Jehovovi svedkovia: Vianoce a narodeniny z pohľadu viery

Postoj k oslavám a sviatkom

Jehovovi svedkovia sa v mnohých ohľadoch odlišujú od bežnej spoločnosti, čo sa týka ich presvedčenia a životného štýlu. Jedným z výrazných rozdielov je ich odmietavý postoj k oslavám ako sú Vianoce a narodeniny. Tento postoj pramení z ich hlbokého štúdia Biblie a interpretácie jej posolstva. V mnohých prípadoch sa stretávajú s nepochopením zo strany okolia, čo môže viesť k sociálnej izolácii.

Tým, že majú vyhranené názory o transfúziách a iných metódach liečby, je to pre niektorých dôvod na označenie ich ako nebezpečnej sekty. Z ich pohľadu však ide o dodržiavanie biblických zásad. V súvislosti s presviedčaním iných o správnosti ich cesty, svedkovia často vnímajú svoje naliehanie ako službu, ktorá má pomôcť ľuďom získať správne poznanie. Niektorí môžu toto naliehanie vnímať ako formu nátlaku, čo vyplýva z ich odlišného pohľadu na svet a náboženstvo.

V minulosti sa stávalo, že ľudia, ktorí sa stali Jehovovými svedkami, sa prestali stretávať s rodinou a priateľmi, ktorí nesúhlasili s ich novým náboženským presvedčením. Príkladom je príbuzná, ktorá sa stala Jehovovou svedkyňou a jej správanie sa zmenilo natoľko, že sa prestala stretávať s rodinou a začala ich presviedčať o svojom náboženstve. Po opakovaných pokusoch a odmietnutí zo strany rodiny, bola z domu vykázaná s jasnou podmienkou: buď sa bude správať normálne, alebo ju už nikdy nechcú vidieť. Odvtedy sa už nikdy neukázala.

Vianoce: Pôvod a biblický pohľad

Milióny ľudí na celom svete veria, že Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista. Avšak, Jehovovi svedkovia sa pýtajú, či tento sviatok oslavovali už prví kresťania, teda Ježišovi apoštoli a učeníci.

Podľa Biblie sa nikde nespomína, že by Ježiš alebo ktorýkoľvek iný verný Boží služobník oslavoval narodeniny. V Písme sú spomenuté iba dve oslavy narodenín, a ani v jednom prípade nešlo o služobníka Boha Jehovu. Tieto oslavy sú navyše vykreslené v zlom svetle. Biblia neuvádza ani presný dátum Ježišovho narodenia.

Nikde v Biblii nie je zmienka o tom, že by Ježiš alebo jeho učeníci oslavovali Vianoce. Podľa diela New Catholic Encyclopedia sa slávenie Vianoc prvýkrát spomína v Filokalovom kalendári, rímskom kalendári z roku 336 n. l. Toto je dlho po dokončení Biblie a niekoľko storočí po Ježišovom živote na zemi.

Ježiš ako Veľký Učiteľ dal jasné pokyny svojim nasledovníkom, ktoré sú zaznamenané v Biblii. Oslava Vianoc však medzi nimi nebola. Podobne ako učiteľ v škole nechce, aby jeho žiaci robili veci, ktoré im nepovedal, ani Ježiš nechce, aby jeho nasledovníci išli „nad to, čo je napísané“ v Písme.

Prví kresťania namiesto Vianoc slávili Pamätnú slávnosť, sviatok pripomínajúci Ježišovu smrť. Ježiš svojim učeníkom určil, kedy a ako tento sviatok sláviť, pričom presné pokyny a dátum jeho smrti sú uvedené v Biblii.

Vianoce sú oslavou narodenín, a tento pohanský zvyk prví kresťania odmietali. V Biblii sa nikde nespomína, že by Ježiš alebo ktokoľvek z prvých kresťanov oslavoval Vianoce.

Narodeniny: Pohanský pôvod a biblické princípy

Jehovovi svedkovia neoslavujú narodeniny, pretože na základe svojho štúdia Biblie dospeli k záveru, že takéto oslavy sa nepáčia Bohu. Hoci Biblia priamo nezakazuje oslavy narodenín, umožňuje pochopiť podstatu týchto osláv a Boží názor na ne.

Oslavy narodenín majú pohanský pôvod. Podľa slovníka Standard Dictionary of Folklore, Mythology, and Legend tieto oslavy vychádzajú z viery, že v deň narodenín „môžu na oslávencov útočiť zlí duchovia a pôsobiť zlé vplyvy“. Prítomnosť priateľov a ich blahoželania mali oslávenca chrániť. Kniha The Lore of Birthdays uvádza, že v staroveku bol „dátum narodenia nevyhnutný na zostavenie horoskopu“, čo súviselo s astrológiou. Biblia však odsudzuje mágiu, veštenie a podobné praktiky.

