Tradícia umiestňovania vianočného stromu na Námestí svätého Petra vo Vatikáne má dlhú históriu, pričom ľudia z hôr často darúvajú tieto symboly, aby vyjadrili svoj vrúcny vzťah. V roku 1999 bol hlavný strom, vysoký vyše 25 metrov, privedený z Beskýd a jeho odovzdávania sa 18. decembra 1999 zúčastnil aj vtedajší prezident Českej republiky Václav Havel. Aj väčšie mestá na Slovensku nasledujú tradíciu centrálnych vianočných stromov, ktoré zdobia námestia a sú dejiskom adventných akcií. Tento rok napríklad v Nitre dominuje 33-ročná duglaska s výškou 17 metrov a vo Vrútkach 10-metrová jedlička, pričom ich výzdoba je zväčša z predchádzajúceho roka.
Pred tromi rokmi zdobil Hlavné námestie v Bratislave 40-ročný smrek pichľavý, vysoký 17 metrov, ktorý pochádzal zo záhrady rodiny Príklerovcov. Jeho zrezanie, transport a osadenie v centre hlavného mesta si osobne dohliadala 72-ročná Matilda Príklerová. Za túto logistiku radnica vtedy zaplatila 30 tisíc korún.
Lesy Slovenskej republiky, š.p., dodali na vianočný trh 2860 stromov z prerezávok - 1085 smrekov, 1675 borovíc a 100 jedličiek. V blízkej budúcnosti, o dva roky, sa očakáva dodávka prvých 15 tisíc vianočných stromčekov z plantáže, ktorú Lesy SR založili na ploche 20 hektárov v škôlkarskom stredisku odštepného závodu Semenoles.
Slovenský smrek zo Zázrivej pre Vatikán
Pred pätnástimi rokmi, presne pred 25 rokmi od roku 2019, sa na Vatikánskom námestí rozžiaril slovenský smrek zo Zázrivej, ktorý bol darom Slovenska Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Táto významná udalosť sa odohrala 17. decembra 1994. V ten deň predpoludním pápež prijal slovenských pútnikov na osobitnej audiencii.
Časopis "Slovenské hlasy z Ríma" podrobne referoval o tejto udalosti: "Do audienčnej auly Pavla VI. prišlo do tritisíc Slovákov na mimoriadnu audienciu. Boli medzi nimi dvaja slovenskí kardináli: prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko a nitriansky sídelný biskup kardinál Ján Chryzostom Korec, arcibiskup Ján Sokol, metropolita Slovenska, otcovia biskupi Mons. Hirka, Mons. Tondra, Mons. Tóth, Mons. Imrich, Mons. Bober a v Ríme bývajúci biskup Mons. Hnilica, ako aj apoštolský nuncius pre Slovenskú republiku arcibiskup Mons. Luigi Dossena. Bol tam aj prezident Slovenskej republiky Michal Kováč s manželkou a s vládnu delegáciou, pán veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici dr. Anton Neuwirth a pán veľvyslanec SR pri Talianskej vláde dr. Martin Kontra s manželkou, veľa krojovaných zo Zázrivej, spevácke zbory ľudové i profesionálne."
Slovenskí veriaci na audiencii zastupovali takmer všetky kraje Slovenska. Najviac ich bolo, pochopiteľne, z Oravy, odkiaľ previezli veľký vianočný strom do Vatikánu ako dar Svätému Otcovi. Bolo to krásne stretnutie veľkej rodiny veriacich, ktorá sa tešila z pripraveného daru viditeľnej hlave Cirkvi. Táto radosť a slávnostnosť chvíle sa odzrkadlila v hodinovom kultúrnom programe, ktorý predchádzal audiencii. V programe vystúpili slovenskí umelci, detský zbor z Popradu, ľudový spev zo Zázrivej a zaznela aj slovenská fujara v modernej sále Nerviho.
