Deň svätého Bartolomeja pred 450 rokmi sa zapísal do dejín krvavým vraždením hugenotov v Paríži, ktoré si vyžiadalo tisíce životov. Táto udalosť, známa ako Bartolomejská noc alebo aj Parížska krvavá svadba, sa odohrala v noci z 23. na 24. augusta 1572 a stala sa vyvrcholením náboženských a politických sporov medzi katolíkmi a hugenotmi vo Francúzsku.
Predohra k tragédii: Náboženské vojny vo Francúzsku
Nestabilita a mierové snahy
Občianske vojny medzi katolíkmi a protestantmi, ktorí boli známi aj ako hugenoti, vyvolávali vo Francúzsku v druhej polovici 16. storočia čoraz väčšiu nestabilitu. Narastajúca náboženská rivalita medzi týmito dvoma znepriatelenými skupinami prinútila francúzskeho kráľa Karola IX., prívrženca katolicizmu, podpísať s protestantmi v auguste 1570 v Saint-Germain mierovú zmluvu. Pakt mal hugenotom zaručiť právo zastávať verejné funkcie, rovnako ako aj vykonávať bohoslužby. Tento mier však bol krehký a mnohými radikálnymi katolíkmi prijatý s nevôľou.
Teologické spory medzi katolíkmi a protestantmi viedli k rozsiahlemu násiliu. Zatiaľ čo protestanti verili, že Božia láska je tak silná, že Boh sa prevtelil do človeka, nechal sa mučiť a ukrižovať, čím snímal prvotný hriech a otvoril brány neba všetkým, ktorí mu vyznali svoju vieru, katolíci trvali na tom, že viera je síce zásadná, ale nestačí. Veriaci, aby sa dostali do neba, museli sa zúčastňovať na cirkevných rituáloch a konať dobré skutky.
Zmluva zo Saint-Germain a manželské očakávania
Urovnanie sporov malo vyvrcholiť svadbou sestry francúzskeho panovníka Margaréty z Valois s príslušníkom hugenotov a navarrským kráľom Henrichom III. (neskorším francúzskym kráľom Henrichom IV.). S týmto sobášom sa spájali veľké očakávania, ale i veľké obavy. Jedni verili, že medzi katolíkmi a hugenotmi, vyznávajúcimi Kalvínovo učenie, zavládne mier, dohodnutý v Saint-Germain-en-Laye dva roky predtým. Iní sa, naopak, obávali, že tento manželský zväzok zatiahne Francúzsko do vojny so Španielskom, keďže francúzski hugenoti pomáhali holandským protestantom v ich povstaní proti nadvláde španielskeho katolíckeho dvora. So sobášom nesúhlasila ani pápežská kúria.
Kráľovská svadba ako ilúzia zmierenia
Sobáš Margaréty z Valois a Henricha Navarrského
V auguste 1572 sa francúzska metropola odela do slávnostného rúcha, chystala sa kráľovská svadba. Katolíčka Margaréta, sestra 22-ročného kráľa Karola IX., sa vydávala za Henricha, dediča navarrskej kráľovskej koruny a vodcu hugenotov. Obrad sa konal 18. augusta 1572. Bol však zvláštny. Ženích stál počas katolíckej omše pred kostolom a keď sa postavil pred kňaza, ani sa na mladuchu nepozrel. Ona zas odmietla odpovedať na otázku, či si berie Henricha za manžela dobrovoľne. Až keď jej brat kráľ Karol IX. rukou naznačil, čo sa od nej očakáva, neochotne prikývla. Hodovanie, ako tomu na panovníckych dvoroch býva, pokračovalo dňom i nocou.