Raní kresťania oslavy narodenín považovali za pohanský zvyk. Ich vzorom boli apoštoli a tí, ktorých vyučoval priamo Ježiš. Jediná slávnosť, ktorú majú kresťania sláviť, nesúvisí s narodením, ale so smrťou - so smrťou Ježiša.

Biblia uvádza, že „lepší je deň smrti ako deň narodenia“. Deň Ježišovej smrti sa stal významnejším než deň jeho narodenia, pretože mal na konci svojho pozemského života dobré meno u Boha.

V Biblii sa neobjavuje žiadna zmienka o tom, že by niekto z Božích služobníkov oslavoval narodeniny. Dve narodeninové oslavy spomenuté v Biblii sa týkajú ľudí, ktorí neslúžili Bohu, a ani jedna z nich nie je vykreslená pozitívne.

Jehovovi svedkovia svojim deťom prejavujú lásku po celý rok, vrátane dávania darčekov a príjemných priateľských stretnutí, čím sa snažia napodobňovať príklad Boha.

Záujem o tému oslavovania narodenín sa objavil aj v diskusných fórach, kde sa rodičia pýtali na dôvody odmietania osláv narodenín, ako je sfukovanie sviečok na torte, s vysvetlením, že ide o „pohanský zvyk“. Otázka zdrojov k týmto tvrdeniam naznačuje hľadanie hlbšieho pochopenia.

Širší kontext: Odmietanie iných sviatkov

Postoj Jehovových svedkov k Vianociam a narodeninám je súčasťou ich širšieho odmietania mnohých iných tradičných sviatkov a osláv. Tieto sviatky často majú nekresťanské náboženské pozadie, ktoré Jehovovi svedkovia neschvaľujú.

Mnohé sviatky, ako sú Veľká noc, Halloween, Všechsvätých, Nový rok, Valentín, 1. máj, Deň matiek, Kwanzaa, Sviatok polovice jesene, Novruz, Shab-e Yalda, Deň vďakyvzdania, Svätojánska noc, čínsky a kórejský nový rok, sviatky založené na viere v nesmrteľnosť duše (ako Dušičky, Čching-ming, Sviatok hladných duchov, Čusok), sviatky spojené s okultnými zvykmi (napr. sinhálsky a tamilský nový rok, Songkran), sviatky podľa Mojžišovho zákona (Chanuka, Roš Hašana), oslavy významných náboženských osobností alebo podujatia medzináboženskej spolupráce (Loi Krathong, Národný deň pokánia, Vesak, Sviatok Troch kráľov, Nanebovzatia Panny Márie, Nepoškvrneného počatia Panny Márie, predveľkonočný pôst, Meskel), oslavy vládcov alebo iných významných osobností (Deň vlajky, sviatky na oslavu svätcov, Sviatok všetkých svätých, Sviatok Panny Márie Guadalupskej, meniny), oslavy politických alebo sociálnych hnutí, oslavy ozbrojených síl (Deň Anzac, Deň vojnových veteránov), oslavy národnej nezávislosti alebo iných dôležitých udalostí národnej histórie (Deň Austrálie, Noc Guya Fawkesa, Deň nezávislosti), karnevalové slávnosti (Purim), či sviatky založené na viere v iných bohov ako Jehovu, sú pre nich neprijateľné.

Ich rozhodnutie riadiť sa biblickými zásadami im umožňuje zachovať si „čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi“. V prípade pochybností sa každý svedok rozhoduje na základe svojho svedomia.

Jehovovi svedkovia sa snažia mať pokojné vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí a uznávajú právo každého na vlastné presvedčenie. Nezúčastňujú sa však osláv, ktoré podporujú medzináboženskú spoluprácu alebo vyvyšujú určitý národ či etnickú skupinu.

V súvislosti s darčekmi od zamestnávateľov či príbuzných, ktoré súvisia s náboženskými sviatkami, si Jehovovi svedkovia zvažujú, či dar prijať. Ak darca nemá úmysel dokázať kompromis vo viere, dar môže byť prijatý s vďakou.

V prípade kresťanov, ktorí majú neveriaceho manželského partnera, je dôležité citlivo pristupovať k účasti na svetských sviatkoch a zohľadniť situáciu celej rodiny.

tags: #svedkovia #jehovovi #oslavuju #vianoce #a #narodeniny