Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku prezentuje slovenské výtvarné umenie už päťdesiat rokov. V porovnaní s inými galériami je však špecifická svojím poslaním. Vznikla totiž nielen ako priestor na vystavovanie diel, ktoré vo veľkorysom počte daroval Ľudovít Fulla Slovenskej republike, ale od otvorenia sa stala aj umelcovým domovom.
Umelec ako exponát: Život v galérii
Priestory pre verejnosť boli dômyselne oddelené od súkromných, ale domáci pán túto hranicu sám často nerešpektoval a z prostredia ateliéru rád vstupoval priamo do svojej expozície, aby zistil, kto sú jej návštevníci. Aj preto sa počas prvých desiatich rokov fungovania galérie stal sám Fulla najdôležitejším objektom a exponátom. Podmienky zmluvy o darovaní diel štátu zahŕňali záväzok postaviť galériu a znášať náklady na jej prevádzku i umelcovo bývanie. Okrem štátu mali nad inštitúciou „patronát“ aj vtedajšie Bavlnárske závody V. I. Lenina a majster sám, pričom brigády socialistickej práce reálne udržiavali budovu, záhradu aj interiéry.
Tvorivý odkaz Ľudovíta Fullu
Ľudovít Fulla (27. 2. 1902 - 21. 4. 1980) je dosiaľ príťažlivý fenomén. Patril k zakladateľským osobnostiam slovenskej výtvarnej moderny. Jeho tvorba geniálnym spôsobom spája domácu tradíciu s európskou dobovou modernou.
Umelecké východiská a štýl
Fulla študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe viacero disciplín, čo vytvorilo základ jeho všestrannosti. Inšpiračné zdroje jeho tvorby sú rozmanité: od detského výtvarného prejavu cez ikonomaľbu a ľudové umenie až po podnety svetovej moderny. V maľbe sa prejavuje jeho grafické cítenie, inklinácia ku kubizmu, geometrickej abstrakcii či fauvistické nadšenie pre farbu.
| Ocenenie | Dielo/Dôvod |
|---|---|
| Bronzová medaila (1936) | Trienále užitých umení v Miláne (scénografické návrhy) |
| Grand Prix (1937) | Svetová výstava v Paríži (obraz Pieseň a práca) |
| Čestný diplom H. Ch. Andersena (1976) | Najlepší ilustrátor na svete |
Rezidenčné projekty: Súčasná reflexia
V Galérii Ľudovíta Fullu sa pred rokmi rozhodli pozývať umelcov na rezidencie, aby reagovali na fenomén Fulla. Projekty ako Viac Fullu v meste (2016), Viac Fullu do skla (2017) či Fullart (2018) mali za cieľ zviditeľniť majstrovu tvorbu netradičnou formou.
V projekte Re-konštrukcia Fullovho bytu (2019) sa umelci zamerali na osobnostné charakteristiky umelca, spôsob jeho života i dobový kontext. Súčasťou výstavy boli aj inovatívne prístupy, napríklad animované vysielanie Fulla TV Andreja Kolenčíka alebo dizajnérske objekty inšpirované Fullovou estetikou.
Konfrontácia: Filla a Fulla
Výstava Filla / Fulla: Osud umelca priniesla porovnanie dvoch kľúčových postáv československého umenia 20. storočia. Hoci Emil Filla bol o dvadsať rokov starší, obaja svojím dielom otvárali nové vývojové cesty a uvádzali avantgardné podnety z Európy. Kým Filla bol intelektuálnym zberateľom a teoretikom, Fulla staval na „barbarskej“ syntéze tradície a moderny.
tags: #vyrocie #ludovita #fullu #fotografia