Obavy a predzvestné udalosti
Henrichova matka Jeanne d’Albret bola takisto proti svadbe, no aj tak pricestovala do Paríža, aby osobne riadila prípravy. Dňa 9. júna 1572 však náhle ako 43-ročná zomrela. V tejto súvislosti sa spomínajú otravou navoňavkované rukavičky, ktoré dostala ako dar od budúcej svatky. Nebol by to prvý ani posledný prípad násilného zúčtovania s politickými či náboženskými odporcami. Osemnásťročný Henrich sa stal po jej smrti navarrským kráľom a zdalo sa, že dvojici v ceste pred oltár už nič nebráni. Napriek tomu, že tento sobáš mal ukončiť dlhotrvajúce nezhody, paradoxne všetko ešte zhoršil.
Atentát na admirála de Colignyho a zrod masakru
Útok na vodcu hugenotov
Medzi najváženejšími hosťami svadby bol vojenský vodca hugenotov, admirál Gaspard II. de Coligny. Podpísaním mierovej zmluvy v Saint-Germain vzniklo medzi vtedy 20-ročným francúzskym kráľom Karolom IX. a lídrom hugenotov silné puto. Keď 22. augusta vychádzal z Louvru na rušnú ulicu, stal sa obeťou pokusu o atentát. Strelec ho trafil iba do ruky. Sám kráľ síce navštívil raneného a sľúbil, že útočníka vypátrajú, no udalosti nadobudli rýchly spád. Atentát vykonaný štyri dni po sobáši Margaréty z Valois a Henricha Navarrského, admirál de Coligny prežil.
Katarína Medicejská a jej rola
Kráľova matka Katarína Medicejská sa obávala, že admirál ľahko ovplyvní úsudok mladého panovníka, a tým podporí vplyv hugenotov vo Francúzsku a zatiahne krajinu do vojny s katolíckym Španielskom. Najviac sa spomína meno Kataríny Medicejskej, ktorá súhlasila so svadbou, aby do Paríža prilákala hugenotskú honoráciu. De Coligny si u jej syna získal veľkú priazeň, čo v nej vzbudzovalo obavy. Aby k takejto situácii nedošlo, údajne dala admirála zavraždiť. Atentát však prežil.
Schválenie sprisahania kráľom Karolom IX.
V obave z odhalenia svojej spoluviny sa Katarína Medicejská tajne stretla so skupinou šľachticov v Tuilerijskom paláci, aby zosnovali plán úplného vyhladenia hugenotských vodcov, ktorí boli súčasťou svadobných osláv v Paríži. Svojho syna Karola IX. presvedčila, aby sprisahanie schválil. V noci 23. augusta 1572 predvolali členov parížskej samosprávy do Louvru, ktorí dostali rozkazy pozabíjať hugenotských lídrov.
Krvavá noc svätého Bartolomeja
Signál a začiatok vraždenia
Výstrel na admirála bol impulzom na bezuzdné vraždenie. Krátko pred svitaním, na sviatok svätého Bartolomeja 24. augusta, sa rozozvučal zvon z kostola Saint-Germain L’Auxerrois, ktorý signalizoval útok katolíkov proti protestantom. Do ulíc Paríža sa vydali vojaci pod vedením vojvodu a vodcu katolíckej ligy Henricha de Guisa. Pridal sa k nim zástup obyvateľov. Kráľovské gardy a milície sa iniciatívne pridali k vraždeniu. Jednou z prvých obetí sa stal práve admirál de Coligny, ktorého ubili na smrť a jeho telo vyhodili z okna. Mŕtvole bola useknutá hlava, telo bolo vláčené ulicami a povyvesené na šibenici.
Rozsah a brutalita masakra v Paríži
Vraždenie sa však nezastavilo len pri lídroch. Vojaci zabíjali aj ostatných členov komunity, od najstarších až po bábätká. Brány mesta boli zamknuté, uniknúť sa nedalo. Katolíci, ktorí sa vydali vraždiť svojich hugenotských susedov, si pre odlíšenie pripli na klobúky biele kríže alebo si omotali paže bielou páskou. Obydlia protestantov boli tiež označené krížom. Každého hugenota, na ktorého natrafili, donútili buď konať pokánie a obrátiť sa na katolícku vieru, alebo ho za kacírstvo usmrtili. Dochádzalo k mrzačeniu a vysvlékániu mŕtvych, pričom ich telá hádzali do Seiny.
