Fanúšikovia slovenskej hudobnej scény si v januári pripomínajú nedožitých 75 rokov legendárneho skladateľa a hráča na klávesových nástrojoch Mariána Vargu. Marián Varga (* 29. január 1947, Skalica - † 9. august 2017, Chorvátsky Grob) bol významný slovenský hudobník, hudobný skladateľ, klavirista a hráč na Hammond organe. V kontexte česko-slovenskej hudobnej kultúry druhej polovice 20. storočia predstavoval osobnosť, ktorá sa hudobne pohybovala v oblasti autonómnej, tzv. vážnej hudby, rockovej hudby, ako aj improvizovanej a experimentálnej hudby.
Raný život a hudobné začiatky
Marián Varga sa narodil 29. januára 1947 v Skalici. Od šiestich rokov navštevoval ľudovú školu umenia. Neskôr bol žiakom Bratislavského konzervatória, kde študoval tri roky hru na klavíri u Romana Bergera a kompozíciu u Andreja Očenáša. O svojich začiatkoch Varga spomínal: „Keď sme sa neskôr presťahovali do Bratislavy, začala ma učiť teta Stella Ondreičková. Bola to veľmi dobrá pedagogička (...) ona mi dávala hrať skutočne moderný repertoár - detské skladby Prokofieva, Šostakoviča, dostala sa postupne až po Debussyho Detský kútik. Dávala mi hrať aj Cikkerove Čo mi deti rozprávali - to je pekná skladba. A hral som aj Bartókov Mikrokozmos a skončil som pri jeho Suite op.“
V roku 1959 zakladal s kamarátom Vladimírom Bokesom a Jánom Kovářom v Pionierskom paláci klavírne trio. V tomto období sa pod vplyvom hudby D. Kardoša, I. Stravinského a B. Bartóka začali Marián Varga a Vladimír Bokes spontánne venovať kompozícii. Z tohto obdobia pochádza Sonatína pre klavír (nahratá na albume Solo in Concert). V roku 1962 skomponoval Marián Varga cyklus štyroch klavírnych miniatúr Letný deň, ktorý zložil pre svoju spolužiačku z Ľudovej školy umenia. Vo februári 1963 skomponoval Malú suitu (hoci M. Varga uvádzal, že časti Canzona a Scherzino vznikli už v roku 1961).
V septembri roku 1962 sa stal študentom bratislavského konzervatória, na ktorom študoval dirigovanie, kompozíciu u Andreja Očenáša a klavír u Romana Bergera. Prázdniny roku 1964 trávi Marián Varga; v tej dobe ešte nebol ovplyvnený rockovou hudbou. Až v roku 1964 objavil nahrávky The Beatles, ktoré podnietili obrat v jeho hudobnom myslení smerom k piesňovej tvorbe a rockovej poetike. Varga o sebe tvrdil, že odmalička myslel rukami: „Každý zvuk, ktorý počujem, je pre mňa pocitom ruky na klaviatúre. Hudba sa mi nezobrazuje v notách. Miesto noty sa mi objaví ruka.“ Mnohé jeho hudobné nápady sa vraj zrodili omylom: „Moje skladby vznikali vo zvláštnom chaose.“
Éra Prúdov a zrod rockovej legendy
Hudobná skupina Prúdy vznikla v roku 1963. Jej zakladateľom je spevák a skladateľ Pavol Hammel (spolu s gitaristom Petrom Sallerom, hráčom na basgitare Vladimírom Kaššayom a bubeníkom Františkom Machatsom). Kapela Prúdy patrí k prvým rockovým kapelám v slovenskom kontexte, označovaným ako „big beatové“. V ich ranej tvorbe bol počuť vplyv kapiel ako The Shadows a The Troggs; samotný Pavol Hammel viac inklinoval k pesničkárom ako Bob Dylan alebo Donovan.
