K Vianociam na celom svete neodmysliteľne patria ľudové zvyky a tradície. Dve z nich by sme mohli označiť ako globálne: ide o stavanie vianočného stromu a jasličiek. Ich prítomnosť na Námestí sv. Petra vo Vatikáne má svoju vlastnú históriu a význam, rovnako ako celkové slávenie Vianoc, ktoré má korene nielen v kresťanstve, ale aj v dávnych pohanských tradíciách.
Vianočný strom na Svätopeterskom námestí
Svätopeterské námestie patrí medzi najfotografovanejšie námestia sveta. K vianočným priamym prenosom z Vatikánu už neodmysliteľne patria zábery, na ktorých vidíme jasličky a vianočný strom.
Vianočný strom sa postaví na Svätopeterskom námestí v polovici novembra a následne sa začne s jeho výzdobou. Na fotografii je strom z roku 2016 z regiónu Trento s výškou 25 metrov.
História tradície vatikánskeho vianočného stromu
Tradíciu stavania vianočného stromu a jasličiek na Námestí sv. Petra založil pápež Ján Pavol II. Keď sa totiž počas vianočných sviatkov pozrel z okna Apoštolského paláca na námestie, bolo prázdne, bez symbolov Vianoc. Vatikán vtedy kúpil od mestečka Castelli Romani, neďaleko Ríma, strom, ktorý umiestnil po pravej strane obelisku, teda doprostred námestia. Pred samotný obelisk boli postavené jasličky. Ľudové tradície tak prišli na exkluzívne inštitucionálne miesto, akým je sídlo pápeža.
Od roku 1983 každoročne strom daruje niektorá európska horská oblasť a rovnako sa strieda aj pôvod jasličiek. Vianočný strom a jasličky sa slávnostne odhalia zvyčajne 7. decembra.
Zaujímavosti o vianočných stromoch na Svätopeterskom námestí
- Prvá jedľa v roku 1982 merala 14 metrov, ale niektoré nástupkyne dokázali svojou výškou vyzvať aj obelisk.
- Najvyšším počtom darovaných stromov sa môže pochváliť Taliansko (15) a Rakúsko (8).
- Prvá jedľa v roku 1982 neskončila ani na skládke, ani v peci. Naopak, prežila, pretože ju zasadili vo Vatikánskych záhradách. V nasledujúcich rokoch sa vyberali staršie stromy.
- Do histórie stavania vianočného stromu na Svätopeterskom námestí prispelo aj Slovensko. V roku 1994 darovalo Vatikánu smrek zo Zázrivej. V tom roku chcelo svoj strom umiestniť na Námestie sv. Petra mesto Zázrivá.
- Do Vatikánu vtedy priviezli smrek, ktorý mal 125 letokruhov, bol vysoký vyše 30 metrov a vážil 6,5 tony. Strom dodal vtedajší podnik Severoslovenské lesy, š. p. Vianočný smrek bol na Námestí sv. Petra vo Vatikáne nainštalovaný 17. decembra 1994 a osvetľovalo ho dvetisíc svetiel. Pri tej príležitosti zasadil vo Vatikánskych záhradách aj malú lipu zo Slovenska. Dnes je z nej v pápežských záhradách už nádherný košatý strom.
Jasličky na Svätopeterskom námestí
Jasličky na Svätopeterské námestie prišli v roku 1982 spoločne s vianočným stromom. Každoročne sa začínajú stavať v polovici novembra a celá stavba je kompletne zahalená, takže nie je vidieť, aký betlehem sa pripravuje. Keďže ide skutočne o veľké architektonické dielo, celú stavbu plánuje kvalifikovaný personál z Vatikánu s pomocou zahraničných odborníkov. Scénu Ježišovho narodenia vo vianočnom období nachádzame aj na ďalších miestach Vatikánu, tak v Bazilike sv. Petra, ako aj v iných vatikánskych budovách.
Betlehem na Svätopeterskom námestí mal tiež svoj umelecký i historický vývoj. Pápež Benedikt XVI. priniesol malú zmenu do tejto klasickej schémy. Za tých 37 rokov sa na Námestí sv. Petra vystriedali rôzne betlehemy.
Význam vianočných symbolov
Tradícia stavania vianočného stromu a jasličiek sa obnovuje z roka na rok, od pápeža k pápežovi. Zvyčajne sa hovorí, že sú to najmä ich sviatky, a je na tom kus pravdy. Svätopeterské námestie s vianočným stromom a jasličkami je toho jasným dôkazom.