Rozšírenie násilia do provincií
Masaker v Paríži si vyžiadal okolo tritisíc obetí. Napriek tomu, že Karol IX. vydal 25. augusta 1572 príkaz na zastavenie útokov, zabíjanie sa rozšírilo aj do iných častí krajiny. Pogrom sa preniesol aj do Lyonu, Bordeaux, Toulouse, Rouen, Orléans, Bourges a iných miest. Násilnosti pokračovali až do októbra 1572. Niekde ich likvidovali na príkaz vrchnosti, inde sa iniciatívy chopil zbedačený ľud. K hnevu prispela neúroda, nedostatok potravín a ako protipól okázalá svadba.
Počet obetí a legendy
Celkový počet zavraždených hugenotov sa odhaduje na desať- až tridsaťtisíc. Niektorí historici tvrdia, že celkový počet mŕtvych dosiahol 20-tisíc. Zachovala sa legenda, podľa ktorej boli vody Seiny a Rhôny také zaplnené mŕtvymi telami, že rybári sa neodvážili vytiahnuť z nich ryby - svoju každodennú obživu.
Reakcie a dôsledky masakra
Oficiálne vysvetlenie kráľovského dvora
Za krviprelievanie prevzal zodpovednosť Karol IX. a obhajoval ho tým, že hugenoti sa sprisahali voči kráľovskému dvoru. Kráľovský ženích Henrich Navarrský si zachránil život prihlásením sa ku katolíckej viere.
Reakcie európskych panovníkov
Chýr o Bartolomejskej noci doletel rýchlosťou najzdatnejších koní do palácov mocných všetkých európskych krajín. Väčšina z korunovaných hláv neprejavila výraznejší odpor proti krviprelievaniu a uspokojila sa s oficiálnym tvrdením, že išlo o potrestanie sprisahancov. Filip II. Španielsky, známy ako fanatický katolík, vyjadril nad správou o masakre potešenie. Legenda hovorí, že sa po správe o masakre prvý a posledný raz v živote zasmial. Naopak, nábožensky tolerantný rímsky cisár a český kráľ Maximilián II. Habsburský, Karol IX. svokor, označil zákrok proti hugenotom za „hanebný krvavý kúpeľ“ a údajne bol zhrozený aj ruský cár Ivan Hrozný.
Postoj Vatikánu a pápeža Gregora XIII.
Hoci sa oficiálna cirkevná historiografia snaží pápežov postoj zahmliť či ospravedlniť, nezávislí historici uvádzajú, že v pápežskom sídle sa rozozvučali zvony a delá na Anjelskom hrade vypálili salvu na oslavu tohto preventívneho úderu. Pápež Gregor XIII. (známy ako reformátor kalendára v roku 1582), ktorý bol proti tomuto „sobášu z rozumu“, celebroval slávnostnú svätú omšu, dal vyraziť pamätnú mincu a poveril maliara Giorgia Vasariho vytvorením fresiek, ktoré môžeme vidieť vo Vatikáne dodnes. Kráľa Karola IX. dokonca vyznamenal Zlatou ružou. Pápež bol nadšený, že inicioval slávnostné modlitby na oslavu tohto činu a poveril Giorgia Vasariho, aby vyzdobil jednu z vatikánskych komnát freskou na tému tohto masakru.
Dlhodobé následky a cesta k zmiereniu
Obnovenie náboženských vojen
Tento masaker oživil nenávisť medzi katolíkmi a hugenotmi a obnovil medzi nimi nepriateľstvo. Bartolomejská noc vyústila až do štvrtej náboženskej vojny vo Francúzsku, ktorá trvala od novembra 1572 do júna 1573, kedy bol vydaný Bolonský edikt. Týmto dokumentom získali hugenoti čiastočnú slobodu vierovyznania. Bartolomejská noc, nech už bol jej iniciátorom ktokoľvek, bola súčasťou dlhoročného mocenského boja, ktorý sa odel do náboženského, ideologického plášťa, čo je v histórii bežný jav.