V lete roku 1967 prišiel Marián Varga do skupiny Prúdy, kde spolu s Pavlom Hammelom vytvorili hudobný tandem, ktorého spolupráca vyústila do množstva neskorších hudobných projektov. Hlavný hudobný prínos Mariána Vargu v kapele Prúdy predstavovala nezaťaženosť rockovými vplyvmi a značný nadhľad nad oblasťou rockových hudobných idiómov, vychádzajúci z jeho backgroundu v klasickej hudbe. S Prúdmi nahral v decembri 1968 v štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave dnes už kultový album Zvonky, zvoňte. Na tejto prvej platni skupiny Prúdy je Marián Varga autorom deviatich skladieb.
Kapela Prúdy pravidelne vystupovala v rokoch 1967 - 1968 v programe Milana Lasicu a Júliusa Satinského Večery pre dvoch a v decembri 1967 sa zúčastnila na 1. Československom beatovom festivale. Ich nekonvenčné použitie všetkých možných hudobných zdrojov - vokálny viachlas, dychové kvinteto, sláčikové kvarteto, prvky povojnovej avantgardy, dixielandu, modálna diatonika folklórneho pôvodu, nevracajúce sa modulácie, čarovanie s durovými akordami - v ničom nezaostávalo za tvorivou dielňou Georga Martina z LP-platní Beatles.
Skupina Prúdy spolupracovala na scénickej hudbe k filmu Ivana Hušťavu a Vlada Kubenka Čas, ktorý žijeme a nahrala vianočné koledy do krátkeho filmu Aleluja. Na konci roku 1968 vystúpili Prúdy na 2. česko-slovenskom beatovom festivale v Prahe, na ktorom Marián Varga skončil ako druhý najlepší inštrumentalista sezóny (na prvom mieste sa umiestnil gitarista Radim Hladík). Skladbou festivalu sa stala „Čierna ruža“, o ktorú prejavil záujem anglický hudobník a aranžér Les Reed, ktorý vystúpil na festivale Bratislavská lýra 1969.
V júli 1969 Marián Varga opustil kapelu Prúdy (po odchode ešte hosťoval na albume Pokoj vám, ktorého vydanie však bolo v čase svojho vzniku zakázané; album vyšiel až v roku 1998). Marián Varga však s Pavlom Hammelom spolupracoval takmer celú svoju kariéru; ich spolupráca je zachytená na albumoch: Zelená pošta (1972), Na druhom programe sna (1976), Cyrano z predmestia (1978), Všetko je inak (1989), Labutie piesne (1993). Marián Varga sa zúčastnil aj v comebackových koncertoch skupiny Prúdy v rokoch 1990, 1992 a turné v roku 1998.
Collegium Musicum: Experimenty a art rock
Po vydaní albumu Zvonky, zvoňte zo skupiny Prúdy odišiel a na jeseň 1969 založil prvú artrockovú kapelu v Československu, Collegium Musicum. Po vypočutí si skupiny Trinity hammond-organistu Briana Augera s Julie Driscollovou na festivale Bratislavská lýra 1968 a tria The Nice s organistom Keithom Emersonom na 2. beatovom koncerte v Prahe (1968) sa Mariánovi Vargovi otvorili nové umelecké priestory spojené s inštrumentálnym variantom rockovej hudby. Inšpiráciou pre neho bola anglická skupina Nice, ktorú videl koncertovať v Prahe. Kapela v zložení Marián Varga spolu s Dušanom Hájekom (bicie) a Fedorom Letňanom a neskôr Fedorom Frešom (basgitara) sa špecializovala na široko koncipované inštrumentálne kompozície zväčša experimentálneho charakteru. Vargova hudobná koncepcia získala mimoriadny ohlas a jej prvé nahrávky sú míľnikom vo vývoji slovenskej rockovej hudby.
Prvými nahrávkami skupiny Collegium Musicum boli v júli 1970 skladby Hommage á J. S. Bach a Ulica plná plášťov do dažďa. Nahrávali ich v štúdiu rozhlasu v Brne a vyšli na etikete vydavateľstva Panton ako prvá EP platňa. Od tohto obdobia repertoár skupiny pozostával prevažne z inštrumentálnych kompozícií, jednak interpretácií skladieb klasickej hudby autorov Bartóka, Haydna či Stravinského, a tiež z vlastných skladieb, ktorých autorom bol väčšinou práve Varga.
