Vianočné ozdoby ako gule, figúrky a špičky prinášajú jedinečné čaro sviatkov do našich domovov. Sú vyrábané ručne alebo strojovo, v rôznych tvaroch, farbách a často s detailmi ako trblietky alebo maľby. Tieto ozdoby, vrátane sklenených vianočných špičiek a špicov na stromček, sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, dodávajúc im ten správny lesk a atmosféru pokoja a pohody.
Historický vývoj a prvé vianočné ozdoby
Vianoce, ako najkrajšie sviatky v roku, sú pre mnohých spomienkou na časy, keď neboli ani tak o darčekoch, ako skôr o vzájomnej láske, priateľstve, radosti a pocite spolupatričnosti v rodine. V týchto dňoch zdobíme stromček krásnymi vianočnými ozdobami a dospelí spomínajú na to, ako Vianoce slávili kedysi. Spočiatku na stromčeku viseli vedľa sviečok len jablká, orechy, prípadne cukrovinky. Neskôr sa ozdoby vyrábali zo zemiakov, ktoré sa pozlacovali, než sa začala rozvíjať výroba krehkých sklenených ozdôb, ktoré poznáme dnes.
Tradičná technológia výroby sklenených vianočných ozdôb
Výroba sklenených vianočných ozdôb je zložitý a precízny proces, ktorý si vyžaduje zručnosť a trpezlivosť. Základom celého výrobného procesu je ručná práca. Sklári vyfúknu zo skla úžasné tvary, od klasických gúľ až po figúrky, zvončeky a vianočné špice.
Fúkanie skla
Najzložitejšou fázou je samotné fúkanie skla. Základnou surovinou sú sklenené trubice rôznych priemerov. Sklár najskôr nahreje sklenené telieska na teplotu približne 1300 °C. Následne z nich vyfúkne požadované tvary, ako sú guľky s priemerom 4 - 10 cm, zvončeky, špice, olivy, rakety alebo figúrky.
Striebrenie a farbenie
Po fúkaní nasleduje proces striebrenia. Do vnútra ozdôb sa vpúšťa špeciálny roztok, ktorým sa následne ozdobami triasa v teplej vode. Vďaka tomuto procesu získa ozdoba po zmáčaní do požadovaného laku krásne sýtu farbu. Ozdoby potom putujú do máčarne, kde dostávajú farbu. Výber farieb sa riadi podľa svetového štandardu farebnej škály obsahujúcej zhruba 600 farebných odtieňov. Zmáčanie predstavuje povrchovú úpravu ozdoby, pri ktorej si zákazník môže vybrať až zo šiestich efektov jednotlivých farebných odtieňov - mat, lesk, mrazolak, porcelán, číra farebná alebo vákuové pokovovanie. Číre ozdoby bez farebného podtónu zostávajú vtedy, ak nedôjde k procesu striebrenia.
OKRASA - tradičná výroba sklenených ozdôb
Ručné zdobenie
Záverečnou fázou je ručné zdobenie. Zručné maliarky s použitím kvalitných farieb, lepidla a ďalších dekoratérskych materiálov maľujú na ozdoby najrôznejšie vzory a motívy. Pri dekorovaní maliarka využíva hneď niekoľko techník zdobenia. Prácu zadeľovali aj podľa schopností pracovníkov, pričom jedna maliarka vzor skúšala a od nej sa potom učili ďalšie. Pri niektorých dekoroch museli vziať ozdobu do rúk aj šesťkrát. Jedna maliarka dokáže za deň ozdobiť približne 135 - 150 kusov ozdôb.
Zaniknutá tradícia výroby v Štítniku
V minulosti sa na Slovensku darilo výrobe ručne maľovaných vianočných ozdôb. Príkladom je obec Štítnik v okrese Rožňava, kde sa ozdoby vyrábali v období od roku 1954 do roku 2000. Mnohé z týchto ozdôb dodnes visia na stromčekoch v mnohých domácnostiach a Tatiana Belányiová, bývalá vedúca pracovníčka prevádzky, ich dokonca spoznáva aj v amerických filmoch.
Prevádzka v Štítniku spadala pod spoločnosť Gemer - výrobné družstvo invalidov. Tatiana Belányiová tam pracovala od roku 1984, najprv ako majsterka a neskôr ako vedúca pracovníčka. Zamestnancami boli sprvu znevýhodnené osoby, potom hlavne ženy po materskej dovolenke. Keď nastúpila, pracovalo tam približne 60 ľudí. Okrem klasických gúľ fúkali aj špice či zvončeky. Vzory prevažne získavali prostredníctvom podniku zahraničného obchodu v českom Jablonci nad Nisou, ktorý zabezpečoval aj obchodné záležitosti. "Vzory sme mali od nich, niektoré sme zjednodušili alebo sme niečo pridali," vysvetlila Belányiová.
