Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej patrí medzi najväčšie drevorezby na Slovensku a je jedinečným umeleckým dielom, ktoré v sebe spája zobrazenie Kristovho narodenia s bohatou históriou a kultúrou slovenského národa. Toto monumentálne dielo, ktoré ročne láka tisíce návštevníkov, je výsledkom pätnásťročnej práce majstra rezbára Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc.
Zrodenie majstrovského diela: Jozef Pekara a jeho vízia
Príbeh Slovenského betlehema úzko súvisí so životom a vášňou jeho tvorcu, majstra Jozefa Pekaru, rodáka z Rajeckých Teplíc. Vzťah k drevu a práci s ním formoval Jozefa Pekaru už od útleho veku. Jeho otec bol debnár a starší brat Ján pracoval ako rezbár, pričom sám Jozef začal používať dláta ako desaťročný. Vyučil sa u vychýreného rezbárskeho majstra Jozefa Brieštenského (1879-1956), kde získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinul kreatívny prístup k tvorbe. Vďaka tomu sa stal návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou, kde pracoval od roku 1950.
Po odchode na dôchodok v roku 1980 si majster Pekara začal plniť dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“. Chcel vytvoriť dielo, kde by zúročil všetky doterajšie skúsenosti, dielo jedinečné, reprezentatívne a slovenské. Tak sa začal rodiť Slovenský betlehem, ktorý je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra.
BETLEHEM - miesto narodenia JEŽIŠA | BIBLICKÉ MIESTA - IZRAEL (E04)
História a slávnostné otvorenie
Vznik Slovenského betlehema trval pätnásť rokov, pričom majster Pekara dielo dokončil v roku 2000. Prvotnú myšlienku vytvoriť stály slovenský betlehem v pútnickom mieste v Rajeckej Lesnej mal vtedajší kňaz spolu so správcom farnosti.
Slávnostné verejné otvorenie a požehnanie prvej časti diela sa uskutočnilo 26. novembra 1995, na nedeľu Krista Kráľa. Požehnal ho dnes už zosnulý nitriansky diecézny biskup, kardinál J. E. Ján Chryzostom Korec SJ. V tento deň bola sprístupnená oblasť Stredoslovenského kraja. V nasledujúcich rokoch sa dielo skompletizovalo doplnením Východoslovenského a Západoslovenského kraja. Dnes je betlehem umiestnený v Dome Božieho narodenia (niekedy sa používa aj pomenovanie Dom Božieho milosrdenstva), ktorý je súčasťou pútnického areálu okolo Baziliky Narodenia Panny Márie.
Opis a rozmery Slovenského betlehema
Celé dielo je pôsobivé svojimi rozmermi: je 8,5 metra dlhé, 2,5 metra široké a 3 metre vysoké. Spolu je tu rozmiestnených približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Tieto rozmery zaraďujú betlehem medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe a zároveň z neho robia najväčšiu drevorezbu svojho druhu na svete.
Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie v Betleheme a jeho život, ale aj dejiny slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená priamo do obce Rajecká Lesná.
Zobrazenie slovenských regiónov a tradícií
Okolo centrálnej scény sú zastúpené všetky slovenské regióny so svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Návštevníci tu nájdu dominanty ako:
- Hrady: Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, Bojnický zámok
- Katedrály: v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach, Žiline
- Vrchy: Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny
- Ďalšie dominanty: Levoča
- Moderné stavby: Most SNP v Bratislave, rýchloloď plaviaca sa po Dunaji
Dielo tiež zachytáva život, zvyky a tradičné pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti, ako sú pastieri, baníci, vinohradníci, drevorubači, remeselníci, hrnčiari, stolári či kováči. Zobrazuje práce a remeslá, ktorými sa voľakedy slovenský ľud zaoberal, jeho národné kroje, zvyky a spôsob života.
Unikátnosť a kritické hodnotenie diela
Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej je zapísaný v knihe rekordov ako unikátna svetová drevorezba. Je pravdepodobne najväčším dreveným pohyblivým betlehemom na svete. Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr je mimoriadne náročné, a dielo právom patrí medzi absolútne vrcholy najmä ľudového rezbárstva.
V médiách sa objavujú tvrdenia o tom, že ide o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami alebo že stvárnenie scény s kulisou reálií regiónov a použitie miestneho odevu nemá obdoby. Tieto tvrdenia sú niekedy považované za nepresné a nadnesené.