V roku 1971 prichádza do kapely gitarista František Griglák a Collegium Musicum nahráva v experimentálnom štúdiu Československého rozhlasu dvojalbum Konvergencie. Legendou ho začali nazývať už po tomto albume. Na jar v roku 1972 odchádza z kapely Collegium Musicum gitarista František Griglák a zakladá prvú slovenskú jazzrockovú skupinu Fermáta. V tom istom období začína Marián Varga komponovať skladby pre album Zelená pošta. Album je ďalšou spoluprácou Mariána Vargu a Pavla Hammela, po albume Zvonky, zvoňte, prvou a pravdepodobne najvydarenejšou zo štyroch spoločných platní. Zaujímavosťou je, že album otvára miniatúra v klasickom duchu s názvom „Domáca úloha“, čo je prearanžovaná časť z trojčastiťovej klavírnej suity.
Marián Varga, poučený piesňami Prúdov aj sebavedomým art rockom Collegia, vytvoril spolu s Hammelom kolekciu mimoriadnych piesní. Každá je originálna, a pritom držia pokope v jednom doladenom celku, čo bolo na pôvodnom vinyle zdôraznené aj tým, že absentovali drážky medzi skladbami. Piesne charakterizuje obrovská skladateľská, aranžérska a muzikantská invencia, pestrosť a predovšetkým nadčasovosť. Nálady a štýly sa striedajú, všetko to zastrešuje Hammelova civilnosť, Vargove klávesy a hutná rytmika spolu s Hladíkovou (alebo Vachovou) gitarou.
Nasledujúce obdobie rokov 1972 - 1974 bolo pre Mariána Vargu a Collegium Musicum nesmierne aktívne. Na platforme rockového tria nahrali v júli 1973 album Collegium Musicum Live, záznam z koncertov, ktoré sa odohrali v Koncertnej sále Československého rozhlasu.
V roku 1975 predstavil Marián Varga novú zostavu Collegia Musica. V zložení Marián Varga, Dušan Hájek (bicie nástroje), Ivan Belák (basová gitara) a Jozef Farkaš (gitara) nahrali album Marián Varga a Collegium Musicum. Aj v prípade tohto albumu zvolili model živého koncertu v štúdiu za účasti pozvaných hostí v publiku. Album obsahuje adaptácie tém klasickej hudby, tentokrát „Mikrokozmos“ (úpravu dvoch zo Šiestich tancov v bulharskom rytme) Bélu Bartóka a Prelúdium C dur (2 miniatúry) a časť z baletu Rómeo a Júlia Sergeja Prokofieva. Na albume sa nachádzajú aj Vargove kompozície „Hudba k vodometu“ a „Nesmierny smútok hotelovej izby“, harmonicky pripomínajúce impresionistické klavírne skladby.
Po ďalšej personálnej zmene (Peter Szapu - bicie nástroje a Andrej Horváth - gitara) vystúpil Marián Varga spolu s novou zostavou Collegia Musica v lete 1976 na Koncerte mladosti v Pezinku. Koncerty mladosti prebehli v dvoch ročníkoch (1976 a 1977) a dodnes sú označované ako „česko-slovenský Woodstock“, predstavujúce v tej dobe akúsi odpoveď na veľké open air festivaly vo svete. Táto zostava Collegia Musica nenahrala žiadny album a skončila v lete v roku 1977.
Marián Varga však už vtedy pripravoval ďalšiu spoluprácu s Pavlom Hammelom. Podľa jeho slov mal byť piesňový album Na druhom programe sna vedomým pokračovaním Zelenej pošty. Okrem Mariána Vargu a Pavla Hammela sa na albume podieľala celá vtedajšia aktuálna zostava Collegia Musica spolu s výnimočným českým gitaristom Radimom Hladíkom (ktorý sa objavil už na albume Zelená pošta). Album Na II. programe sna získava v roku 1976 cenu Biela vrana časopisu Mladý svět za hudobný počin roka a v nasledujúcom roku získava cenu Melodie.
