Vianočné sviatky sú čarovné obdobie plné tradícií, tepla a spomienok, pričom mnohé z ich symbolov a zvykov berieme ako samozrejmosť. Za každým z nich sa však skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia. Sviatočná atmosféra je neodmysliteľne spojená so záplavou svetiel a vôní. Dôležitou súčasťou tejto výnimočnej atmosféry je aj ozdobený vianočný stromček, ktorý sa rozžiari v každej domácnosti.
Symbolika svetla vo vianočnom období
Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu. Sviečky, ešte predtým, než začali slúžiť ako výzdoba na stromček, boli symbolom nádeje, znovuzrodenia a tepla, najmä počas najtemnejších dní v roku. Neskôr sa však spojili s kresťanskými tradíciami Vianoc.
História vianočného osvetlenia
Pôvod sviečok na vianočnom stromčeku
Dnes je vysvietený stromček akousi stálicou v našich domácnostiach, no nebolo tomu tak vždy. Zvyk prinášať do domu ihličnatý stromček a ozdobiť ho sviecami sa na Slovensko dostal koncom 18. storočia. Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa pripisuje aj kráľovnej Viktórii. Zvyk sa postupne udomácnil vo vidieckom prostredí v období od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, pričom počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí sa odčlenili od majoritného kresťanstva. Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.
Legenda o pôvode osvetleného stromčeka súvisí s nemeckým cirkevným reformátorom Martinom Lutherom. Vraví sa, že bol to práve on, teológ zo šestnásteho storočia, kto prišiel s nápadom vianočných svetielok na stromčeku. Podľa príbehu, jednej noci kráčal lesom a bol doslova očarený svetlom hviezd, ktoré žiarili skrze koruny stromov. Keď sa vrátil domov, tento kúzelný úkaz chcel ukázať svojej rodine a pretvoril ho na vlastnom stromčeku, kde ho dozdobil niekoľkými zapálenými sviečkami. Svetielka na stromček tak dnes vešiame aj vďaka teológovi Martinovi Lutherovi, pričom svetlo sviečok malo symbolizovať narodenie Ježiša Krista.
Od vosku k elektrine
Čo by to bol za vianočný stromček, keby nesvietil? Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré boli symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. V niektorých domácnostiach stromček osvecovali aj klasické voskové sviečky, ktoré sa osádzali na farebné kovové žabky. Základ stromčeka tvorili elektrické žiarovky v tvare plamienka, sviečky, muchotrávok či zvončekov. Mestské a obecné samosprávy dnes zabezpečujú svetelnú výzdobu v obciach. Okrem tradičných foriem - čerstvá zeleň v podobe ihličia či imela - sú stále obľúbenejšie svietiace dekorácie a používanie ozdôb z rôznorodých prírodných aj umelých materiálov.
V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach. V Bratislave napríklad v roku 1896 na Hviezdoslavovom námestí postavili strom, ktorý mal aj elektrické osvetlenie. Prvé verejné elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa však objavilo v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí.
Adventný veniec a jeho svetlo
Skutočný pôvod adventného venca nie je úplne jasný, pretože veniec so sviečkami sa objavuje v rôznych kultúrach po celom svete. Predkresťanské germánske kmene si počas tmavých a chladných decembrových dní pomocou zapálených sviečok na venci symbolicky pripomínali nádej na príchod dlhších a teplejších jarných dní. Podobnú tradíciu poznali aj v Škandinávii, kde ľudia počas zimy umiestňovali sviečky do kruhu a modlili sa k bohu svetla, aby obrátil Zem späť k slnku a priniesol svetlo a teplo. Neskôr si kresťania túto tradíciu prispôsobili a adventný veniec sa stal súčasťou duchovnej prípravy na Vianoce.