Hovorí sa, že Vianoce sú pôvodne pohanským sviatkom a cirkev si ich len privlastnila, čo je však len čiastočná pravda. Od dávna sa generácie riadili znameniami, ktoré vyčítavali z hviezd, postavenia Slnka, Mesiaca a podobne. Ak sa v histórii ľudskej komunity udialo niečo významné, sviatok dostal aj iný význam, ako bol pôvodný.
Dnes už snáď každý vie, že 21. decembra býva zimný slnovrat. Od jesennej rovnodennosti (23. september) sa noci predlžujú, dňa ubúda a Slnko sa vtedy dostane na najnižší bod na oblohe. A keďže vtedy Slnko naberá na sile, čiže po tme sa tzv. znovu rodí, preto sú Vianoce oslavou zrodenia svetla akoukoľvek formou. A tu sme pri koreni vianočných sviatkov na kresťanský spôsob. V prvých riadkoch, ktoré boli napísané našimi vierozvestcami sv. Cyrilom a Metodom v staroslovienčine, sa o Ježišovi hovorí: ... V ňom bol Život a ten Život bol svetlom ľudí. A toto Svetlo svieti vo tme a tma ho neprijala.
Po nástupe osvietenstva na svetovú scénu sa s jeho filozofiou rozširovalo aj nové náboženstvo - ateizmus, v ktorom je bohom hmota. Ani ono nemohlo ignorovať také pekné sviatky, akými sú Vianoce, preto ponúklo postavu Deda Mráza alebo iných dedov, predstavovaných ako dobrákov, a z rozprávok si zapožičalo ešte Snehulienku aj so sprievodom, čo však nekorešponduje s odvekým princípom sviatku svetla. Tradícia Svätého Mikuláša či Santa Clausa má pôvod v kresťanstve, ale u Slovanov táto tradícia predchádza vianočnému vyvrcholeniu, čiže sa dodržiava viac ako dva týždne pred slávením Ježišovho narodenia, keď darčeky už nosí Ježiško.
Zaujímavosť je, že cirkev začala sláviť Vianoce práve od 4. storočia a možno to bol práve svätý Mikuláš, ktorý svojím životom dal na to podnet (Oslava Vianoc bola zaradená do cirkevného kalendára v roku 336.) V tejto tradícii sa darcovia zriekajú darcovstva a prenechávajú ho Ježiškovi. Kresťania to chápu tak, že narodením Ježiša dostali nesmierny a nezaslúžený dar od Nebeského Otca v podobe jeho Syna, preto aj oni majú konať tak, ako konal ich Boh - nezištne. Táto tradícia nie je vlastne zmena slávenia Vianoc, ale ich skvalitnenie a výrazný posun do duchovnej sféry.
Neodmysliteľnou vianočnou tradíciou okrem dávania darčekov je stromček, rôzne ozdoby, prípadne špeciálne vianočné jedlá. To sú danosti, ktoré tieto sviatky spríjemňujú, ozdobujú a robia na Vianoce radosť celej rodine. Kresťania však na Vianoce oslavujú dar narodenia Ježiša, pravého človeka a pravého Syna Božieho, oslavujú tajomstvo jeho vtelenia.
Každý však oslavuje podľa toho, v čo verí, aký hodnotový systém vyznáva i aké sú jeho predstavy o slávení Vianoc. Nikomu nemožno vnucovať svoju predstavu a hovoriť, to čo ja robím na Vianoce, je to pravé. My si dnes ani nevieme predstaviť, v akých chudobných pomeroch žili naši predkovia, a nebolo to až tak dávno. Až o druhej polovici 20. storočia sa dá povedať, že na Vianoce, na Štedrý deň bol rodinný stôl plný jedla.
Advent a vianočné zvyky na Slovensku
Vianociam predchádza Advent, čiže prípravné obdobie na slávenie Ježišovho narodenia. Jeho narodenie astronómovia datujú na 7. rok pred naším letopočtom. Na sviatok sv. Barborky 4. decembra sa odrezala čerešňová halúzka a vykvitla práve na Vianoce. Prvá detská radosť z darčekov je na sviatok sv. Mikuláša 6. decembra.
Deti v minulosti nedostávali také bohaté darčeky ako dnes. Potešila ich obyčajná hračka, ktorú ich rodičia alebo starší súrodenci urobili pre nich tajne, aby sa nedozvedeli, čo ich na Štedrý deň čaká pod stromčekom, či to už bola bábika ušitá z handier alebo vystrúhaný koník, ovečka, sane a podobne.