V roku 1978 vydala kapela Collegium Musicum album Continuo. Do kapely sa vrátili bubeník Dušan Hájek a basgitarista Fedor Frešo a novú zostavu doplnili gitaristi Ľudovít Nosko a Karel Witz. Marián Varga sa na margo albumu Continuo vyjadril nasledovne: „Zlé, narýchlo urobené, je tam určitá kompozičná, aj realizačná kŕčovitosť…“ Následne došlo k ďalším personálnym zmenám: na poste bubeníka sa objavil Pavol Kozma a post gitaristu obsadil Peter Peteraj. V tomto zložení vydali v roku 1979 pesničkový album On a ona; spoluautorom všetkých skladieb bol Pavol Hammel.
V roku 1979 po dokončení albumov Continuo a On a ona sa zostava Collegia Musica rozišla. Personálne zmeny však pretrvávali a kapela Collegium Musicum sa v roku 1980 transformovala do ďalšej zostavy: Peter Smolinský - basgitara, Peter Peteraj - gitara, Anatolij Kohout - bicie nástroje. O rok neskôr vyšiel posledný album pod hlavičkou Collegium Musicum - Divergencie (1981). Názvom i štruktúrou sa odvoláva na album Konvergencie.
Varga sa na albume Divergencie predstavuje ako syntetická osobnosť veľkého formátu s neobyčajne širokým kompozičným záberom od cyklu moderných piesní cez voľné improvizované obrazy čisto hudobného obsahu, charakteristickú žánrovú suitu až po symfonické dielo, ktoré má svoje pevné miesto v kontexte slovenskej hudby. Vnáša do jednotlivých častí Divergencií fantáziu, neutíchajúcu tvorivú invenciu, vysoké kompozičné majstrovstvo, potrebnú hudobnú inteligenciu i vyhranené hudobné myslenie. V širších súvislostiach tu preukazuje altruistický kontakt so všetkými spolupracovníkmi, spolucítenie s dobou, pochopenie pre poslucháča i čestné naplnenie zmyslu hudby ako významného umeleckého druhu. V jednotlivých polohách Divergencií dosahuje povestnú aristotelovskú jednotu v rozmanitosti na všetkých významných úrovniach, pretože album predstavuje komplexný celok s odlíšenými časťami, pričom každá z nich organicky vzniká z menších parciálnych celkov. Podľa muzikológa Vladimíra Godára album Divergencie „uzatvára epochu začínajúcu platňami Zvoňte, zvonky a Konvergencie.“
Po rozpade kapely Collegium Musicum v roku 1979 sa Marián Varga hudobne prezentoval prostredníctvom sólových projektov, na ktorých skúmal oblasť experimentovania, „komponovania v okamihu“ alebo „vynachádzania hudby“: voľne a objavne v nej spájal princípy písanej a improvizovanej kompozície. Collegium Musicum sa príležitostne „oživilo“ v roku 1992 v rámci podujatia Comeback II. V roku 1997 prebehol comeback kapely Collegium Musicum v zložení Marián Varga, Fedor Frešo, Dušan Hájek a Andrej Šeban (gitara). V roku 2008 sa predstavilo Collegium Musicum v zložení Marián Varga, Fedor Frešo, František Griglák a Martin Valihora a absolvovalo turné po Slovensku a Česku, z ktorého vznikol záznam vydaný ako dvojalbum a DVD pod názvom Speak, Memory.