Výzvy a zánik výroby
Pre tuzemský trh boli určené prevažne jednoduché vzory, keďže zložitejšie boli vzhľadom na výrobnú cenu u nás nepredajné. Zo zahraničia však prichádzali rôzne požiadavky, do módy prišli aj farby ako čierna, sivá či tmavomodrá, čo si vyžadovalo prispôsobenie. Prispôsobovať výrobu novým trendom bolo podľa Belányiovej komplikované, keďže na to nemali technológie ani odborníkov. Používali sa iné laky, farby a riedidlá, ktoré začali reagovať na vlhkosť, čo spôsobovalo zmatnenie ozdôb. Riešili to nočnými zmenami a vykurovaním v lete, niektoré ozdoby dosušovali sušičom. Do výroby sa roky neinvestovalo, peniaze smerovali najmä do výnosnejších prevádzok výrobného družstva, a podmienky v Štítniku sa len zhoršovali.
Postupne sa sprísňovali aj kritériá na kvalitu, prípustné neboli ani milimetrové odchýlky. "Chceli, aby bolo všetko rovnaké, ale pri ručnej výrobe to neexistuje. Na tom sme potom boli stratoví. Ľudia boli znechutení, keď museli jednu tretinu vyhodiť," uviedla Belányiová. Zánik výroby pripisuje najmä rozdeleniu Československa, keď pribudli colné prirážky pri dovoze materiálu, čím sa znížil export. Ďalším dôvodom bol zákaz používania určitého druhu benzénu, ktorý obsahoval karcinogénne látky a používal sa na nahrievanie skla. Dnes sa už nevie, či by sa obnovenie tejto výroby v súčasnosti osvedčilo, najmä pre náročný výrobný proces a nedostatok investícií v minulosti.
Súčasná výroba: Príklad IRISA Vsetín
Dnes je výrobných podnikov, ktoré sa venujú skleneným vianočným ozdobám, už v našich končinách naozaj málo. Jedným z nich je výrobné družstvo IRISA vo Vsetíne na Morave, ktoré má v oblasti výroby sklenenej vianočnej nádhery viac ako 60-ročnú tradíciu. IRISA pri svojej práci využíva rokmi overené postupy a technológie, pričom základom celého výrobného procesu je stále ručná práca a dlhoročné skúsenosti zamestnancov.
Výrobný proces v IRISA
Vlastimil Juřička, vedúci závodu výroby vianočných ozdôb, vysvetľuje, že základnou surovinou sú sklenené trubice rôznych priemerov. Sklár najskôr nahreje sklenené telieska, aby následne vyfúkol guľky, zvončeky, špice, olivy, rakety alebo figúrky. Nasleduje striebrenie, pri ktorom sa do vnútra ozdoby dodáva špeciálna tekutina, a zmáčanie ozdôb vo farbe. Zákazníci si môžu vybrať z rôznych efektov povrchovej úpravy. Na záver sa ozdoby ručne zdobia. "Zručné maliarky s použitím kvalitných farieb, lepidla a ďalších dekoratérskych materiálov maľujú na ozdoby najrôznejšie vzory a motívy," dodáva Juřička. Celkovo v rámci výroby vianočných ozdôb v podniku pracuje 76 osôb, pričom ide komplet o ručné práce. Jednou zo špeciálnych techník zdobenia je vákuové pokovovanie, pri ktorom sa farby nanášajú len na určité miesta ozdoby, čím sa vytvárajú priehľady a ozdoba pôsobí luxusnejšie. Touto technológiou sa IRISA odlišuje od iných výrobcov v Česku.
Od návrhu po hotový produkt
Celý výrobný proces začína návrhom ozdoby, ktorý vypracuje dizajnérka závodu. Grafický návrh určuje tvar ozdoby, motív, vzor a celkovú farebnosť všetkých prvkov. Stanovia sa použité materiály, ktorými sa bude ozdoba zdobiť. Ako prvý sa však vytvorí len prototyp ozdoby, ktorý slúži ako vzor pre ostatné maliarky. Podnik ročne vyrobí približne jeden milión gúľ, ktoré sú najžiadanejšími tvarmi. O ručne fúkané a maľované sklenené vianočné ozdoby je stále záujem, najmä v zahraničí. "Najväčší dopyt po našich ozdobách je v Rakúsku a Nemecku, ďalej vo Veľkej Británii, kde každoročne vyrábame ozdoby na zákazku pre jeden z najväčších obchodných domov, Selfridge," uzatvára Vlastimil Juřička.