Vianočný stromček a jeho príprava
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc okrem darčekov je stromček a hojný rodinný stôl. Nie je to tak dávno, keď na Štedrý deň ľudia boli ešte doobeda v práci. Dnes už máme voľno a pokojne sa môžeme venovať príprave štedrovečernej tabule. Pre vianočný stromček sa na dedinách išlo práve na Štedrý deň, ale stromček bol vyhliadnutý už v lete a nie jeden. Takýto čerstvo vyrezaný stromček prevoňal celé obydlie. Tradíciu vianočných stromčekov sme prevzali od Nemcov a prvá písomná zmienka je z Alsaska z roku 1507. Na naše územie však prenikol až v 18. storočí. Ozdoboval sa figúrkami zo slamy či šúpolia. Až neskôr prišli salónky a vianočné gule.
Vianočná príprava bola rozdelená na mužskú a ženskú časť. Hlava rodiny zabezpečila stromček, zvyčajne to bola jedlička, chlapci narúbali dreva, obriadili statok a upratali v maštali. Mama s dievčatami poupratovali a pomáhali s prípravou jedál a dobrôt. Keď už bolo všetko nachystané, otec s chlapcami išli na povalu, kde svätenou vodou pokropili úrodu, ktorá tam bola uložená, nabrali zrná a jeden pekný zemiak a išli do maštale požehnať statok. Aj im dali malý stromček, pokropili ich svätenou vodou, posypali zrnom a každému dali ešte jedlo a vodu navyše, pretože aj im patrí účasť na štedrej večeri. Zaslúžili si to, lebo po celý rok slúžili celej rodine.
Symbolika štedrovečernej večere
Štedrá večera vlastne symbolizuje Večeru Pánovu. Po príchode do tzv. obývacej kuchyne otec všetkých a celý priestor pokropil svätenou vodou a posypal posväteným zrnom. Zostatok zrna sa uložil do pohára a naň položil zemiak. Keďže v minulosti kuchyňa bola aj obývačkou, vianočný stromček bol upevnený nad štedrovečerným stolom, na ktorom bol biely obrus takmer až po zem.
Kapustnica z rýb, prípadne šošovicová alebo hubová polievka majú pripomínať biblickú udalosť, keď Jakubov brat Ezau z nerozvážnosti predal prvorodenstvo za misu šošovice. Chlieb a ryba pripomínajú zázračné rozmnoženie piatich jačmenných chlebov, dvoch rýb a nasýtenie davu ľudí Ježišom. Med, oblátky i cesnak symbolizujú dary zasľúbenej zeme, do ktorej sa Izraeliti dostali až po 40-ročnom putovaní púšťou. Zažatá sviečka je symbolom Ježiša Krista čiže Svetla sveta. Jabĺčko a ovocie sú plody z rajskej záhrady a k sušeným slivkám sa viaže jedna legenda z pozemských čias Ježiša Krista. Oblátky a víno sa obetujú v kresťanských chrámoch. Peniaze symbolizujú dva haliere chudobnej vdovy, ktoré darovala.
Po modlitbe sa prečítala stať zo Svätého Písma, ak bolo v domácnosti, alebo sa zaspievala koleda. Potom otec rodiny odkrojil krajec chleba, vykrojil striedku, na oblátku natrel trochu medu, prelomil ju a striedkou ju zatlačil do vykrojeného krajca. Tento krajec dal do veľkého pohára, kde už bolo zrno i zemiak a dal tam aj peniaze, najmenej dva. Krajec s medom a oblátkou boli symbolickým pokrmom pre tých, ktorí nás predišli do večnosti. Zrno a zemiak sa na jar siali, resp. vysádzali, ako prvé a krajec niekedy po Vianociach zjedli deti, keď boli strašne hladné. Peniaze do pohára sa dávali pre šťastie a zároveň slúžili aj na horšie časy. Potom otec rodiny dal každému trošku medu na oblátku, tá sa prelomila a dávala sa odhryznúť každému z rodiny, aby sa vždy vedeli podeliť s druhými. Nasledovala konzumácia cesnaku so soľou, aby bola celá rodina zdravá a večera sa lepšie vytrávila.
Z každého jedla sa muselo aspoň trochu ochutnať. Počas večere sa rozkrajovalo jabĺčko, aby sme sa dozvedeli, či budeme zdraví. Počas večere sa hovorilo, kde a čo sa bude sadiť: kde sa budú sadiť zemiaky, ak bude mokrý alebo suchý rok. Spomínalo sa aj na tých, ktorí nás opustili. Do tohto rozhovoru ustavične vstupovali deti s otázkou, kedy už príde Ježiško. Keď už intenzita dobiedzania detí naberala na obrátkach, rodičia zahlásili: "Poďme sa rýchlo poďakovať za dary a už sa budú rozbaľovať darčeky." A to bol pre deti vrchol Vianoc.
