Financovanie politických strán je kľúčovým aspektom ich fungovania a aktivity. Na Slovensku sa toto financovanie vykonáva výhradne po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Dokonca aj strany, ktoré získali minimálne dve percentá z celkového počtu hlasov, majú nárok na príspevok. Podľa informácií denníka N sa tento príspevok delí na tri hlavné časti: za hlasy, za činnosť a za mandát.
Za každý získaný hlas strana, hnutie alebo koalícia obdrží príspevok vo výške jedného percenta z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok. Tento mechanizmus financovania významne ovplyvňuje ďalšie kampane politických subjektov.
Predčasné parlamentné voľby na Slovensku
Predčasné parlamentné voľby do Národnej rady SR v roku 2023 vyhrala politická strana Smer-SD s 22,94 % platných hlasov. Šimon Žďárský a Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko v rámci volebného štúdia analyzovali financovanie politických strán zo strany štátu, pričom zdôraznili, že príspevky získané po voľbách sú rozhodujúce pre budúce kampane. Strany, ktoré uspeli v predchádzajúcich voľbách, majú v tomto ohľade prirodzenú výhodu.
Po voľbách 30. septembra sa do parlamentu dostali aj menej známe mená. Najviac preferenčných hlasov získal predseda Smeru-SD Robert Fico, nasledovaný lídrom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim. Podľa správ RTVS by mala víťazná strana Smer-SD obsadiť najviac kresiel v parlamente. Progresívne Slovensko, ako druhá najsilnejšia strana, získalo 32 mandátov, zatiaľ čo Hlas-SD by mal mať 27 kresiel.
Medzi úspešných kandidátov KDH, ktorí sa dostali do parlamentu, patrili predseda Milan Majerský, František Majerský, František Mikloško a poverený minister školstva Ján Horecký.
Parlamentné voľby v Gruzínsku 26. októbra 2024
V sobotu 26. októbra 2024 si Gruzínsko volilo nový 150-členný zákonodarný zbor podľa nového volebného zákona. Tento zákon, výsledok dlhoročných diskusií so zástupcami EÚ a USA, priniesol niekoľko významných zmien, vrátane jednokolovej voľby a elektronického hlasovania. Elektronické hlasovanie bolo implementované v približne 90 % volebných okrskov, čo umožnilo elektronické overovanie voličov a sčítanie hlasov.
Podľa domácich aj zahraničných pozorovateľov však toto zjednodušenie hlasovania zároveň vytvorilo priestor pre volebné podvody. Do volieb sa prihlásilo celkom 18 politických subjektov, avšak hlavný súboj sa odohrával medzi vládnucou stranou Gruzínsky sen (GS) a štyrmi opozičnými subjektmi, ktoré sa spojili, aby zvýšili svoje šance proti GS.
Medzi najvýznamnejšie opozičné aliancie patrili:
- Unity - UNM (United National Movement; Strategy Agmashenebeli)
- Coalition for Change (Ahali; Girchi-More Freedom; Droa)
- Strong Georgia (Lelo for Georgia, For People, Citizens, Freedom Square)
- For Georgia (vedená expremiérom Giorgiom Gakharia)
Všetky tieto zoskupenia podpísali Gruzínsku chartu, ktorá okrem iného požaduje rok technokratickej vlády na schválenie reforiem a vylučuje vstup do koalície s inými opozičnými stranami alebo s Gruzínskym snom.
Politická situácia a zmeny volebného zákona priťahovali pozornosť medzinárodných pozorovateľov. Vládna strana Gruzínsky sen viedla kampaň založenú na šírení strachu z „vojny“, inštrumentalizácii homofóbie a hrozbe návratu vlády UNM. GS tiež využila vplyv gruzínskej pravoslávnej cirkvi, ktorá vydala vyhlásenie podporujúce „voľbu, ktorá prinesie dlhodobý mier“ a posilní kresťanské a rodinné tradície.
Výsledky a kontroverzie gruzínskych volieb
Podľa predbežných výsledkov získala vládna strana Gruzínsky sen približne 54 % hlasov, čo v 150-člennom parlamente predstavuje asi 89 kresiel. Tento počet však znamená len jednoduchú väčšinu, nedostatočnú na prijatie ústavných zmien.