Tvorenie vencov začalo svoju tradíciu v 16. storočí v Nemecku - ako prakticky využiť opadané vetvičky zo stromčeka. Neskôr z neho kresťania spravili symbol Vianoc a vence doplnili o sviečky, aby odpočítavali týždne do narodenia Ježiša. Podľa tradícií by sa vetvičky na vianočnom venci mali ukladať v smere hodinových ručičiek - ako symbolika večného kolobehu či večného života. Veniec bol na začiatku len spôsob, ako využiť opadané vetvičky.
Jedna z najznámejších legiend o vzniku moderného adventného venca pochádza z Nemecka z 19. storočia. Deti v škole sa neustále pýtali svojho učiteľa, kedy budú Vianoce. Aby im čakanie spríjemnil, zobral koleso z voza a ozdobil ho sviecami. Bolo ich toľko, koľko dní zostávalo do Štedrého dňa. Každé ráno po príchode do školy zapálili jednu sviečku a sledovali, ako sa Vianoce postupne približujú.
Vianočná hviezda ako symbol svetla
Ďalším symbolom svetla počas sviatkov je Vianočná hviezda, ktorá podľa legendy viedla troch kráľov k malému Ježiškovi. Podobne, ako iné symboly počas zimného slnovratu, aj hviezda symbolizuje nádej pre ľudstvo počas zimy. Mnohí z nás dnes pokladajú hviezdu na vrchol stromčeka alebo pečú perníky v tvare hviezd.
Je však dosť možné, že Betlehemská hviezda je reálny vedecký úkaz. Vedci sa zhodujú, že pôvodná betlehemská hviezda mohla byť skutočná. Každých niekoľko sto rokov sa vďaka tzv. konjunkcii Jupiteru a Saturnu objaví na oblohe výrazne žiarivá „hviezda“. Hoci k tomuto javu dochádza približne raz za 20 rokov, len zriedka sú planéty dostatočne blízko, aby sa pri pozorovaní voľným okom javili ako jeden útvar. Naposledy bolo možné tento výnimočný úkaz pozorovať napríklad v decembri 2020 (predtým ešte v roku 1623).
Tradície pálenia sviečok po celom svete
Pálenie sviečok počas Vianoc má hlboké korene v mnohých kultúrach a tradíciách. Všade tam, kde ľudia oslavujú Vianoce, zohráva dôležitú úlohu tradícia pálenia sviečok. Nielenže osvetľujú tmavé zimné dni, ale symbolizujú aj nádej, vieru a radosť z narodenia Spasiteľa.
Napríklad v Škandinávii nosia mladé dievčatá vence so sviečkami na hlavách trinásteho decembra na deň svätej Lucie. V Novom Mexiku sa tradične počas Vianoc zapaľujú tzv. luminarias - sviečky uložené v papierových taškách, ktoré osvetľujú chodníky. V podobnej mexickej tradícii ľudia nosia sviečky, aby symbolicky vysvietili cestu pre Máriu a Jozefa pred Ježišovým narodením.
V Poľsku má pálenie sviečok počas Vianoc dlhú tradíciu; na štedrovečerný stôl sa kladie štedrovečerná sviečka, najčastejšie zdobená krásnymi vzormi. Je symbolom nádeje, čakania na narodenie Ježiša Krista a radosti. V Taliansku, rovnako ako v Poľsku, má horiace sviečky hlboký náboženský význam. Vo francúzskej tradícii je bežné aj pálenie sviečok počas Vianoc. Tradícia pálenia sviečok počas Vianoc v Nemecku siaha až do stredoveku. V Španielsku je bežné aj pálenie sviečok na Vianoce. Tradícia pálenia sviečok vo Švédsku počas Vianoc je obzvlášť populárna. Pálenie sviečok počas Vianoc v Nórsku má korene hlboko zakorenené v tradícii. V Holandsku je obľúbené aj pálenie sviečok počas Vianoc. V Anglicku je tradícia pálenia sviečok na Vianoce známa ako „adventné koruny“. Pálenie sviečok počas Vianoc má korene aj v gréckej ortodoxnej tradícii.