Collegium Musicum - Suita po 1000 a jednej noci
Sólová tvorba, spolupráce a hudba pre film
Po rozchode Collegia Musica sa Varga rozhodol pre sólovú dráhu. V 80. rokoch vystupoval sám, alebo s perkusionistom Dodom Šošokom. V roku 1984 mu vyšiel sólový album Stále tie dni. Tento album sa diametrálne odlišuje od všetkého, čo Marián Varga dovtedy vytvoril, či už s kapelou Collegium Musicum alebo ako skladateľ pesničiek. Podľa slov Mariána Vargu: „Tá doska bola inak logickým vyústením môjho samostatného hrania na koncertoch, kde som overoval rôzne postupy. Trebárs prelínanie tonálnej a modálnej hudby, diatonickej s timbrovou.“ Album sa skladá z dvoch častí: „Antiwar Requiem“ a „Sú aj iné veci“. Platňa úzko komunikujúca s jeho súčasnou koncertnou tvorbou pohotovo orientuje pozornosť poslucháčov na aktuálne hudobné tendencie vychádzajúce z potreby zvládnuť bohatú škálu podnetov, ktoré ponúka rozvoj elektroniky. Pri koncipovaní jej hlavných obrysov autor vychádzal z koncertných skúseností, kde si upevnil invenciu a kompozičnú pohotovosť pri produkcii realizovanej bez spoluhráčov, ktorých mu nahradili programovateľné elektronické nástroje, a ktoré spolu so syntetizérmi dopĺňa autentickým zvukom koncertného krídla.
Na ďalší album Mariána Vargu si museli poslucháči počkať pomerne dlhú dobu. Až v roku 1989 vznikla platňa, opäť v spolupráci s Pavlom Hammelom nesúca názov Všetko je inak. Varga bol autorom scénickej hudby k viacerým televíznym a divadelným inscenáciám. Skomponoval hudbu k filmom Dušana Trančíka Amulet, Iná láska, Štvrtý rozmer, Víkend za milión.
Spolu s Pavlom Hammelom zložili hudbu do prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia, ktorý mal premiéru 8. októbra 1977 na Novej scéne v Bratislave. Libreto napísala Alta Vašová, texty piesní Ján Štrasser a Kamil Peteraj a celý projekt režisérsky zastrešil Ivan Krajíček. V úlohe Cyrana sa predstavil operetný spevák Jozef Benedik a v úlohe Roxany Kamila Magálová. Z hľadiska histórie slovenskej rockovej hudby nemožno opomenúť spoluprácu Mariána Vargu s Dežom Ursínym. Varga spolupracoval na Ursínyho albumoch Nové mapy ticha (1979) a Modrý vrch (1980), pričom účasť Mariána Vargu na týchto albumoch bola považovaná za prejav jeho génia v slovenskej hudbe.
V poslednom období bola známa jeho spolupráca a koncertná činnosť s Moyzesovým kvartetom. Z jeho albumov po roku 2000 to sú Solo In Concert (2003), kompilácia Hommage á Marián Varga (2003), Marián Varga & Moyzesovo kvarteto (2006), CD a DVD Speak, Memory (2010). Z novembra 2011 je album Marián Varga a Noneto. Po roku 1990 nahral LP s Vladimírom Mertom a napísal hudbu ku Krylovej poézii. Spoločnú nahrávku s Moyzesovým kvartetom, ktorého hudobníci s Vargom už spolupracovali, vytvoril v roku 2006, po rokoch v ústraní, kedy bojoval s depresiami a alkoholom.
Vargov štýl a vplyv
Marián Varga svoje experimenty, fúziu rocku a klasickej hudby i strhujúce improvizácie, zaznamenal na viac než 20 platniach, okrem toho skladal hudbu pre televízne a divadelné inscenácie aj pre film. Jeho inštrumentálny štýl alebo klávesová poetika býva často porovnávaná s Keithom Emersonom (The Nice, Emerson, Lake and Palmer). Hoci Marián Varga obdiv k Emersonovej hudbe nikdy neskrýval, prístup k možnostiam a využitiu Hammond organu (a spôsobov inštrumentácie vôbec) bol u oboch hráčov značne odlišný. Hoci bol silne inšpirovaný kapelou The Nice a neskôr zoskupením Emerson, Lake a Palmer, Varga dostal prezývku „česko-slovenský Keith Emerson“. To je však prílišné zjednodušenie jeho hrania. Vo Vargovi je viac klasickej harmónie a menej bebopu ako u Emersona. Jeho hra na organe dosahovala väčšiu rôznorodosť zvukov. Zatiaľ čo sa Emerson z veľkej časti spoliehal na Moogove syntetizátory a klavír, Varga väčšinou zotrval pri organe. Mal tiež jemnejší prístup než Emerson. Jeho sóla sú krátke a jeho linky sú klasickejšie ako Emersonov bebop. Aj Vargov javiskový prejav bol odjakživa zážitkom: cigary a cigarety, fľaša vína na piane a sústredený výraz jeho nahrbenej postavy.