Gruzínsky sen oslavoval víťazstvo ešte počas volebného dňa, napriek tomu, že predbežné odhady naznačovali možnosť víťazstva opozície. Prieskumné agentúry sa ukázali ako nespoľahlivé, čo prekvapilo mnohých odborníkov. Zatiaľ čo domáci pozorovatelia poukazovali na rozsiahlu manipuláciu, medzinárodní pozornosť venovali nedostatkom pred a počas volieb.
Predseda gruzínskeho parlamentu Shalva Papuashvili obhajoval výsledky vládnej strany a poprel obvinenia z podvodu. Obvinil prieskumné agentúry, ktoré sponzorovala opozičná Formula TV, zo zmanipulovania výsledkov s cieľom diskreditovať voľby.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabishvili vyhlásila, že neuzná oficiálne výsledky volieb a vyzvala občanov na zhromaždenie pred parlamentom, kde vyhlásila, že hlasy boli ukradnuté.
Väčšina opozície odmietla akceptovať výsledky a deklarovala, že nenastúpi do parlamentu. Pozorovateľské misie, vrátane domácej misie "My Vote" a medzinárodných misií ako IEOM, NDI a IRI, zaznamenali vážne porušenia volebného procesu. Medzi zistenia patrili:
- Zložitá schéma manipulácie s cieľom zmeniť konečné výsledky.
- Znefunkčnenie overovacieho systému a obmedzenie monitorovania procesu identifikácie a označovania voličov.
- Prípady, keď voliči dostali viacero hlasovacích lístkov.
- Prítomnosť agresívnych osôb v volebných miestnostiach, ktoré zastrašovali voličov.
Medzinárodné misie tiež poukázali na využívanie štátnych zdrojov vládnucou stranou na kampaň a potláčanie volebnej účasti, vrátane využívania miestnych vládnych predstaviteľov a sociálnej pomoci na ovplyvnenie voličov.
Predseda americkej Helsinskej komisie Joe Wilson vyzval Ministerstvo zahraničných vecí USA na prešetrenie obvinení z podvodu a ruského zasahovania do volieb.
Nadchádzajúce parlamentné voľby v Gruzínsku
Medzinárodné reakcie na gruzínske voľby
Medzinárodné reakcie na gruzínske voľby boli prevažne kritické. Zatiaľ čo prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev a premiér Arménska Nikol Pašinjan gratulovali k výsledkom, Rusko tiež vyjadrilo podporu. Estónsky poslanec Marko Mihkelson a predseda Európskej rady Charles Michel vyjadrili pochybnosti o legitimite volieb.
Skupina európskych poslancov spolu s kanadským kolegom vyhlásila, že voľby neboli ani slobodné, ani spravodlivé, a že Európska únia nemôže uznať ich výsledok. Vyzvali na sankcionovanie zodpovedných osôb a zdôraznili, že zbližovanie EÚ s vládnucou stranou nemôže pokračovať.
13 ministrov EÚ vyjadrilo hlboké znepokojenie a požadovalo nestranné vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa porušovania volieb, pričom zdôraznili, že porušenie volebnej integrity je nezlučiteľné s normami EÚ. Kritizovali aj skorú návštevu maďarského premiéra v Tbilisi, ktorá podľa nich nehovorila v mene EÚ.
Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken taktiež kritizoval priebeh volieb. Ruský informačný priestor oslavoval víťazstvo Gruzínskeho sna, čo naznačuje jeho preferenciu Kremľa.
Reakcie na víťazstvo Smeru-SD na Slovensku
Víťazstvo strany Smer-SD s 22,94 % hlasov v predčasných parlamentných voľbách 2023 malo silnú odozvu v zahraničí. Portál Teraz.sk zhrnul reakcie svetových médií a politických osobností. Strana Smer získala v parlamente absolútnu väčšinu, keď obsadila 83 kresiel, pričom jej na ústavnú väčšinu chýbalo sedem miest.
Českí lídri Petr Nečas (ODS), Bohuslav Sobotka (ČSSD) a Karel Schwarzenberg (TOP 09) sa zhodli, že výsledky slovenských volieb by mali byť poučením pre českú pravicovú vládu, hoci každý z iného dôvodu.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí zablahoželalo Robertovi Ficovi k povereniu začať rokovania o vytvorení novej vlády. Maďarské médiá sa zamerali na účinkovanie maďarských strán Most-Híd a SMK, pričom väčšina titulkov informovala o úspechu Smer-SD a neúspechu SMK dostať sa do parlamentu.
