverenite otvorili po páde komunistického režimu v Československu roku 1989. Demokratická revolúcia v novembri 1989 ukončila v Česko-Slovensku vládu komunistického režimu a umožnila spoločensko-ekonomické reformy. Priniesla aj riešenie štátoprávneho usporiadania, ktoré pre odlišné stanoviská rozhodujúcich politických síl na Slovensku a v Čechách vyústilo do dohody o rozdelení štátu.
Pri rokovaní o novom štátoprávnom modeli, ktoré si vynútila všeobecná demokratizácia pomerov v štáte, sa ukázalo, že štátoprávne predstavy väčšiny Slovákov a väčšiny Čechov nie sú zlučiteľné, a preto sa politickí vodcovia oboch národov v lete 1992 dohodli na pokojnom a riadenom rozdelení štátu. Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 - 1992 množstvo stretnutí a rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Dňa 21. januára 1992 Federálne zhromaždenie ČSFR neprijalo návrhy prezidenta Václava Havla - novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej Ústavy ČSFR.
V parlamentných voľbách 1992 zvíťazila v ČR koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťanskodemokratická strana a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Dňa 17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR. Prvého septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR, ktorá nadobudla platnosť o mesiac neskôr, 1. októbra 1992. Dňa 25. novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Založenie Slovenskej republiky
Prvého januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, čím sa dovŕšil proces konštituovania Slovákov ako moderného národa a definitívne sa ukončil proces ich národnej emancipácie. Dňom 1. januára 1993 vznikla samostatná SR, keď na spoločnej schôdzi vlády SR a Národnej rady SR prijali poslanci vyhlásenie k vzniku nezávislej Slovenskej republiky. Obyvatelia Slovenska si 1. január pripomínajú ako Deň vzniku SR. Podľa zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov je 1. január štátnym sviatkom.
Už počas prvého dňa existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi aj USA, Ruská federácia, Čína, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko. Prvým, kto 1. januára 1993 odovzdal vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi oficiálne dokumenty o nadviazaní diplomatických stykov so SR, bol 30 minút po polnoci nemecký generálny konzul.
Nová republika sa prihlásila k nezávislým demokratickým štátom a prejavila vôľu rozvíjať s nimi spoluprácu. Už v roku svojho vzniku sa stala členom Organizácie Spojených národov, Rady Európy a podpísala dohodu o pridružení k Európskym spoločenstvám. Neskôr sa stala členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD, 2000), členom Európskej únie (2004) a členskou krajinou eurozóny (2009).
Slovensko vysvetlené za 9 minút (história, geografia a kultúra)
Významné výročie a oslavy
Pred 25-timi rokmi začala Slovenská republika písať svoju vlastnú, novodobú históriu. Vývoj Slovenska po páde totalitného režimu od novembra 1989 sprevádzali veľké dejinné zmeny. Pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky predseda NR SR Andrej Danko zdôraznil, že pilierom slovenskej štátnosti je Ústava Slovenskej republiky. Poukázal na to, že Slovensko je rešpektovaným členom Európskej únie, jeho občania môžu pohodlne cestovať a žiť v Schengenskom priestore a krajina je členom významných svetových organizácií a inštitúcií. Veľmi pozitívne vníma dlhodobo vynikajúce vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou aj oboma národmi. Podľa neho je rozloha krajiny síce malá, ale pracovitosť, nadšenie, odvaha aj energia sú atribúty, ktoré v ďalších rokoch pomôžu v rozvoji. Pripomenul aj slová Winstona Churchilla o tom, že „národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť“. Všetci známi aj menej známi slovenskí rodáci vytvárali krok za krokom, stáročie po stáročí mozaiku nášho národného života, s odkazom na svetové súradnice.
Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 uskutočnili polnočné oslavy vzniku SR.
Pamätné symboly 25. výročia
Príležitostná poštová známka
Pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky bola vydaná príležitostná poštová známka s textovým motívom: "25. VÝROČIE VZNIKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY". Výtvarný návrh známky a rytina pochádzajú od Doc. akad. mal. Námet na známke predstavuje Bratislavský hrad ako symbol slovenskej štátnosti, doplnený o štátny znak a vlajkoslávu, ktorá predstavuje Slovenskú republiku ako súčasť Európskej únie. Na obálke prvého dňa je symbolický obraz slovenského parlamentu a štátnej pečate. Autorom popisu je PhDr.
Strieborná zberateľská minca
K 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky bola vydaná aj strieborná zberateľská minca v nominálnej hodnote 25 eur. Na líci mince je zobrazená československá zástava, ktorá sa v oblúkovitej kompozícii mení na slovenskú zástavu, čo symbolicky vyjadruje vznik Slovenskej republiky. Nad slovenskou zástavou je Bratislavský hrad. V spodnej časti oblúka je zobrazený Karlov most a vrch Kriváň ako symboly Československa. Vo vnútri oblúka je v dvoch riadkoch označenie nominálnej hodnoty mince 25 EURO.
Na rubovej, národnej strane mince sú zobrazené mapa Slovenskej republiky, symbolická brána a znak eura s časťou hviezd Európskej únie, čo vyjadruje začlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie a eurozóny. Štátny znak Slovenskej republiky je v ľavej časti mincového poľa. Názov štátu „SLOVENSKÁ REPUBLIKA“ je v opise vnútorného kruhu v spodnej časti mincového poľa. Dátum vzniku Slovenskej republiky „1.1.1993“ a letopočet „2018“ sú pod mapou Slovenskej republiky. Nad nimi sú zobrazené značka Mincovne Kremnica, ktorú tvorí skratka „MK“ umiestnená medzi dvoma razidlami, a štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu národnej strany mince Pavla Károlyho „PK“.
Menový vývoj
Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť nová mena - slovenská koruna (Sk). Nahradila dovtedajšiu česko-slovenskú korunu. Aj slovenská koruna 1. januárom 2009 ustúpila do minulosti, keďže ju na území krajiny nahradilo euro ako nová národná mena na Slovensku. V čase od 1. januára do 16. januára 2009 platil na slovenskom území duálny obeh oboch mien. Od 17. januára 2009 je euro jedinou oficiálnou menou. Dňa 1. januára 2009 sa SR stala členom eurozóny.