Ocenenia a uznania
- V roku 1982 získal Cenu Zväzu slovenských skladateľov za mimoriadny tvorivý prínos v oblasti slovenskej populárnej hudby s prihliadnutím na dvojalbum Divergencie.
- Roku 2003 mu bola udelená cena hudobnej akadémie za celoživotné dielo.
- V roku 2004 získava Veľkú cenu SOZA.
- Prezident Andrej Kiska mu 13. januára 2015 udelil vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia.
- V roku 2015 mu bol udelený Radio Head Awards za prínos do hudby.
- V januári 2017 bol Marián Varga ocenený Krištáľovým krídlom za celoživotné dielo.
- Bol laureátom Ceny Pavla Straussa za rok 2016.
Posledné roky a odkaz
Marián Varga zomrel 9. augusta 2017 vo veku 70 rokov. Jeho blízki sa obávali smutnej správy o jeho zdravotnom stave, s ktorým bojoval dlhodobo. Napriek vážnym zdravotným problémom, s ktorými bojoval dlhodobo, mnohí verili v jeho uzdravenie. Už dlhšie na tom nebol dobre, po problémoch so žalúdkom sa k obštrukčnej chorobe pľúc pridala ešte rakovina. V januári 2017 oslávil sedemdesiatku a zdalo sa, že sa ešte dokáže vzoprieť zdravotným trápeniam. Predtým aj potom prišiel na niekoľko akcií, ktoré mu pripravili kamaráti, a bolo vidno, že hudba mu robí dobre; vždy viditeľne pookrial. Na koncerte, ktorý mu v apríli pripravil jeho dlhoročný priateľ Ladislav „Agnes“ Snopko, ešte dokázal vystúpiť a zahrať jednu skladbu so svojou skupinou Collegium Musicum. „O ľudí sa treba zaujímať, kým žijú, nie im potom nosiť kvety na hrob,“ povedal Varga v jednom rozhovore. Bol skladateľom, ktorý dokázal prepojiť bigbít s klasikou a ktorý vedel skomponovať silné inštrumentálne skladby aj pesničkové klenoty. Bol skutočným bohémom, ktorý zostal slobodným človekom aj za železnou oponou socializmu a až do poslednej chvíle svojho života. Bol vášnivým čitateľom a vášnivým diskutérom. Spomíname si na neho cez osobné stretnutia, ale predovšetkým najmä cez hudbu.
V októbri 2019 vznikla z iniciatívy manželky Jany Vargovej a viacerých jemu blízkych umelcov a priateľov Spoločnosť Mariána Vargu. Jej hlavným cieľom je dôstojná a profitom neovplyvnená starostlivosť a zveľaďovanie hudobného odkazu Mariána Vargu. Mesiac nato, v novembri 2019, vyšiel CD Box Marián Varga Collected Works I. Vo februári 2021 pod názvom O chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu, vychádza v notovom zápise aj na nahrávke výber z detskej tvorby Mariána Vargu. Marián Varga patrí medzi najväčšie osobnosti slovenskej hudobnej scény. Vo voľnom čase rád spával a tiež veľa čítal. S druhou manželkou Janou sa pred časom odsťahoval z Bratislavy na vidiek.
tags: #narodeniny #mariana #vargu