Henrich IV. a Nantský edikt
Napriek tvrdému úderu sa hugenoti nevzdali svojho presvedčenia. Navarrský kráľ utiekol a postavil sa na čelo svojich stúpencov bojujúcich na juhu Francúzska. Keď bol v roku 1589 zavraždený Henrich III., posledný zo synov Kataríny Medicejskej, zasadol na francúzsky trón. Aby ho mohol ako Henrich IV. zaujať, stal sa katolíkom. S Henrichom IV. začala Francúzom vládnuť dynastia Bourbonovcov. Na svojich spolubojovníkov nezabudol a Nantským ediktom v máji 1598 udelil hugenotom slobodu vyznania. Týmto dokumentom zrovnoprávnil náboženstvá a legalizoval právo na slobodné náboženské vyznanie. K jeho menu zvyknú pridávať prímeno Veľký alebo Dobrý a pre rozsiahly zoznam mileniek aj Galantný. Ani on sa nevyhol pokusom o likvidáciu. Z osemnástich atentátnikov bol napokon úspešný katolícky fanatik François Ravaillac, ktorý zabil Henricha IV. 14. mája 1610.
Zrušenie Nantského ediktu a exodus hugenotov
Jeho nasledovníci sa pod tlakom katolíckej šľachty všetkými prostriedkami snažili umlčať myšlienky Jána Kalvína a jeho nasledovníkov vyhnali z Francúzska. Nakoniec Ľudovít XIV. v roku 1685 Nantský edikt zrušil a protestantské náboženstvo vyhlásil za nezákonné. Tieto kroky však mali negatívny dosah na ekonomiku. Francúzsko celkovo prišlo približne o dvestotisíc občanov - hugenotov, ktorí boli zdatnými remeselníkmi a obchodníkmi. Ako emigranti sa uplatnili nielen v susednom Švajčiarsku, ale aj v ďalších krajinách sveta.
Bartolomejská noc v kultúre a histórii
Historické reflexie a moderné zmierenie
Udalosti v Paríži v roku 1572 si pripomínali revolucionári aj o dve storočia neskôr. Obrovský úspech mala vtedy hra o Karolovi IX. alebo Škola kráľov z pera Marie-Josepha Chéniera, ktorá podporila v mysliach ľudu opodstatnenosť antimonarchistického a antináboženského boja vrátane krvavého zúčtovania s predstaviteľmi vtedajšej moci.
V auguste 1997 sa v metropole Francúzska stretla kresťanská mládež z celého sveta. Pozdravil ju aj pápež Ján Pavol II., ktorý v predvečer 425. výročia Bartolomejskej noci v príhovoroch povedal: „Nemôžeme zabudnúť na smutný masaker v Deň svätého Bartolomeja, udalosť veľmi nejasných príčin v politických a náboženských dejinách Francúzska. Kresťania sa dopustili činov, ktoré evanjelium odsudzuje. Som presvedčený, že jedine odpustenie vedie kúsok po kúsku k plodnému dialógu a ku kresťanskému zmiereniu. Príslušnosť k rôznym náboženským tradíciám nesmie byť dnes zdrojom odporu a napätia. Naopak, naša spoločná láska ku Kristovi nás núti neúnavne hľadať cestu k úplnej jednote.“
Umelecké spracovanie
Okrem historikov zaujali udalosti v Paríži z 23. na 24. augusta 1572 literátov, hudobných skladateľov či filmových tvorcov. Príkladom môže byť film Kráľovná Margot z roku 1994, ktorého predlohou bol román Alexandra Dumasa st. V roku 1836 zase mala premiéru opera Giacoma Meyerbeera Hugenoti.
tags: #vyrocie #bartolomejskej #noci