Dnes sú súčasťou štedrovečerného stola aj medovníčky, dávnejšie však boli súčasťou darčeka. Potom si celá rodina zaspievala nejaké koledy a ešte pred Polnočnou omšou sa deti vybrali susedom zaspievať koledy, kde vždy niečo dostali - buď malý peniažtek, alebo nejakú dobrotu.
Obdobie po Vianociach a Traja králi
O dva týždne po Vianociach, to znamená 6. januára, je sviatok Troch kráľov, kedy východní kresťania slávia Vianoce podľa Juliánskeho kalendára. Západní kresťania si vtedy pripomínajú troch mudrcov alebo mágov, Melichara, Baltazára a Gašpara, ktorí sa prišli pokloniť narodenému kráľovi a doniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Cestou ich viedla jasná hviezda na oblohe.
Na Slovensku je aj tradícia tzv. Betlehemcov, a to býva od Nového roku do Troch kráľov, kedy deti chodia po domoch a hrajú epizódu z betlehemskej noci s pastiermi a tromi kráľmi, ktorí sa ako jediní prišli pokloniť nového kráľovi. Pritom spievajú aj vianočné koledy a za zahrané scénky dostanú nejakú výslužku. Vianočné obdobie sa končí v nedeľu pred Hromnicami, ktoré sú 2. februára.
Vianočná výzdoba
Niet asi rodiny, ktorá by si nepotrpela na vianočnú výzdobu. V minulosti sa za každý obraz v miestnosti dávala malá čečinka. Dnes sú ozdoby pestré a bohaté. Vianočné stromčeky sa vyzdobia svetlami, guľami z fúkaného skla, salónkami, pestrými figúrkami a rôznymi trblietkami. Na stoloch dominujú ozdoby z čečiny, sviečok a ich pestrých doplnkov. Dajú sa síce kúpiť, ale ozdoby vlastnej výroby majú väčšiu hodnotu. U nás ozdobám dominuje sviečka, čečina a nejaká ligotavá ozdoba.
Betlehemy
Vyrezávané betlehemy majú u nás prastarú tradíciu, možno ešte skôr ako od konca 13. storočia. A navyše, deti sa s figúrkami mohli hrať ešte aj po skončení vianočného obdobia. Betlehemy dokonca nahrádzali aj desiatok, ktorý bolo treba zaplatiť pánovi, keď gazda nemal z čoho dať. V katolíckej tradícii však kvôli trvajúcemu pôstu ešte na Štedrý deň museli byť bezmäsité jedlá alebo mohli obsahovať len mäso z rýb či morských živočíchov. To platilo do skončenia II. vatikánskeho koncilu - 7. 12. 1965.
Vianočné zvyky v iných krajinách
Každá krajina v Európe si zachováva vlastné vianočné tradície a zvyky. Dá sa povedať, že čo kraj alebo obec, to iný zvyk. Ba platí aj, že čo rodina, to iná tradícia, a preto sme vybrali niekoľko zaujímavostí.
- Česko: Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí sa po celý deň postili, sa zjaví zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježiško a rozbaľujú sa po štedrovečernej večeri.
- Poľsko: Oslava Vianoc je prakticky rovnaká ako u nás. Pečú vianočné sladkosti a varia dvanásť tradičných pokrmov. Obľúbenou úlohou detí na Štedrý deň je vyzeranie prvej hviezdičky na oblohe - biblickej betlehemskej hviezdy. Keď sa objaví, prichádza s ňou znamenie, že rodina si môže zasadnúť k štedrovečernému stolu. Niektorí veria, že hviezda prináša i darčeky, ale väčšina verí, že ich pod stromček nosí Ježiško. Na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše, aby si hostiteľ mohol uctiť náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Pri štedrovečernej večeri pán domu rozdáva spolustolovníkom oblátky. Podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich dvanásť apoštolov.
Slávenie Vianoc
Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Vianoce oslávia na celom svete dve miliardy veriacich. Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme.
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).
Slávnosť Narodenia Pána
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný význam, no časom sa stalo jedným z kľúčových sviatkov kresťanského kalendára.