Porovnanie s inými betlehemami a odborná kritika
Pre majstra Pekaru bol pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem (aj keď túto skutočnosť sám nepotvrdil), ktorý v roku 1967 reprezentoval Česko-Slovensko na svetovej výstave EXPO v Montreale. Zhotovenie Slovenského betlehema s rozmermi 8,5 x 3 x 2,5 m je jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehema. Ten má však z dreva zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus a podľa niektorých názorov je kvalitatívne výtvarne na vyššej úrovni. Múzeum Jindřichohradecka v Česku tiež uchováva Krýzov betlehem, ktorý je pravdepodobne s dĺžkou 17 metrov najväčším mechanickým betlehemom na svete, hoci jeho scéna a figúry nie sú len z dreva.
Odborná výtvarná kritika sa niekedy stretáva s názorom, že Slovenský betlehem nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený zo samostatných scenérií s vlastnou perspektívou. Diskutuje sa tiež o nedodržaní pomerového meradla budov v jednej úrovni, čo môže uberať na dojme perspektívy. Vzniká tak dojem „nástenkovosti“, aj keď určité pravidlá (zmenšenie vzdialených objektov) sú dodržané. Pri stvárnení pohybu si majster dal skutočne záležať, no aj tu sú spomínané slabšie miesta, napríklad v držaní motýk kopáčok v natiahnutých rukách alebo statické postoje darovníkov v kontraste s inými postavami zachytenými v pohybe.
Prevádzka, správa a prínos
Krytie finančných nákladov spojených s prevádzkou a údržbou Slovenského betlehema zabezpečuje Farský úrad v Rajeckej Lesnej. V súčasnosti je Slovenský betlehem z poverenia Biskupského úradu v Nitre cirkevným majetkom, ktorý spravuje tunajší Farský úrad.
Slovenský betlehem je viac než len umelecké dielo; je to učebnica dejepisu i zemepisu, zrkadlo umu a umenia rezbárskych tradícií v Rajci. Dýcha z neho optimizmus, radosť z práce i zo života, všedný i sviatočný deň prostého človeka. Každý návštevník zo Slovenska tu nájde kus zo svojho domova, jeho históriu a tradície. Budova, v ktorej je betlehem umiestnený, dnes nesie okrem duchovnej funkcie aj význam kultúrneho priestoru - na poschodí sa nachádza Galéria rajeckých rezbárov, v exteriéri freska Panny Márie a socha Pomocnice kresťanov.
Otváracie hodiny a dopravná dostupnosť
Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej je otvorený počas celého roka, nielen počas vianočného obdobia. Návštevníci si môžu toto impozantné dielo pozrieť počas pracovných dní, víkendov aj sviatkov. Vstup je bezplatný.
Ako sa dostať do Rajeckej Lesnej
Do Rajeckej Lesnej sa dostanete priamym autobusovým spojením z obce (zastávky Jednota alebo Konečná) po celej Rajeckej doline od Čičmian až po Žilinu. Z križovatky cesty cez obec a cesty I. triedy č. 64 (zastávka Rázcestie) je možné spojenie po trase Žilina - Prievidza, na ktorej premávajú spoje od Čadce a Žiliny až po Nitru, Nové Zámky a Komárno. Z Rajca premávajú prípoje na Považskú Bystricu, z Prievidze na Trenčín a Banskú Bystricu.
Slovenský betlehem leží len pár kilometrov od kúpeľného mesta Rajecké Teplice, konkrétne necelých 13 km. Autom ste tam do 15 minút, smerom na Prievidzu. Keďže sa betlehem nachádza vedľa baziliky, konajú sa tu pravidelne kresťanské púte.
Okolité atrakcie Rajeckej doliny
Rajecká dolina je stvorená nielen na turistiku, ale aj na cyklotúry. Cyklotrasa Rajeckou dolinou vás prevedie jej najkrajšími miestami. Okrem krásnej prírody na vás čakajú mnohé zaujímavosti a pamiatky tohto regiónu:
- Chránené šujské rašelinisko (Čierne blato): Národná prírodná rezervácia a unikátny ekosystém, kedysi sa tu ťažila rašelina, dnes je útočiskom pre vzácne živočíchy a rastliny.
- Lyžiarske stredisko Rajecká Lesná: V idylickom prostredí Malej Fatry.
- Mestské múzeum v Rajci: Poskytuje bohatú históriu mesta Rajec a prírodné pomery Rajeckej kotliny.
- Termálne kúpalisko Veronika v Rajci.
- Vrch Kľak: Dominanta Lúčanskej Malej Fatry, obľúbený turistický cieľ.
- Prečínska skalka: Chránená prírodná pamiatka.
