Práca vo sviatok v nepretržitej prevádzke: Legislatíva a odmeňovanie

Tento článok sa zameriava na problematiku práce vo sviatok v nepretržitej prevádzke, so zreteľom na práva a povinnosti zamestnancov podľa slovenského Zákonníka práce. Cieľom je poskytnúť prehľad o súčasnom stave v oblasti odmeňovania zamestnancov a jeho zmenách.

Definícia sviatkov a dní pracovného pokoja

V úvode tohto článku je potrebné najskôr definovať, čo považujeme v našej platnej legislatíve za sviatky. Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 241/1993 Z. z.“) ustanovuje, že sviatkom sa podľa tohto zákona rozumie:

• štátny sviatok,
• dni pracovného pokoja.

Dni pracovného pokoja sú považované za sviatok, ak zákon č. 241/1993 Z. z. neustanovuje inak. Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Ani Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch.

Zoznam štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja

V súlade so zákonom č. 241/1993 Z. z. sú štátnymi sviatkami:

• 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
• 5. júl - sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda
• 29. augusta - výročie Slovenského národného povstania
• 1. septembra - Deň Ústavy Slovenskej republiky
• 28. októbra - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu
• 17. novembra - Deň boja za slobodu a demokraciu

Za dni pracovného pokoja, okrem nedieľ, považujeme aj tieto sviatky:

• 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
• Veľký piatok
• Veľkonočný pondelok
• 1. máj - Sviatok práce
• 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
• 15. september - Sedembolestná Panna Mária
• 1. november - sviatok Všetkých svätých
• 24. december - Štedrý deň
• 25. december - prvý sviatok vianočný
• 26. december - druhý sviatok vianočný

Výnimky zo statusu dňa pracovného pokoja

Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Zákon č. 241/1993 Z. z. definuje, že sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Z tohto pravidla však existujú výnimky. Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) štátny sviatok 28. októbra (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) nie je dňom pracovného pokoja ani sviatkom pre účely Zákonníka práce. Rovnaký status má aj 1. september (Deň Ústavy SR), ktorý od roku 2024 nie je považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tieto dni môžu byť otvorené aj obchody.

Práca v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok

Podľa § 94 Zákonníka práce, dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V dňoch pracovného pokoja môže zamestnávateľ prácu nariadiť len výnimočne. Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, musí zamestnávateľ takéto nariadenie práce v dňoch pracovného pokoja prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Typy prác povolených v dňoch nepretržitého odpočinku a vo sviatok

V súlade s § 94 ods. 3 a s jeho taxatívnym vymedzením, v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

• naliehavé opravárske práce,
• nakladacie a vykladacie práce,
• inventúrne a uzávierkové práce,
• práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
• práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
• práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
• kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
• naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

Ďalej Zákonník práce upravuje v § 94 ods. 4, že vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Obmedzenia maloobchodného predaja počas sviatkov

V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“). Existujú však výnimky podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce:

• maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
• maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
• maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
• predaj cestovných lístkov,
• predaj suvenírov,
• predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.

Charakteristika nepretržitej prevádzky

Nepretržitá prevádzka je definovaná ako prevádzka, v ktorej pracovná činnosť prebieha 7 dní v týždni, 24 hodín denne. Typickým znakom je nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Na rozdiel od pretržitej prevádzky, kde dochádza k prerušeniu pracovnej činnosti, v nepretržitej prevádzke pracovná činnosť prebieha súvisle po všetky dni v týždni bez ohľadu na sviatky alebo víkendy.

Rozvrhnutie pracovného času v nepretržitej prevádzke

Za organizáciu pracovného času je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý je viazaný zákonom ustanovenými obmedzeniami, prípadne aj dojednaniami pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. Zamestnávateľ určuje rozvrhnutie pracovného času, tzv. ustanovený týždenný pracovný čas. Môže byť aj menej než je zákonný limit, pričom musí dodržať právo na denný a týždenný odpočinok.

Pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času nesmie pracovný čas v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín a musí byť dodržaný minimálny rozsah odpočinku medzi dvoma zmenami aj minimálny rozsah odpočinku v týždni. Zamestnávateľ nemusí sledovať mesačný fond pracovného času, ale musí byť dodržaná zásada, že priemerný týždenný pracovný čas neprekročí v referenčnom období ustanovený týždenný pracovný čas. Rozvrhnutie pracovného času oznamuje zamestnávateľ zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Rozvrh pracovných zmien zamestnávateľ oznámi písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je pre zamestnanca prístupné.

Dĺžka pracovného času a odpočinok

Zákonom stanovený pracovný čas zamestnanca v SR je najviac 40 hodín týždenne. Ak zamestnanec pracuje na tri zmeny, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 37,5 hodiny týždenne. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.

Zákonník práce taktiež upravuje nepretržitý denný odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a nepretržitý odpočinok v týždni, a to dva po sebe nasledujúce dni raz za týždeň.

Odmeňovanie za prácu vo sviatok

Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % priemerného zárobku (od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená.

Náhradné voľno za prácu vo sviatok

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 § 122 Zákonníka práce.

Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety.

Náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna.

Náhrada mzdy, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu sviatku

Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí.

Upozornenie: Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať napríklad preto, že mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na deň sviatku nepripadla pracovná zmena (sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni), ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť, lebo dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.

Krátenie mzdy a nároku na náhradu mzdy

Náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa odseku 3 druhej vety (§ 122 Zákonníka práce) nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku, bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.

Špecifické podmienky pre vedúcich zamestnancov a teleprácu

• Vedúci zamestnanci: Podľa § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. Toto sa týka výlučne vedúcich zamestnancov definovaných v § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
• Domácka práca a telepráca: Podľa § 52 ods. 7 Zákonníka práce, ak si zamestnanec sám rozvrhne pracovný čas, nepatrí mu mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Práca nadčas a dovolenka

Práca nadčas

Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Ak náhradné voľno nebude poskytnuté najneskoršie do štyroch mesiacov po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.

Ak zamestnanec čerpá náhradné voľno za prácu nadčas, nemá nárok na príplatky (za sobotu, nedeľu, nočnú prácu), ktoré mu vznikli odpracovaním tohto nadčasu.

Dovolenka a sviatky

Nárok na dovolenku priznáva Zákonník práce rovnako pre každého zamestnanca, a to v rozsahu štyroch týždňov. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Zamestnávateľ Vám nemôže krátiť dovolenku z dôvodu, že sviatok pripadol na Váš obvyklý pracovný deň. Ak zamestnancovi pripadne smena na sviatok a nepracuje, zamestnávateľ nemôže vyžadovať čerpanie dovolenky, ak by mu inak vznikol nárok na náhradu mzdy za sviatok.

Ak zamestnávateľ nariadi čerpanie dovolenky na 1. mája (alebo iný štátny sviatok, ktorý nie je výnimkou zo dňa pracovného pokoja), nie je to v súlade s právnymi predpismi, pretože ide o štátny sviatok, kedy majú byť všetci doma.

Novela Zákonníka práce od 1. januára 2023

Dňa 1. januára 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 248/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Cieľom zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie ceny práce, resp. mzdových nákladov zamestnávateľa pri zamestnávaní pracovníkov, ktorí vykonávajú sezónne práce vo vymedzených sektoroch hospodárstva (poľnohospodárstvo, cestovný ruch, potravinárstvo, lesné hospodárstvo). Novelou sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút sezónnej práce na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

tags: #odpracovany #sviatok #v #nepretrzitej #prevadzke