Zelený štvrtok je dňom, ktorý v sebe spája hlboké náboženské, kultúrne a spoločenské významy. Pre kresťanov je kľúčovým dňom Svätého týždňa, spojeným s Poslednou večerou Ježiša Krista. Zároveň je to deň, kedy si pripomíname starodávne zvyky a tradície spojené s príchodom jari. V kontexte pracovného práva sa Zelený štvrtok riadi všeobecnými pravidlami pre sviatky, avšak bez špecifických obmedzení, ktoré platia pre niektoré iné dni.
Význam a pôvod Zeleného štvrtka
Historické a náboženské korene
Zelený štvrtok je piatym dňom Svätého týždňa a v rímskokatolíckej cirkvi sa v tento deň slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi ako spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V gréckokatolíckej cirkvi sa zas predpoludním počas liturgie posväcuje myro.
Zmeny názvov veľkonočných sviatkov nastali na základe nového vydania Rímskeho misála, ktoré vstúpilo do platnosti 1. januára 2022. Ide o základnú liturgickú knihu, ktorá sa využíva pri rímskokatolíckych bohoslužbách. Úprava pomenovaní je snahou o väčšiu vernosť latinskému originálu, uviedla minulý rok Konferencia biskupov Slovenska.
Zelený štvrtok v novom Rímskom misále
Zelený štvrtok podľa etnologičky Kataríny Nádaskej získal svoj prívlastok tým, že sa konzumovali zelené bezmäsité jedlá ako napríklad špenát alebo žihľavový prívarok. V novom Rímskom misále dostal tento deň pomenovanie Štvrtok svätého týždňa. Nezávisle od úpravy pomenovaní neznamená to, že zaužívané výrazy v slovenskom jazyku treba pokladať za nesprávne.
Tradičné zvyky a povery Zeleného štvrtka
Prípravy na Veľkú noc na Zelený štvrtok vrcholia. Naši predkovia mali o najväčších kresťanských sviatkoch roka úplne inú predstavu. Bol to pre nich čas kúziel, zamyslení, ale aj posledného odriekania pred vytúženým koncom pôstu.
Jedlá a zdravie
Ako už naznačuje názov, zelená farba počas tohto dňa hrala naozaj dôležitú úlohu - najmä v jedálničku. Ľudia verili, že keď na Zelený štvrtok budú jesť zelené potraviny (púpava, kapusta, špenát, žihľava, medvedí cesnak), vydrží im dobré zdravie celý rok. Ak sa chcete tešiť po celý rok dobrému zdraviu, mali by ste v tento deň do jedálnička zaradiť niečo zelené, ako napríklad špenát, žihľavu alebo hrach. Odporúča sa špenát, žihľavová plnka, hrášok, či hrach.
Osobné rituály a čistota
So zelenou, konkrétne s trávou, bol spojený i ďalší zvyk: umývanie nôh rannou rosou. Rovnako, ešte predtým, ako vyšlo slnko, museli mať gazdinky vyupratovaný celý dom. Pozametané smeti potom vyniesli na križovatku. Verili, že rodinu počas roka nebude domácnosť trápiť hmyz, najmä vši a blchy. Dievčatá chodili skoro ráno k vŕbe, ktorá v tom čase už pučala, a obradne sa tu česali s "zaklínadlami" ako: „Vŕba, vŕba, milá vŕba, daj mi vlasy na dva pásy.“ Sľubovali si od toho krásne dlhé vlasy, ktoré boli kedysi symbolom krásy.
Zvony a ich ticho
Jednou z najdôležitejších tradícii Zeleného štvrtka bolo zaväzovanie zvonov. Tie sa zviazali ešte pred začiatkom omše a stíchli až do Bielej soboty. Nahrádzali ich však miništranti, ktorí ráno, na poludnie a večer chodili po dedine s rapkáčmi či klepáčmi a aspoň takto „zvonili“. Táto tradícia sa v kresťanských chrámoch zachovala dodnes.
Magické a praktické povery
K Zelenému štvrtku sa viaže aj tradícia sadenia popínavých rastlín. Gazdovia verili, že keď v tento deň zasadia hrach či cícer, budú mať bohatú úrodu a rastliny zasadené v tento deň vraj nenapadnú žiadni škodcovia. Čo sa týka bohatstva v peňaženke, na zelený štvrtok nie je práve najmúdrejšie požičiavať ostatným peniaze, inak ich budete mať sami málo.
Zelený štvrtok a pracovné právo
Dnes si položíme otázku, či zamestnanec počas sviatkov smie pracovať - v ďalších riadkoch si preto rozoberieme nielen povinnosť, ale aj právo zamestnanca vykonávať závislú prácu počas takýchto dní. Odpovede je potrebné hľadať v Zákonníku práce a v zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (zákon č. 241/1993 Z.z.). Sviatky sú teda v zmysle slovenskej legislatívy považované za dni pracovného pokoja.
Všeobecné pravidlá práce počas sviatkov
Základným pravidlom práce počas sviatkov je dobrovoľnosť tejto práce, ktorá predpokladá dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. To znamená, že proti vôli zamestnanca je zamestnávateľ oprávnený nariadiť prácu počas sviatkov iba výnimočne a v nevyhnutných prípadoch po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (za predpokladu, že títo pôsobia u daného zamestnávateľa).
Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť v zásade len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (§ 94 ods. 3 písm. a) až h) Zákonníka práce). Tieto dni sú typické tým, že počas nich nie je zamestnávateľ v zásade oprávnený vyžadovať od zamestnanca prácu.
Kedy možno nariadiť prácu vo sviatok?