APA poznamenala, že Smer-SD, ktorý strávil 18 mesiacov v opozícii, získal viac ako milión hlasov a mal jasnú parlamentnú väčšinu, čo naznačuje, že sa na Slovensku pravdepodobne nezopakuje scenár maďarskej vlády Viktora Orbána s vyše dvojtretinovou väčšinou.
Popredný predstaviteľ Progresívnej skupiny socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D) zagratuloval Robertovi Ficovi k jasnému víťazstvu. Noviny poukázali na Fica ako na politickú hviezdu krajiny, napriek jeho údajnému nedostatku humoru.
Maďarský premiér Viktor Orbán v súvislosti s víťazstvom Smeru-SD vyjadril gratuláciu Robertovi Ficovi, označil ho za „vlastenca“ a uviedol, že s ním je vždy dobré spolupracovať. Zdôraznil, že výsledok volieb dáva šancu na vybudovanie stabilnej vlády a rozvoj slovensko-maďarských vzťahov, pričom pripomenul úspechy predchádzajúcej Ficovej vlády. Orbán tiež uviedol, že v otázkach vojny, migrácie a rodovej rovnosti zmýšľa podobne ako Smer-SD. Strana Aliancia - Szövetség, ktorú Szijjártó podporoval, získala vo voľbách 4,38 % hlasov a do parlamentu sa nedostala.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová poďakovala občanom za účasť na voľbách a zagratulovala víťaznej strane Smer a ostatným politickým stranám s zastúpením v parlamente. Zdôraznila, že vysoká účasť svedčí o záujme občanov o budúcnosť Slovenska a vyjadrila vieru, že politické strany si uvedomujú svoju zodpovednosť.
Český prezident Petr Pavel, ktorý pred voľbami vyjadril obavy z narušenia česko-slovenských vzťahov v prípade Ficovho návratu do vlády, uviedol, že slovenské voľby sledoval so záujmom.
Prezidentské voľby v Rusku
Účasť na ruských prezidentských voľbách presiahla 77 percent, čo bola rekordná účasť v novodobej histórii Ruska. Voľby vyhral súčasný prezident Vladimir Putin, ktorý po sčítaní viac ako 99 percent hlasov získal viac ako 87 percent. Predsedníčka ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová označila účasť za „rekordnú, nebývalú“.
Víťazstvo Putina bolo očakávané, keďže nemal žiadnu skutočnú konkurenciu. Rusi žijúci v Českej republike hlasovali odlišne, pričom viac ako 21 percent hlasovacích lístkov v Prahe bolo neplatných.
Čína, Nikaragua a Tadžikistan poslali Putinovi gratulácie, zatiaľ čo Ukrajina a jej spojenci odsúdili výsledky volieb ako neslobodné a bez legitimity. Severokórejský diktátor Kim Čong-un tiež zaslal gratuláciu.
Nezávislí pozorovatelia a odborníci považujú prezidentské voľby v Rusku za neslobodné a bez politickej konkurencie, keďže sa na nich nezúčastnil žiaden opozičný kandidát.
Parlamentné voľby v Kosove
Strana terajšieho kosovského premiéra Albina Kurtiho, Sebaurčenie, smeruje k získaniu väčšiny v nedeľňajších parlamentných voľbách so 41 percentami hlasov. Nasledujú Demokratická strana Kosova (PDK) s 22 % a Demokratický zväz Kosova (LDK) so 17 %.
Zo 20 kresiel vyhradených pre menšiny získala desať strana kosovských Srbov Srpska lista. Premiér Albin Kurti poďakoval prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi za podporu.
Nedeľňajšie voľby boli deviate od konca vojny v rokoch 1998-1999. Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, Belehrad ju však neuznáva.
Kurti zvolil tvrdý postoj voči srbskej menšine a deklaroval cieľ rozložiť „paralelné štruktúry“ podporované srbskou vládou. Otvorenú kritiku jeho vlády zaznamenal aj vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Richard Grenell, ktorý označil Kurtiho vládu za „nedôveryhodnú“.