Dnes už svätý Ján Pavol II. sa prihovoril slovenským pútnikom. V ten istý deň, ešte pred spomínanou audienciou, prezident Michal Kováč zasadil vo Vatikánskych záhradách pamätnú lipu za účasti delegácií Svätej stolice a Slovenskej republiky. Z malej lipky sa odvtedy stal pekne vyrastený strom. V deň 25. výročia tejto udalosti tento moment zdokumentovali aj pracovníci Veľvyslanectva Slovenskej republiky pri Svätej stolici pod vedením veľvyslanca Mareka Lisánskeho, ktorí sa podelili o spoločnú fotografiu na sociálnej sieti. Slovenská lipa sa nachádza v hornej časti Vatikánskych záhrad, neďaleko Lurdskej jaskynky.
História vianočných stromov a jasličiek vo Vatikáne
K Vianociam na celom svete neodmysliteľne patria ľudové zvyky a tradície, pričom stavanie vianočného stromu a jasličiek možno označiť za globálne. Tradíciu stavania vianočného stromu a jasličiek na Námestí svätého Petra založil pápež Ján Pavol II. Keď sa totiž počas vianočných sviatkov pozrel z okna Apoštolského paláca na námestie, bolo prázdne, bez symbolov Vianoc. Vatikán vtedy kúpil strom od mestečka Castelli Romani neďaleko Ríma, ktorý umiestnil po pravej strane obelisku, teda doprostred námestia. Pred obelisk boli postavené jasličky. Takto sa ľudové tradície dostali na exkluzívne inštitucionálne miesto, akým je sídlo pápeža.
Od roku 1983 každoročne strom daruje niektorá európska horská oblasť a rovnako sa strieda aj pôvod jasličiek. Vianočný strom a jasličky sa slávnostne odhalia zvyčajne 7. decembra. Prvá jedľa v roku 1982 merala 14 metrov, no niektoré neskoršie stromčeky svojou výškou dokázali vyzvať aj obelisk. Najvyšším počtom darovaných stromov sa môže pochváliť Taliansko (15) a Rakúsko (8). Prvá jedľa z roku 1982 neskončila na skládke ani v peci, ale bola zasadená vo Vatikánskych záhradách, kde prežila. V nasledujúcich rokoch sa už vyberali staršie stromy.
Do histórie stavania vianočného stromu na Svätopeterskom námestí prispelo aj Slovensko. V roku 1994 darovalo Vatikánu smrek zo Zázrivej. Do Vatikánu vtedy priviezli smrek, ktorý mal 125 letokruhov, bol vysoký vyše 30 metrov a vážil 6,5 tony. Strom dodal vtedajší podnik Severoslovenské lesy, š. p. Vianočný smrek bol na Námestí sv. Petra vo Vatikáne nainštalovaný 17. decembra 1994 a osvetľovalo ho dvetisíc svetiel. Pri tej príležitosti bol vo Vatikánskych záhradách zasadený aj malý stromček lipy zo Slovenska, ktorý sa dnes v pápežských záhradách už rozrástol do košatého stromu.
Jasličky na Svätopeterské námestie prišli v roku 1982 spoločne s vianočným stromom. Každoročne sa začínajú stavať v polovici novembra a celá stavba je kompletne zahalená, aby nebolo vidieť, aký betlehem sa pripravuje. Keďže ide o veľké architektonické dielo, celú stavbu plánuje kvalifikovaný personál z Vatikánu s pomocou zahraničných odborníkov. Scéna Ježišovho narodenia vo vianočnom období sa nachádza aj na ďalších miestach Vatikánu. Betlehem na Svätopeterskom námestí mal tiež svoj umelecký a historický vývoj. Pápež Benedikt XVI. priniesol malú zmenu do klasickej schémy. Za 37 rokov sa na Námestí sv. Petra vystriedalo mnoho stromov a jasličiek. Tradícia stavania vianočného stromu a jasličiek sa obnovuje z roka na rok, od pápeža k pápežovi.