Ak má zamestnanec pracovať cez sviatok, musia byť splnené tri podmienky, a to: výnimočnosť situácie, prerokovanie so zástupcami zamestnancov a musí ísť o nevyhnutné práce vymedzené v Zákonníku práce. Medzi takéto práce patria napríklad naliehavé opravárske práce, inventúrne práce, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat, práce na zabezpečenie prevádzky dopravy a zásobovania, strážne služby, čistiace a upratovacie práce, práce spojené so zabezpečovaním kultúrnych alebo športových podujatí, poskytovanie služieb v zdravotníckych zariadeniach alebo v nepretržitých prevádzkach.
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Ďalším dôvodom obľúbenosti sviatkov, najmä pre tých, ktorí v nich pracujú, je mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, resp. náhrady mzdy alebo mzda. Ak zamestnanec vykonáva prácu vo sviatok, má nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na poskytnutí náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V takom prípade mu nepatrí mzdové zvýhodnenie. Náhradné voľno sa poskytne zamestnancovi najneskôr do troch kalendárnych mesiacov po vykonaní práce vo sviatok, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodol na dlhšej dobe.
Zákaz maloobchodného predaja a Zelený štvrtok
Zákonník práce pozná aj také dni pracovného pokoja, počas ktorých je práca absolútne zakázaná, t.j. zamestnávateľ nielenže nemôže prácu jednostranne nariadiť, ale počas týchto dní nemôže výkon práce so zamestnancom ani s jeho súhlasom dohodnúť. Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj) v dňoch:
- 1. januára (Deň vzniku Slovenskej republiky)
- 6. januára (Zjavenie Pána - Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. mája (Sviatok práce)
- 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 5. júla (Sviatok svätých Cyrila a Metoda)
- 29. augusta (Výročie Slovenského národného povstania)
- 15. septembra (Sedembolestná Panna Mária)
- 1. novembra (Sviatok všetkých svätých)
- 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu)
- 24. decembra po 12:00 hodine (Štedrý deň)
- 25. decembra (prvý sviatok vianočný)
- 26. decembra (druhý sviatok vianočný)
Tento zákaz maloobchodného predaja sa nevzťahuje na predaj pohonných hmôt, predaj liekov, novín, cestovných lístkov, suvenírov, kvetov 8. mája a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra. Dôležité je zdôrazniť, že Zelený štvrtok nie je zahrnutý do tohto zoznamu dní s absolútnym zákazom maloobchodného predaja. To znamená, že na Zelený štvrtok platia všeobecné pravidlá práce počas sviatkov, teda práca môže byť po dohode vykonávaná, prípadne nariadená vo výnimočných a nevyhnutných prípadoch, avšak zamestnanec má nárok na mzdové zvýhodnenie.
Právnu úpravu zákazu predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi v niektoré sviatočné dni v roku 2008 odôvodnila dôvodová správa s morálnym a hodnotovo orientovaným podmazom, s cieľom umožniť zamestnancom venovať sa rodinám. Porušenie § 94 ods. 5 Zákonníka práce sa považuje za správny delikt na úseku inšpekcie práce, za ktorý môže Inšpektorát práce uložiť pokutu.
Právnik radí 12 - Pracovné právo
Zelený štvrtok ako Medzinárodný deň boja proti hluku
Medzinárodný deň boja proti hluku si každoročne pripomíname na Zelený štvrtok. Tento deň vznikol v roku 2004 z iniciatívy hudobno-ekologického združenia a jeho cieľom je upozorniť na negatívne vplyvy hluku na naše zdravie aj kvalitu života. Symbolika tohto dňa je pritom veľmi výstižná - práve na Zelený štvrtok tradične utíchajú kostolné zvony, čo vytvára priestor pre zamyslenie nad významom ticha v našom každodennom živote.
Hluk ako problém modernej doby
Hluk dnes patrí medzi najrozšírenejšie environmentálne záťaže. Pod pojmom hluk rozumieme každý nežiaduci, rušivý alebo zdraviu škodlivý zvuk. Jeho vplyv na zdravie je výrazný: narúša spánok už pri hladinách nad 35-40 dB, spôsobuje stres a podráždenosť, zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku a môže viesť k dlhodobým zdravotným problémom. Dlhodobé vystavenie hluku v rozmedzí 50-70 dB má preukázateľne negatívny dopad na psychickú aj fyzickú pohodu človeka.
Meranie hluku a ochrana zdravia
Hoci vnímanie hluku je subjektívne, existujú presné normy, ktoré určujú prípustné hladiny hluku v pracovnom aj životnom prostredí. Práve preto zohráva kľúčovú úlohu odborné meranie hluku, ktoré pomáha identifikovať zdroje nadmerného hluku, posúdiť súlad s legislatívou, navrhnúť účinné opatrenia na jeho zníženie a chrániť zdravie zamestnancov aj verejnosti. Hlukové mapy miest či merania pri stavebných projektoch sú dnes štandardnou súčasťou ochrany obyvateľstva.
Povinnosti zamestnávateľov v oblasti BOZP a hluku
V pracovnom prostredí patrí hluk medzi významné rizikové faktory. Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť monitorovať hladinu hluku na pracovisku, zabezpečiť ochranu zamestnancov, vykonávať pravidelné merania a prijímať technické a organizačné opatrenia. Nedodržanie limitov môže viesť nielen k zdravotným problémom zamestnancov, ale aj k sankciám zo strany kontrolných orgánov. Akreditované laboratórium meraní BOZPO poskytuje komplexné služby v oblasti merania hluku, vibrácií a ďalších faktorov pracovného prostredia, aby pracovisko spĺňalo všetky požiadavky.