Tajná História Vianoc (Dokument 2021)
Vianočné obrázky a priania
Vianočné obdobie sa nám blíži a tak začíname hľadať všetky druhy vianočnej výzdoby, čo existujú. Preto je pravdou, že nie málo ľudí hľadá rôzne vianočné priania, obrázky s vianočnou tematikou a rôzny iný materiál, ktorý sa dá vytlačiť a potom použiť ako dekorácia. Nebaví vás už hľadať dlhé hodiny na internete, kým konečne nájdete tie správne obrázky? Pripravili sme si niečo aj pre tých najmenších.
Kreslené a vtipné vianočné obrázky
Kreslené vianočné obrázky môžete jednoducho vytlačiť, zarámovať a vyzdobiť nimi detskú izbičku, alebo pokojne aj poličku v obývačke. Máte už dlho jeden obrázok na pracovnej ploche počítača a chcete ho vymeniť za nejaký tematický? Koho z nás nepobaví dobrý vtip? Vtipy sa robia vždy a za každých okolností, a tak niet divu, že k Vianociam nie je tiež problém nájsť množstvo vtipných obrázkov.
Vianočné dekorácie Mikuláša a Santa Clausa
Chcete, aby vo vašom domove zavládla pravá vianočná atmosféra? Siahnite po dekorácii Vianočného Mikuláša. Veľký Mikuláš, či Santa Claus je dekorácia, ktorú môžete využiť kdekoľvek vo vašej domácnosti. Nádherne vyznie pri vašom vianočnom stromčeku, alebo si ho môžete položiť kdekoľvek na poličku. Postavičky Mikuláša a Santa Clausa máme v ponuke v rôznych prevedeniach a veľkostiach, od veľkých 150 cm, 115 cm, 80 cm Mikulášov, až po menšie 60 cm a 45 cm Vianočné figúrky Santa Clausa. Opäť máme tu niečo pre deti. Použite tieto vianočné obrázky na vytlačenie a pripravte si pre vašich najmenších krásne omaľovánky. Deti sa môžu hodiny baviť vyfarbovaním vianočných obrázkov a vy si v pokoji môžete robiť svoju prácu, napr. vianočné upratovanie alebo prípravu Štedrej večere.
Inšpirácia pre vianočnú výzdobu interiéru
Mali sme tu už veľa typov vianočných obrázkov, od omaľovánok až po vtipné vianočné obrázky. Ale čo by ste povedali na krásny vytlačený vianočný obrázok krajiny osadený v ráme vo vašej obývačke? Pokiaľ si myslíte, že je to dobrý nápad a že každý, kto k vám príde na návštevu si povie, že je to nádhera, máme tu pre vás malú inšpiráciu. Nech sú pre vás tieto sviatky žiarivé a radostné. Už sa blížia Vianoce, ten čas rýchlo letí. Na stromčeku sviečky svietia, šťastím žiaria deti. Nech chvíle lásky a pokoja, všetky bolesti vám zahoja. A tá láska so zdravím sa snúbia, na Vianoce majú byť šťastní všetci ľudia. Sú slová, ktoré nikdy nepovieme, sú lásky, ktoré nezískame, sú chvíle, na ktoré spomíname a sú priatelia, na ktorých nezabúdame. PF .... Vianoce sú vtedy, keď nikto neplače, Vianoce sú tam, kde voňajú mamine koláče, Vianoce sú s tými, ktorých ľúbime i s tými, na ktorých myslíme. Nech zvony zvonia a srdcia plesajú, nech sviece horia a čaše štrngajú. Ak láska topí ľad, čo pani Zima vyčarila, ak dá človek viac čo v sebe skrýva, ak vládne všade ticho a počuť len praskať mráz, padajúce vločky a v detských očiach je vidieť jas, tak prišla doba, keď každý pre každého má pár prívetivých viet, pre ten zázrak Vianoc a nad čaro Vianoc nič krajšieho niet! Už sú tu Vianoce, darčeky nemám, po všetkých obchodoch o dušu behám. Zas som nič nekúpil nervy mám strašné, čo im dám pod stromček, nie je mi jasné. Zas som to nestihol, po byte snorím, aspoň vinš vianočný dnes večer stvorím. Želám vám všetkého, čo sa vám páči, aj jedla dobrého, čo hrdlo ráči. Sú tu zasa Vianoce, jed vo mne len tak klokoce. Je to veľký zhon a stres, šľak ma trafí asi dnes. Upratovať, variť, piecť a potom stále iba jesť. V noci volám na raty, žlčníkové záchvaty. Stromček v plameňoch prekrásne nám žiari, už sa asi neviem dočkať jari. Na prútiku vtáčik šteboce, želám vám veselé Vianoce. Šťastlivogo roždestva / Счастливого рождества!
Adventný veniec už neodmysliteľne patrí k symbolom predvianočného obdobia.