Spomienka na Zázrivskú tradíciu
Obec Zázrivá si udalosť darovania vianočného stromu do Vatikánu stále pripomína. Pri príležitosti 30. výročia organizuje spomienkovú pobožnosť a výstavu fotografií. Pre obyvateľov dediny má udalosť zvláštny význam aj preto, že samotný Ján Pavol II. pri darovaní smreka spoznal Zázrivčanov a ich vzťah k dedine. V roku 2019 sa uskutočnila spomienková udalosť na Orave, kde bol premietnutý dokument o putovaní vianočného stromu a bola nainštalovaná stála expozícia fotografií a listín.
"Ani po štvrťstoročí nezabúdame a spomienky na tieto vzácne chvíle si vo farnosti pripomíname rôznymi formami," uviedol web obce Zázrivá. Žiaci základnej školy sa na hodinách náboženskej výchovy venovali tejto udalosti prostredníctvom diskusie a zdieľania spomienok svojich rodičov a starých rodičov, ktorí boli priamymi účastníkmi týchto historických chvíľ. Na štvrtú adventnú nedeľu bol po modlitbe vešpier vo farskom kostole premietnutý dokument zachytávajúci obdobie od spílenia stromu na sviatok svätej Kataríny až po jeho slávnostné rozsvietenie na námestí vo Vatikáne.
Zázrivá sa pred dvadsiatimi piatimi rokmi stala prvou slovenskou farnosťou, ktorá darovala vianočný strom pre Svätého Otca, dnes už svätého Jána Pavla II. Spolu so stromom bol darovaný aj obraz od akademického maliara Zdena Horeckého z cyklu "Ukrižovanie". Vďaka tomuto obrazu sa dozvedeli priamo od Jána Pavla II., že bol osobne aj v Zázrivej. Hoci vtedy ešte nebol pápežom, v mladosti na svojich potulkách po horách vystúpil aj na Rozsutec a po mnohých rokoch spoznal na darovanom obraze svoju spomienku na túto oblasť. Toto svedectvo bolo obrovským a nečakaným darom pre Zázrivčanov.
Písal sa 17. december 1994, keď sa viac ako 3000 slovenských pútnikov, vrátane prezidenta Michala Kováča, stretlo s pápežom Jánom Pavlom II. Myšlienka darovania vianočného stromu pochádzala od Egona Arnolda, vtedajšieho chargé d’affaires na Veľvyslanectve Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Smrek zo Zázrivej dorazil do Vatikánu 3. decembra a po prvotnom umiestnení pred Aulou Pavla VI. bol vztýčený na Námestí svätého Petra pomocou talianskeho žeriava so symbolickým názvom Gottwald.
Dekorácie na stromoch boli výnimočné - sklenené gule, ručne vyrobené ozdoby, háčkované detaily či medovníkové figúrky. Jeden z nich zdobili seminaristi a františkánske sestry v Aule Pavla VI. Krátko nato strom v televíznom prenose obdivovali tisíce divákov, keďže tvoril pozadie vianočného koncertu z Vatikánu. "Manželkine spomienky sa viažu najviac k momentu, keď otvorila štyri veľké krabice vianočných ozdôb, ktoré došli spolu s 300 guľami na vyzdobenie vianočných stromov. S dojatím ich dávala na viazanie," spomína sa na dobové udalosti.
V deň rozsvietenia stromu, 17. decembra, bolo Námestie svätého Petra zaplnené ľuďmi a táto udalosť nezostala bez povšimnutia médií. Darovanie vianočného stromu zo Zázrivej zanechalo nezmazateľnú stopu v histórii Slovenska aj Vatikánu. A dnes, po tridsiatich rokoch, tento príbeh stále pripomína, akú silu má tradícia, keď je podaná s úprimnosťou a láskou.